Legislatívne nedostatky slovenskej právnej úpravy a legislatívne návrhy

top1 Zhodnotenie platnej slovenskej právnej úpravy

Ako vyplýva z analýzy v podkapitole 1.2 tejto publikácie, základným právnym predpisom upravujúcim uznávanie odborných kvalifikácií, vrátane odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov, je zákon č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

Základný nedostatok tohto zákona spočíval v tom, že sa vzťahoval len na občanov členských štátov a ich rodinných príslušníkov (§ 1 ods. 3 v znení účinnom do 1. 1. 2009). Až novelou č. 560/2008 bolo toto zákonné obmedzenie, ktoré nepripúšťalo uznanie odbornej kvalifikácie migranta z tretieho štátu, s účinnosťou od 1. 1. 2009 odstránené. Vďaka odstráneniu tohto základného nedostatku tohto zákona môžu v súčasnosti už aj migranti z tretích štátov dosiahnuť uznanie svojej odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona.

Pre vymedzenie okruhu migrantov z tretích štátov sú rozhodujúce dve kritériá:

  1. štátna príslušnosť migranta,
  2. štát, v ktorom migrant získal vzdelanie, t.j. pôvod jeho dokladu o odbornej kvalifikácii.

Kritériá štátnej príslušnosti a pôvodu dokladov o odbornej kvalifikácii sú rozhodujúce pre odlíšenie vnútroštátnych právnych noriem založených na komunitárnom systéme uznávania od ostatných právnych noriem, ktoré nie sú založené na komunitárnych predpisoch.Komunitárny systém uznávania garantuje oprávneným osobám určitý štandard uznávania, ktoré sú členské štáty povinné týmto osobám poskytnúť. Každý členský štát je teda povinný uskutočňovať uznávanie odborných kvalifikácii v súlade so smernicou o uznávaní a ostatnými komunitárnymi predpismi. V opačnom prípade sa môže jednotlivec domáhať svojich práv priamo na základe ustanovení tejto smernice alebo iných komunitárnych predpisov.

Napriek tomu, že to nie je výslovne vymedzené v smernici o uznávaní, ani v zákone o uznávaní, komunitárny systém uznávania sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích štátov, pokiaľ sú:

  1. rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí majú právo pobytu alebo právo trvalého pobytu v členskom štáte podľa smernice č. 2004/38/ES,
  2. osobami s dlhodobým pobytom na území členského štátu podľa smernice č. 2003/109/ES,
  3. držiteľmi povolenia na pobyt vydaného na účely vedeckého výskumu podľa smernice č. 2005/71/ES,
  4. utečencami alebo osobami, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana podľa smernice č. 2004/83/ES,
  5. študentmi v zmysle smernice č. 2004/114/ES,
  6. rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava v členskom štáte a ktorý žiada alebo rodinní príslušníci ktorého žiadajú o zlúčenie rodiny, aby s ním boli spojení, v zmysle smernice č. 2003/86/ES.

Uvedené skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín sú teda zrovnoprávnené so štátnymi príslušníkmi členských štátov a môžu sa dovolávať výhod, ktoré im poskytuje komunitárny systém uznávania. Väčšina migrantov z tretích štátov však do týchto skupín nepatrí, a preto sa na nich komunitárny systém uznávania nevzťahuje. To isté sa vzťahuje na uplatnenie ustanovení druhej časti zákona o uznávaní, ktoré upravujú osobitný režim uznávania na účely voľného poskytovania služieb na území SR.

Na základe kritérií štátnej príslušnosti a pôvodu dokladu o odbornej kvalifikácii možno identifikovať tieto situácie migrantov z tretích štátov:

  1. migrant je štátnym príslušníkom tretieho štátu, v ktorom získal aj vzdelanie, resp. vzdelanie získal v iných tretích štátoch, všetky jeho doklady o odbornej kvalifikácii teda pochádzajú výlučne z tretích štátov,
  2. migrant je štátnym príslušníkom tretieho štátu, avšak vzdelanie získal úplne alebo sčasti na území členského štátu, resp. viacerých členských štátov, teda aspoň niektoré jeho doklady o odbornej kvalifikácii pochádzajú z členských štátov.

Ak migrant nie je štátnym príslušníkom členského štátu, a ani sa na neho nevzťahuje jedna z uvedených smerníc, nemôže sa dovolávať ustanovení, ktoré vytvárajú komunitárny systém uznávania. Skutočnosť, že svoje vzdelanie alebo jeho časť migrant získal na území členských štátov, však môže byť výhodou z hľadiska posúdenia jeho odbornej kvalifikácie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom chce migrant vykonávať regulované povolanie. Smernica o uznávaní totiž ukladá členským štátom, aby zabezpečili v nej obsiahnutý štandard uznávania pre štátnych príslušníkov členských štátov (a len výnimočne štátnych príslušníkov tretích štátov – pozri vyššie), pričom členské štáty sa môžu komunitárnym systémom inšpirovať, prípadne rozšíriť jeho pôsobnosť na všetkých žiadateľov o uznanie bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Slovenský zákon o uznávaní je založený na komunitárnom systéme uznávania a v prvom rade predstavuje transpozíciu smernice o uznávaní s potrebnými úpravami a odchýlkami v prípade štátnych príslušníkov tretích štátov. Na kritérium štátnej príslušnosti žiadateľa zákon o uznávaní odkazuje v konkrétnych ustanoveniach (napr. § 8 ods. 2 zákona o uznávaní).

Závažným nedostatkom slovenského zákona o uznávaní je však jeho terminologická nejednotnosť, ktorá môže viesť až k záveru, že podľa tohto zákona nemožno uznať žiadnu odbornú kvalifikáciu získanú v treťom štáte, a to v súvislosti so zákonným vymedzením základných pojmov „odborná kvalifikácia“ a „doklad o odbornej kvalifikácii“.

§ 2 písm. e) zákona o uznávaní ustanovuje, že odborná kvalifikácia je spôsobilosť na výkon regulovaného povolania potvrdená dokladom o odbornej kvalifikácii alebo doklad o vykonávaní odbornej praxe, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu. Odbornou kvalifikáciou sa teda rozumie len spôsobilosť osvedčená v členskom štáte a nie v treťom štáte.

Podobne, § 2 písm. f) zákona o uznávaní ustanovuje, že doklad o odbornej kvalifikácii je doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo iného členského štátu; doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý vydal tretí štát, sa považuje za doklad o odbornej kvalifikácii, ak má jeho držiteľ doklad o uznaní odbornej kvalifikácie na území iného členského štátu a najmenej tri roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý mu doklad o odbornej kvalifikácii uznal. Dokladom o odbornej kvalifikácii je teda doklad vydaný v členskom štáte alebo doklad vydaný v treťom štáte, ale len ak už bol uznaný v inom členskom štáte a žiadateľ má tri roky odbornej praxe v tomto členskom štáte. Doklad migranta z tretieho štátu, ktorý ešte nebol uznaný v žiadnom členskom štáte, nie je podľa jeho legálnej definície vôbec dokladom o odbornej kvalifikácii.

V priamom rozpore so zákonnou definíciou pojmu „doklad o odbornej kvalifikácii“ je ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o uznávaní, podľa ktorého zákon o uznávaní upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretí štát“), na účely výkonu regulovaných povolaní a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike. Ak by sa odborné kvalifikácie a doklady o odbornej kvalifikácii skutočne týkali len členských štátov, a nie tretích štátov, citované ustanovenie o uznávaní odborných kvalifikácií dokladov z tretích štátov by nemalo žiaden praktický význam.

Osobitosťou komunitárnej úpravy uznávania je systém automatického uznávania upravený v ustanoveniach § 8 a 9 zákona o uznávaní. Pokiaľ ide o uznávanie odbornej kvalifikácie na výkon piatich zdravotníckych povolaní podľa § 8 tohto zákona, v zmysle § 8 ods. 2 tohto zákona sa štátni príslušníci tretích štátov nemôžu takéhoto automatického uznania domáhať, ani keby boli držiteľmi príslušných dokladov (t.j. ak by získali vzdelanie na území členského štátu). Aj v prípade týchto povolaní sa na migrantov z tretích štátov vzťahuje všeobecný systém uznávania podľa § 10 a nasl. zákona o uznávaní.

Migranti z tretích štátov sa však môžu domáhať automatického uznania dokladu o vysokoškolskom vzdelaní tretieho stupňa, pokiaľ ho nadobudli v členskom štáte, na základe § 9 zákona o uznávaní. Štátnemu príslušníkovi tretieho štátu sa teda doklad o jeho vysokoškolskom vzdelaní tretieho stupňa na území členského štátu uzná automaticky.

Okrem prípadu vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa absolvovaného na území členského štátu migranti z tretích štátov nemajú garantované automatické uznanie ich odbornej kvalifikácie, ktorá sa posúdi v rámci všeobecného systému uznávania. Na štátnych príslušníkov tretích štátov sa teda takmer výlučne vzťahuje iba všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií.

Tento systém je založený na porovnaní odbornej kvalifikácie žiadateľa s odbornou kvalifikáciou, ktorá sa vyžaduje na výkon daného regulovaného povolania v SR, pričom sa overuje splnenie podmienok podľa osobitného predpisu (napr. živnostenského zákona). Pri rozhodovaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa príslušný orgán Slovenskej republiky riadi verejným záujmom a záujmami fyzických osôb a právnických osôb, ktoré by mohli byť porušené výkonom regulovaného povolania osobami s nedostatočnou odbornou kvalifikáciou a ktoré sú chránené osobitnými predpismi upravujúcimi podmienky výkonu regulovaného povolania. Týmito chránenými záujmami sú najmä ochrana bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia (§ 23 ods. 5 zákona o uznávaní).

Pokiaľ migrant z tretieho štátu nezískal odbornú kvalifikáciu v členskom štáte, neprichádza do úvahy použitie ustanovení § 11 až 15 zákona o uznávaní, ktoré upravujú päť úrovní odbornej kvalifikácie nadobudnutej v členských štátoch. Na všetkých migrantov z tretích štátov sa však vzťahuje ustanovenie § 17 zákona o uznávaní, ktorý garantuje žiadateľovi uznanie dokladov a osvedčení vydaných v jeho domovskom štáte pôvodu, pokiaľ príslušný orgán v SR vyžaduje:

  1. výpis z registra trestov alebo doklad o tom, že nebol na jeho majetok vyhlásený konkurz alebo že mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo že nebol právoplatne odsúdený za trestný čin (tieto doklady možno nahradiť aj čestným vyhlásením alebo prísahou alebo inou formou osvedčenia),
  2. osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na prácu,
  3. doklad o finančnom zabezpečení,
  4. doklad o poistení zo zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

V prípade odbornej kvalifikácie získanej v treťom štáte sa však neuplatňuje zásada rovnocennosti dokladov o odbornej kvalifikácii, rovnoprávnosti výkonu regulovaných povolaní a rovnocennosti regulovaných povolaní podľa § 18 zákona o uznávaní, ktorý sa vzťahuje len na členské štáty.

V rámci všeobecného systému uznávania má teda pre migrantov z tretích štátov popri porovnaní ich odbornej kvalifikácie s požiadavkami na výkon regulovaného povolania v SR a overení splnenia podmienok podľa osobitných predpisov v zmysle § 10 zákona o uznávaní najväčší význam uplatnenie kompenzačných mechanizmov v podobe adaptačného obdobia alebo skúšky spôsobilosti.

Príslušný orgán uloží kompenzačné mechanizmy, ak sú podstatné rozdiely v trvaní alebo v obsahu odbornej prípravy alebo žiadateľ absolvoval aspoň o jeden rok kratšie štúdium, než je požadované v Slovenskej republike, a nepreukázal znalosti získané odbornou praxou doplňujúce alebo vyrovnávajúce tieto podstatné rozdiely (§ 19 ods. 2 zákona o uznávaní). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na legálnu definíciu pojmu „odborná prax“ v § 2 písm. k) zákona o uznávaní, podľa ktorej je odborná prax vykonávanie príslušného povolania v členskom štáte podľa právnych predpisov členského štátu. Z tejto definície vyplýva, že ak sú podstatné rozdiely v trvaní alebo v obsahu odbornej prípravy alebo žiadateľ absolvoval aspoň o jeden rok kratšie štúdium, než je požadované v Slovenskej republike, žiadateľ môže preukázať znalosti doplňujúce alebo vyrovnávajúce tieto podstatné rozdiely iba odbornou praxou získanou v členskom štáte, a nie v treťom štáte.

Žiadateľ má právo vybrať si formu kompenzačného mechanizmu a nemožno od neho požadovať vykonanie oboch foriem zároveň (§ 19 ods. 4 zákona o uznávaní).

Zo znenia ustanovení zákona o uznávaní upravujúcich absolvovanie adaptačného obdobia a zloženie skúšky spôsobilosti však zjavne vyplýva, že tieto kompenzačné mechanizmy sú orientované hlavne na žiadateľov z členských štátov, keďže sa zdôrazňuje skutočnosť, že žiadateľ je kvalifikovaný na vykonávanie regulovaného povolania v inom členskom štáte [pozri § 19 ods. 3 písm. a) a b) a § 20 ods. 4 zákona o uznávaní]. Pokiaľ ide o uplatňovanie kompenzačných mechanizmov, migranti z tretích štátov sú teda oproti žiadateľom z členských štátov znevýhodnení.

Pokiaľ ide o uznávanie na základe odbornej praxe, ktoré je upravené v ustanovení § 22 zákona o uznávaní, z jeho znenia jasne nevyplýva, či sa môžu tohto ustanovenia dovolávať aj žiadatelia z tretích štátov. V prípade týchto činností sa však zákon o uznávaní vzťahuje iba na uznávanie dokladov o vzdelaní, pričom odbornú prax uznáva v konaní o uznaní odbornej spôsobilosti príslušný orgán podľa živnostenského zákona (§ 1 ods. 4 zákona o uznávaní). Podľa § 66e živnostenského zákona sú osobitné ustanovenia o uznávaní odbornej praxe obmedzené len na štátnych príslušníkov členských štátov. Migranti z tretích štátov sa teda uznávania na základe odbornej praxe nemôžu dovolávať.

V rámci postupu pri uznávaní dokladov o odbornej kvalifikácii upraveného v ustanoveniach § 23 a nasl. zákona o uznávaní je v súvislosti so žiadateľmi z tretích štátov potrebné poukázať najmä na to, že pri dokladoch o vzdelaní získaných v tretích štátoch sa vyžaduje overenie pravosti podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov o vzdelaní orgánom štátu pôvodu príslušným na jeho overenie, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak [§ 23 ods. 2 písm. e) zákona o uznávaní].

Ďalšou problematickou otázkou, ktorá sa týka uznávania odborných kvalifikácií cudzincov vo všeobecnosti, je požiadavka ovládania slovenského jazyka. Podľa § 27 zákona o uznávaní žiadateľ je povinný ovládať štátny jazyk v rozsahu potrebnom na výkon predmetného regulovaného povolania. Príslušný orgán môže v odôvodnených prípadoch vymenovať trojčlennú komisiu na overenie ovládania slovenského jazyka. Znalosti uchádzača sa overujú:

  1. rozhovorom, v ktorom sa kladú žiadateľovi otázky týkajúce sa jeho osoby a jemu blízkych osôb, otázky všeobecného charakteru a otázky týkajúce sa výkonu jeho regulovaného povolania,
  2. hlasným prečítaním náhodne vybraného článku z tlače alebo z odborného časopisu v štátnom jazyku obsahujúceho aspoň 1 000 slov, ktorý sa žiadateľovi odovzdá bezprostredne predtým, než ho prečíta,
  3. rozhovorom o obsahu prečítaného článku podľa písmena b) a
  4. vyznačením správnych odpovedí v teste, ktorý obsahuje najmenej 25 a najviac 50 otázok týkajúcich sa základnej slovnej zásoby štátneho jazyka a slovnej zásoby štátneho jazyka potrebnej na výkon jeho regulovaného povolania v časovom limite najmenej 80 minút a najviac 120 minút.

Vzhľadom na to, že smernica o uznávaní síce ustanovuje, že osoby využívajúce uznávanie odbornej kvalifikácie musia mať znalosť jazykov potrebnú na výkon povolania v hostiteľskom členskom štáte (článok 53 smernice o uznávaní), ale nešpecifikuje, či a ako hostiteľský členský štát môže splnenie tejto podmienky overiť, je otázka spôsobu overenia znalosti štátneho jazyka ponechaná na jednotlivé členské štáty. Uvedený, pomerne rigorózny spôsob overovania sa použije nie v prípade každého uchádzača, ale len v odôvodnených prípadoch (teda spravidla vtedy, ak sa na výkon regulovaného povolania nevyhnutne vyžaduje znalosť slovenského jazyka a uchádzač nemôže preukázať, že slovenský jazyk v potrebnom rozsahu ovláda). Preto tejto právnej úprave nemožno v zásade nič vytknúť.

Vyššie uvedené nedostatky zákona o uznávaní sú predmetom legislatívnych návrhov uvedených ďalej v podkapitole 5.2 tejto publikácie.

Z analýzy v bode 1.2 tejto publikácie tiež vyplýva, že pre uznávanie odborných kvalifikácií na účely výkonu niektorých povolaní sú relevantné osobitné predpisy (napríklad zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). Migranti z tretích štátov musia tiež splniť požiadavky stanovené týmito predpismi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že väčšina týchto predpisov zakotvuje pre štátnych príslušníkov členských štátov v porovnaní so štátnymi príslušníkmi tretích štátov priaznivejší režim, ktorý vyplýva z transpozície komunitárnej právnej úpravy vzťahujúcej sa len na občanov členských štátov a osoby s nimi zrovnoprávnené podľa komunitárneho práva. Členské štáty sú oprávnené prekročiť rámec komunitárneho štandardu a umožniť uznanie odbornej kvalifikácie aj občanom tretích štátov, avšak z komunitárnej právnej úpravy im takáto povinnosť nevyplýva.

Väčšina analyzovaných slovenských osobitných predpisov umožňuje uznanie odbornej kvalifikácie nielen občanov členských štátov, ale aj migrantov z tretích štátov (výnimkou je však napríklad zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ktorý podmieňuje výkon ním upravených regulovaných povolaní požiadavkou štátnej príslušnosti členského štátu).

Zrejme najdôležitejšou osobitnou právnou úpravou pre migrantov z tretích štátov je právna úprava obsiahnutá v živnostenskom zákone. Splnenie osobitných podmienok prevádzkovania živností stanovených živnostenským zákonom však v prípade migrantov (nielen) z tretích štátov môže byť veľmi problematické. Preto je vhodné zaviesť alternatívne spôsoby uznávania odbornej kvalifikácie, ktoré umožnia (nielen) migrantom z tretích štátov validáciu výsledkov ich vzdelania, ktoré nemôžu osvedčiť žiadnymi formálnymi dokladmi.

Všeobecne možno konštatovať, že ak cudzinec nemôže preukázať svoju odbornú kvalifikáciu dokladmi, nie je možné uznať takýto spôsob nadobudnutia kvalifikácie. V Slovenskej republike totiž neexistuje právna úprava alebo vykonávací predpis, ktorý by definoval alternatívne postupy uznávania dokladov o vzdelaní v prípadoch, ak cudzinec nie je schopný preukázať vzdelanie dokladmi a dokumentmi o nadobudnutí vzdelania v zahraničí.

Dopracovanie systému uznávania kvalifikácií, profesií a overovania vzdelania a požiadaviek pre pracovné činnosti cudzincov, ako aj vypracovanie analýzy možností zavedenia alternatívnych postupov uznávania dosiahnutého vzdelania v prípadoch, keď získanú kvalifikáciu nemožno preukázať dokladmi o vzdelaní a odbornej praxi, je jedným z navrhovaných opatrení v oblasti vzdelávania cudzincov vymedzených v Koncepcii integrácie cudzincov v SR, schválenej uznesením vlády SR č. 338 v máji 2009.

Požiadavka zavedenia alternatívneho systému uznávania odborných kvalifikácií jasne vyplýva aj z komparatívnej analýzy právnej úpravy uznávania odborných kvalifikácii migrantov z tretích štátov vo vybraných siedmich členských štátoch (Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Írsko a Spojené kráľovstvo) v kapitole 4 tejto publikácie, ako aj zo všeobecnej analýzy uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na európskej úrovni, v jednotlivých členských štátoch a v Slovenskej republike (kapitola 3 tejto publikácie). Z týchto analýz vyplýva záver, že Slovenská republika značne zaostáva za ostatnými členskými štátmi, v ktorých sa validácia výsledkov ďalšieho vzdelávania uplatňuje ako dostupný a flexibilný nástroj, ktorý uľahčuje jednotlivcom uplatnenie na trhu práce. Hoci systémy uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania nie sú primárne orientované len na migrantov, ale aj na domáce obyvateľstvo, sú to práve migranti a osobitne migranti z tretích štátov, ktorí môžu profitovať z týchto alternatívnych systémov uznávania pri ich uplatnení na trhu práce.

Súčasná absencia alternatívnych spôsobov uznávania odborných kvalifikácií je teda najzávažnejším nedostatkom platnej slovenskej právnej úpravy uznávania odborných kvalifikácií. Hoci legislatívny zámer zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorý mal umožniť aj uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania, bol schválený už v roku 2007, až v októbri tohto roku bol predložený Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorý je čiastočne predstavený aj v podkapitole 3.3 tejto publikácie v rámci analýzy uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v Slovenskej republike. Tento návrh so zapracovanými zmenami je uvedený ďalej v podkapitole 5.3 tejto publikácie.

top2 Návrhy legislatívnych úprav zákona č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií

top2.1 Vymedzenie pojmov „odborná kvalifikácia“ a “doklad o odbornej kvalifikácii“ [§ 2 písm. e) a f) zákona]

Platné znenie:

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona

[...]

e) odborná kvalifikácia je spôsobilosť na výkon regulovaného povolania potvrdená dokladom o odbornej kvalifikácii alebo doklad o vykonávaní odbornej praxe, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu,

f) doklad o odbornej kvalifikácii je doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo iného členského štátu; doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý vydal tretí štát, sa považuje za doklad o odbornej kvalifikácii, ak má jeho držiteľ doklad o uznaní odbornej kvalifikácie na území iného členského štátu a najmenej tri roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý mu doklad o odbornej kvalifikácii uznal,

[...]

Podľa citovaných definícií sa ústredné pojmy zákona „odborná kvalifikácia“ a „doklad o odbornej kvalifikácii“ vzťahujú v zásade len na členské štáty – odbornou kvalifikáciou sa rozumie len spôsobilosť osvedčená v členskom štáte, a nie v treťom štáte a dokladom o odbornej kvalifikácii len doklad vydaný v členskom štáte alebo doklad vydaný v treťom štáte, ale len ak už bol uznaný v inom členskom štáte a žiadateľ má tri roky odbornej praxe v tomto členskom štáte. Doklad migranta z tretieho štátu, ktorý ešte nebol uznaný v žiadnom členskom štáte, nie je podľa legálnej definície vôbec dokladom o odbornej kvalifikácii.

Tieto definície môžu viesť k záveru, že migranti z tretích štátov sa zákona o uznávaní vôbec nemôžu dovolávať, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 1 ods. 2 zákona o uznávaní, podľa ktorého tento zákon upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretí štát“), na účely výkonu regulovaných povolaní a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike. Ak by sa odborné kvalifikácie a doklady o odbornej kvalifikácii skutočne týkali len členských štátov, a nie tretích štátov, citované ustanovenie o uznávaní odborných kvalifikácií dokladov z tretích štátov by nemalo žiadny praktický význam.

Preto je potrebné citované zákonné definície upraviť tak, aby bolo možné pod pojmy „odborná kvalifikácia“ a „doklad o odbornej kvalifikácii“ subsumovať aj odborné kvalifikácie a doklady o odborných kvalifikáciách, ktoré boli získané, resp. osvedčené v tretích štátoch:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 560/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 písm. e) sa za slová „členského štátu“ vkladajú slová „alebo tretieho štátu“.

V § 2 písmeno f) znie:

„f) doklad o odbornej kvalifikácii je doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, iného členského štátu alebo tretieho štátu,“.

top2.2 Vymedzenie pojmu „odborná prax“ [§ 2 písm. k) zákona]

Platné znenie:

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona

[...]

k) odborná prax je vykonávanie príslušného povolania v členskom štáte podľa právnych predpisov členského štátu,

[...]

Podľa citovanej legálnej definície pojmu „odborná prax“ je odbornou praxou iba prax získaná v členskom štáte podľa právnych predpisov členského štátu. Prax získaná v treťom štáte teda nie je relevantná a neberie sa do úvahy ani pri ukladaní kompenzačných mechanizmov podľa § 19 ods. 2 zákona o uznávaní. Ak sú totiž podstatné rozdiely v trvaní alebo v obsahu odbornej prípravy alebo žiadateľ absolvoval aspoň o jeden rok kratšie štúdium, než je požadované v Slovenskej republike, žiadateľ môže preukázať znalosti doplňujúce alebo vyrovnávajúce tieto podstatné rozdiely iba odbornou praxou získanou v členskom štáte, a nie v treťom štáte, v dôsledku čoho sú migranti z tretích štátov značne znevýhodnení.

Na podporu uznávania odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov je potrebné upraviť citované ustanovenie zákona o uznávaní takto:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 560/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 písm. k) sa za slová „štátu“ vkladajú slová „alebo v treťom štáte podľa právnych predpisov tretieho štátu“.

top2.3 Osobná pôsobnosť automatického uznávania odborných kvalifikácií (§ 8 zákona)

Platné znenie:

Systém automatického uznávania odborných kvalifikácií

§ 8

(1) Ministerstvo školstva uzná doklad o vzdelaní vydaný v členskom štáte na výkon príslušného zdravotníckeho povolania, ak doklad

a) je uvedený v prílohe č. 4,

b) nie je uvedený v prílohe č. 4, ale je doplnený dokladom príslušného orgánu členského štátu, že sa považuje za doklad rovnocenný s dokladmi uvedenými v prílohe č. 4,

c) nie je uvedený v prílohe č. 4, ale je doplnený dokladom o uznaní tohto dokladu o vzdelaní príslušným orgánom iného členského štátu, ako je členský štát, ktorý doklad o vzdelaní vydal, alebo

d) nie je uvedený v prílohe č. 4, ale žiadateľ splnil minimálne požiadavky na odbornú prípravu alebo odbornú činnosť uvedené v osobitnom predpise. 12)

(2) Ak je žiadateľ občanom tretieho štátu, príslušný orgán postupuje podľa § 10.

12) § 33 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 109a zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Citované ustanovenie zákona o uznávaní obmedzuje osobnú pôsobnosť automatického uznávania odborných kvalifikácií na výkon zdravotníckeho povolania len na štátnych príslušníkov členských štátov (§ 8 ods. 2 zákona o uznávaní), čo je v rozpore s platnou komunitárnou úpravou. Podľa osobitných smerníc sú totiž na účely uznávania odborných kvalifikácií so štátnymi príslušníkmi členských štátov zrovnoprávnení štátni príslušníci tretích štátov, ak sú:

  1. rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí majú právo pobytu alebo právo trvalého pobytu v členskom štáte podľa smernice č. 2004/38/ES,
  2. osobami s dlhodobým pobytom na území členského štátu podľa smernice č. 2003/109/ES,
  3. držiteľmi povolenia na pobyt vydaného na účely vedeckého výskumu podľa smernice č. 2005/71/ES,
  4. utečencami alebo osobami, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana podľa smernice č. 2004/83/ES,
  5. študentmi v zmysle smernice č. 2004/114/ES,
  6. rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava v členskom štáte a ktorý žiada alebo rodinní príslušníci ktorého žiadajú o zlúčenie rodiny, aby s ním boli spojení, v zmysle smernice č. 2003/86/ES.

Na zosúladenie slovenskej právnej úpravy s komunitárnou úpravou je potrebná táto legislatívna úprava:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 560/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 8 odsek 2 znie:

„(2) Príslušný orgán postupuje podľa § 8 odsek 1, ak je žiadateľ

a) občanom členského štátu,

b) rodinným príslušníkom občana Únie, ktorý má právo pobytu alebo právo trvalého pobytu v členskom štáte,12a)

c) osobou s dlhodobým pobytom na území členského štátu,12b)

d) držiteľom povolenia na pobyt vydaného na účely vedeckého výskumu,12c)

e) utečencom alebo osobou, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana,12d)

f) študentom12e) alebo

g) rodinným príslušníkom občana tretieho štátu, ktorý sa zdržiava v členskom štáte a ktorý žiada alebo rodinní príslušníci ktorého žiadajú o zlúčenie rodiny.12f)

Poznámky pod čiarou k odkazom 12a, 12b, 12c, 12d, 12e a 12f znejú:

„12a) Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a zrušujú sa smernice 64/221 EHS, 68/360 EHS, 72/194 EHS, 73/148 EHS, 75/34 EHS, 75/35 EHS, 90/364 EHS, 90/365 EHS a 93/96 EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30. 4. 2004).

12b) Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23. 1. 2004).

12c) Smernica Rady 2005/71/ES ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3. 11. 2005).

12d) Smernica Rady 2004/83/ES ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, 30. 09. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 7).

12e) Smernica Rady 2004/114/ES ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23. 12. 2004).

12f) Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3. 10. 2003).“.

V § 8 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:

„Ak nejde o žiadateľa podľa § 8 ods. 2, príslušný orgán postupuje podľa § 10.“

top2.4 Podmienky ukladania kompenzačných mechanizmov žiadateľom z tretích štátov (§ 19 ods. 3 zákona)

Platné znenie:

Kompenzačné mechanizmy

§ 19

[...]

(3) Uznaná škola, ktorá uskutočňuje obdobné vzdelávanie na území Slovenskej republiky, posúdi na požiadanie príslušného orgánu pre potreby uloženia kompenzačného mechanizmu podľa odseku 2 obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností a vo svojom posudku uvedie

a) vedomosti a zručnosti, ktoré má žiadateľ preukázať v adaptačnom období, a odporúčanú dĺžku adaptačného obdobia v ustanovenom týždennom pracovnom čase, pričom zohľadní aj jeho osobné predpoklady a skutočnosť, že v inom členskom štáte ide o kvalifikovaného pracovníka,

b) základné vedomosti a zručnosti na výkon príslušných pracovných činností, ktoré má žiadateľ preukázať skúškou spôsobilosti, a odporúčaný termín vykonania skúšky spôsobilosti, pričom zohľadní aj jeho osobné predpoklady a skutočnosť, že v inom členskom štáte ide o kvalifikovaného pracovníka.

[...]

Citované ustanovenie zákona o uznávaní zohľadňuje v rámci podmienok ukladania kompenzačných mechanizmov iba skutočnosť, že žiadateľ je kvalifikovaným pracovníkom v členskom štáte, a nie skutočnosť, že žiadateľ môže byť kvalifikovaným pracovníkom v treťom štáte.

Na podporu uznávania odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov je potrebné upraviť citované ustanovenie zákona o uznávaní takto:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 560/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 19 ods. 3 písm. a) sa za slová „členskom štáte“ vkladajú slová „alebo treťom štáte“.

V § 19 ods. 3 písm. b) sa za slová „členskom štáte“ vkladajú slová „alebo treťom štáte“.

top2.5 Požiadavky na adaptačné obdobie žiadateľov z tretích štátov (§ 20 ods. 4 zákona)

Platné znenie:

§ 20

Vykonanie skúšky spôsobilosti a absolvovanie adaptačného obdobia

[...]

(4) Príslušné orgány určia požiadavky na adaptačné obdobie žiadateľa, ktoré zohľadnia jeho osobné predpoklady a skutočnosť, že ide o kvalifikovaného príslušníka povolania z iného členského štátu.

[...]

Citované ustanovenie zákona o uznávaní zohľadňuje v rámci požiadaviek na adaptačné obdobie žiadateľa iba skutočnosť, že žiadateľ je kvalifikovaným príslušníkom povolania z iného členského štátu, a nie skutočnosť, že žiadateľ môže byť kvalifikovaným príslušníkom povolania z tretieho štátu.

Na podporu uznávania odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov je potrebné upraviť citované ustanovenie zákona o uznávaní takto:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 560/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 20 ods. 4 sa za slovo „štátu“ vkladajú slová „alebo tretieho štátu“.

top3 Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní so zapracovaním zmien

Z hľadiska uznávania odborných kvalifikácií je nepochybným prínosom vládneho návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní skutočnosť, že umožní uznávanie odbornej kvalifikácie formou skúšky na overenie odbornej spôsobilosti bez požiadavky absolvovania formálneho vzdelávania. Predkladateľ zákona si však zrejme neuvedomil význam tohto alternatívneho uznávania pre migrantov, osobitne pre migrantov z tretích štátov. Znenie tohto vládneho návrhu zákona vykazuje niektoré nedostatky, ktoré by mohli úplne znemožniť uznávanie odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že tento vládny návrh sa ešte stále nachádza v legislatívnom procese, ako aj z dôvodu prehľadnosti a jasnosti je (na rozdiel od jednotlivých návrhov legislatívnych úprav zákona o uznávaní v podkapitole 5.2 tejto publikácie) uvedené celé znenie tohto návrhu, upravené tak, aby zohľadňovalo aj požiadavky uznávania odborných kvalifikácií migrantov z tretích štátov.

Do vládneho návrhu zákona boli zapracované najmä tieto nevyhnutné zmeny:

top3.1 Negatívne vymedzenie predmetu úpravy zákona (§ 1 ods. 2)

Návrh zákona v pôvodnom znení v poznámke pod čiarou č. 1 k ustanoveniu § 1 ods. 2, ktoré zakotvuje negatívne vymedzenie predmetu úpravy zákona, demonštratívne uvádza osobitné predpisy, ktoré týmto návrhom zákona nie sú dotknuté. V tejto poznámke pod čiarou však absentuje základný právny predpis v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, ktorým je zákon č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov. Preto bolo nevyhnutné do znenia návrhu zákona zapracovať zmenu v podobe doplnenia slov „zákon č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov“ za slovom „napríklad“ v poznámke pod čiarou č. 1.

top3.2 Podmienky na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti (§ 17 ods. 2)

Pôvodné znenie návrhu zákona v ustanovení § 17 ods. 2 uvádza: „Žiadateľom o vykonanie skúšky (ďalej len „uchádzač“) môže byť fyzická osoba, ktorá najneskôr v deň konania skúšky dosiahla vek 18 rokov a má ukončenú povinnú školskú dochádzku podľa osobitného predpisu“, pričom v poznámke pod čiarou č. 15 k tomuto ustanoveniu návrh zákona odkazuje na ustanovenie § 19 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje povinnú školskú dochádzku. Požiadavka, že žiadateľ o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti musí mať ukončenú povinnú školskú dochádzku podľa slovenského právneho predpisu, zjavne bráni tomu, aby o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti mohol požiadať ktokoľvek, kto neabsolvoval povinnú školskú dochádzku v Slovenskej republike. V záujme umožnenia uznania odbornej kvalifikácie migrantov, vrátane migrantov z tretích štátov, bolo nevyhnutné vypustiť požiadavku povinnej školskej dochádzky, ako aj poznámku pod čiarou č. 15, a upraviť navrhované znenie § 17 ods. 2 takto: „Žiadateľom o vykonanie skúšky (ďalej len „uchádzač“) môže byť fyzická osoba, ktorá najneskôr v deň konania skúšky dosiahla vek 18 rokov a získala aspoň základy vzdelania.“ Pojem „základy vzdelania“ je totiž všeobecnejší, približne zodpovedá pojmu „povinná školská dochádzka“ a súčasne umožňuje subsumovať pod tento pojem základné vzdelanie získané mimo územia Slovenskej republiky.

top3.3 Prílohy k žiadosti o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti (§ 17 ods. 5 a § 18 ods. 6)

Ustanovenie § 17 ods. 5 v pôvodnom znení návrhu zákona znie:

„(5) K žiadosti o vykonanie skúšky uchádzač priloží

a) úradne osvedčenú kópiu dokladu o dosiahnutom stupni vzdelania,

b) úradne osvedčenú kópiu osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, o overenie ktorej žiada alebo potvrdenie zamestnávateľa o najmenej 5-ročnej praxi v príslušnom odbore,

c) potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon príslušnej pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje,

d) doklad o zaplatení poplatku podľa odseku 9.“

Podľa písm. a) citovaného ustanovenia musí uchádzač k žiadosti obligatórne priložiť („priloží“) úradne osvedčenú kópiu o dosiahnutom stupni vzdelania. Splnenie tejto požiadavky môže byť pre migrantov z tretích štátov veľmi problematické, pretože pokiaľ takýto doklad nemajú na území Slovenskej republiky, jeho zadováženie z krajiny pôvodu môže byť spojené so značnými ťažkosťami, prípadne vôbec nemusí byť možné. Toto ustanovenie tiež neguje jeden z hlavných prínosov uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktorým je validácia poznatkov len na základe skúšky, bez potreby ich formálneho dokladovania.

Podľa písm. b) citovaného ustanovenia musí uchádzať k žiadosti tiež obligatórne priložiť úradne osvedčenú kópiu osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, o overenie ktorej žiada, alebo potvrdenie zamestnávateľa o najmenej 5-ročnej praxi v príslušnom odbore. Uchádzač, ktorý neabsolvoval príslušní akreditovaný vzdelávací program ďalšieho vzdelávania, musí teda predložiť potvrdenie zamestnávateľa o najmenej 5-ročnej praxi v príslušnom odbore. Splnenie tejto požiadavky môže byť pre migrantov z tretích štátov tiež problematické, pretože ak pracovali v danom odbore vo svojej krajine pôvodu alebo inde v zahraničí, alebo ak im zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu odmietne alebo nemôže takéto potvrdenie vydať, môže sa stať, že túto požiadavku nebudú môcť vôbec splniť. Uchádzač navyše nemusel vôbec vykonávať predmetnú činnosť v pracovnom pomere, ale napríklad ako živnostník, a teda ani v tomto prípade by uvedenú požiadavku nemohol splniť.

Predloženie dokladov uvedených v § 17 ods. 5 písm. a) a b) nemá byť obligatórne, ale len fakultatívne, pričom v prípade potvrdenia podľa písm. b) je potrebné zohľadniť nielen potvrdenie od zamestnávateľa, ale aj iné obdobné potvrdenie (napr. o výkone podnikania). Tiež je v tomto ustanovení potrebné zohľadniť skutočnosť, že tieto doklady môžu byť vystavené v cudzom jazyku, a preto je potrebné zakotviť požiadavku ich úradného prekladu do štátneho jazyka, pokiaľ nie sú vystavené v slovenskom alebo českom jazyku. Z pôvodného znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že tento návrh s uznávaním odborných kvalifikácií migrantov vôbec nepočíta.

Vzhľadom na uvedené nedostatky bolo potrebné preformulovať ustanovenie § 17 ods. 5 takto:

„(5) K žiadosti o vykonanie skúšky uchádzač priloží

  1. úradne osvedčenú kópiu dokladu o dosiahnutom stupni vzdelania, ak uchádzač môže takýto doklad predložiť; ak ide o doklad v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, uchádzač priloží aj jeho úradný preklad do štátneho jazyka;
  2. úradne osvedčenú kópiu osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, o overenie ktorej žiada, ak uchádzač absolvoval takýto program; ak ide o doklad v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, uchádzač priloží aj jeho úradný preklad do štátneho jazyka,
  3. potvrdenie zamestnávateľa o praxi uchádzača v príslušnom odbore alebo iné potvrdenie o praxi uchádzača v príslušnom odbore, ak uchádzač môže takéto potvrdenie predložiť; ak ide o doklad v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, uchádzač priloží aj jeho úradný preklad do štátneho jazyka;
  4. potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon príslušnej pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje,
  5. doklad o zaplatení poplatku podľa odseku 9.“

V nadväznosti na túto zmenu členenia ustanovenia § 17 ods. 5 bolo potrebné zmeniť ustanovenie § 18 ods. 6 takto:

„(6) Ak uchádzač nesplní povinnosti podľa § 17 ods. 5 písm. d) a e)skúšku nemožno vykonať.“

top3.4 Celé znenie návrhu zákona

Celé znenie návrhu zákona so zapracovaním uvedených zmien je uvedené tu:

Zákon

z ..... 2009

o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy

  1. Tento zákon upravuje
    1. celoživotné vzdelávanie, v ktorom ďalšie vzdelávanie nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní,
    2. akreditáciu vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania,
    3. pravidlá a postupy overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania zamerané na nadobudnutie čiastočnej kvalifikácie a úplnej kvalifikácie,
    4. národnú sústavu kvalifikácií,
    5. informačný systém ďalšieho vzdelávania,
    6. systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb ďalšieho vzdelávania,
    7. kontrolu dodržiavania podmienok akreditácie a dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti (ďalej len „oprávnenie“).
  2. Tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolaní podľa osobitných predpisov \Napríklad zákon č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.\, na prípravu na výkon odborných činností podľa osobitných predpisov \Napríklad zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 84 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\ a na vzdelávanie uskutočňované podľa osobitných predpisov \Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\ a \Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\. Týmto zákonom nie je dotknutá pôsobnosť iných právnických osôb a fyzických osôb podľa osobitných predpisov.

§ 2

Celoživotné vzdelávanie

(1) Celoživotné vzdelávanie sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp výchovy a vzdelávania uplatňovaný vo vzdelávacej sústave Slovenskej republiky tvorí

a) školské vzdelávanie a

b) ďalšie vzdelávanie nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

(2) Školským vzdelávaním je výchova a vzdelávanie uskutočňované v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zriadených podľa osobitných predpisov \Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 110 a 111 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.\ a štúdium v akreditovaných študijných programoch na vysokých školách uskutočňované podľa osobitného predpisu. Úspešným absolvovaním školského vzdelávania sa získava stupeň vzdelania.

(3) Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania (ďalej len „vzdelávacia inštitúcia“), ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom  vzdelávaní alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

(4) Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje v štátnom jazyku \Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.\ a podľa záujmu účastníkov ďalšieho vzdelávania a možností vzdelávacích inštitúcií aj v inom ako štátnom jazyku.

§ 3

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) vzdelávacím programom ďalšieho vzdelávania (ďalej len „vzdelávací program“) ucelený program určovania, naplňovania a overovania cieľov, obsahu, metód a foriem vzdelávacieho procesu, jeho hodnotenia, organizácie a riadenia; vzdelávací program ďalšieho vzdelávania môže byť členený na moduly,

b) modulom vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania samostatná, ucelená,  záväzná, časová a obsahová vzdelávacia jednotka vzdelávacieho programu;

c) odborným garantom vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „odborný garant“) fyzická osoba, ktorá na základe a v rozsahu nadobudnutej odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti zodpovedá za kvalitu projektu vzdelávacieho programu, za kvalitu jeho uskutočňovania a za koordináciu činnosti lektorov,

d) lektorom vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „lektor“) fyzická osoba, ktorá na základe a v rozsahu nadobudnutej odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti uskutočňuje vzdelávaciu činnosť v oblasti ďalšieho vzdelávania,

e) odbornou spôsobilosťou odborného garanta a lektora súhrn odborných vedomostí, zručností a schopností získaných stupňom vzdelania a praxou v príslušnom odbore,

f) lektorskou spôsobilosťou súhrn lektorských vedomostí, zručností a schopností získaných vzdelávaním zameraným na rozvoj lektorských kompetencií alebo lektorskou činnosťou,

g) profilom absolventa popis vedomostí a zručností získaných úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktoré vytvárajú spôsobilosť pre výkon pracovných činností v určitom povolaní,

h) záverečnou skúškou akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „záverečná skúška“) overenie vedomostí, zručností a schopností účastníka ďalšieho vzdelávania v rozsahu schváleného vzdelávacieho programu a overenie spôsobilosti používať ich pri výkone odborných činností,

i) odbornou spôsobilosťou súhrn vedomostí, zručností a schopností požadovaných na výkon pracovnej činnosti,

j) skúškou na overenie odbornej spôsobilosti (ďalej len „skúška“) overenie vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby podľa kvalifikačného štandardu a hodnotiaceho štandardu danej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie,

k) dokumentáciou vzdelávacieho programu súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi a kontroluje proces vzdelávania a súbor písomností, na základe ktorých vydáva vzdelávacia inštitúcia osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania,

l) čiastočnou kvalifikáciou súbor vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom,

m) úplnou kvalifikáciou stupeň vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať všetky pracovné činnosti v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom; úplná kvalifikácia sa môže skladať z viacerých čiastočných kvalifikácií,

n) kvalifikačným štandardom súhrn vedomostí, zručností a schopností potrebných na nadobudnutie príslušnej čiastočnej kvalifikácie a úplnej kvalifikácie,

o) hodnotiacim štandardom súhrn kritérií, organizačných a metodických postupov, materiálnych,  technických a priestorových predpokladov na overovanie a hodnotenie dosiahnutej odbornej spôsobilosti podľa ustanovených kvalifikačných štandardov,

p) informačnou povinnosťou povinnosť vzdelávacej inštitúcie poskytnúť bezplatne, úplne, správne, pravdivo a v ustanovených termínoch údaje súvisiace s uskutočňovanými vzdelávacími aktivitami ďalšieho vzdelávania,

q) systémom monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb komplexný inštitucionálny mechanizmus zberu a vyhodnocovania informácií o požiadavkách trhu práce koordinovaný medzi zástupcami Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ústredných orgánov štátnej správy a sociálnych partnerov, ktorí na základe jednotnej metodiky formulujú kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na kvalifikácie uplatniteľné na trhu práce.

§ 4

Druhy, formy a rozsah ďalšieho vzdelávania

  1. Druhy ďalšieho vzdelávania sú

a) ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,

c) kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch ďalšieho vzdelávania, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi \Napríklad zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\,

d) záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

(2) Vzdelávacie inštitúcie uskutočňujú akreditované vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania a neakreditované vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania.

(3) Vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania sa môžu uskutočňovať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou formou.

(4) Pre všetky vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania akreditované podľa tohto zákona je ustanovený rozsah vyučovacej hodiny 45 minút. Ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje na pracovisku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nie je vzdelávacou inštitúciou podľa § 5 písm. b) a c), trvá vyučovacia hodina 60 minút.

(5) Jeden modul vzdelávacieho programu zodpovedá minimálne desiatim vyučovacím hodinám v rozsahu 45 minút.

§ 5

Vzdelávacie inštitúcie ďalšieho vzdelávania

Vzdelávacie inštitúcie sú

  1. gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké školy, jazykové školy (ďalej len „školy“) \§ 27 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.\ a vysoké školy4), ktoré okrem školského vzdelávania uskutočňujú aj vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania,
  2. právnické osoby \Napríklad zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.\, ktorých  predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním,
  3. fyzické osoby – podnikatelia \§ 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.\, ktorých  predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.

§ 6

Povinnosti vzdelávacej inštitúcie ďalšieho vzdelávania

(1)Vzdelávacia inštitúcia, ktorá uskutočňuje v príslušnom kalendárnom roku ďalšie vzdelávanie, je povinná do 15. februára nasledujúceho roku poskytnúť ministerstvu údaje o počte zamestnancov zabezpečujúcich proces vzdelávania, o zdrojoch financovania vzdelávania, o vekovej a vzdelanostnej štruktúre účastníkov ďalšieho vzdelávania a účastníkov ďalšieho vzdelávania, ktorí úspešne absolvovali záverečnú skúšku alebo skúšku (ďalej len „absolvent vzdelávania“) a o vzdelávacích činnostiach inštitúcie. Ministerstvo zverejní formulár na svojej internetovej stránke najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

(2)Vzdelávacia inštitúcia, ktorej ministerstvo vydalo potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu

  1. uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program za podmienok, za akých bolo potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu vydané,
  2. vedie dokumentáciu o uskutočňovaní akreditovaného vzdelávacieho programu,
  3. oznamuje ministerstvu zmenu sídla, názvu, zrušenia alebo zániku vzdelávacej inštitúcie a zasiela ministerstvu úradne osvedčené kópie dokladov súvisiacich s oznamovanými zmenami najneskôr do 30 dní odo dňa uskutočnenia zmeny,
  4. predkladá na posúdenie ministerstvu zmenu názvu vzdelávacieho programu, obsahu a rozsahu vzdelávacieho programu, odborného garanta a lektorského zabezpečenia vzdelávacieho programu,
  5. na účely kontroly dodržiavania podmienok akreditácie vzdelávacieho programu oznamuje ministerstvu začiatok a miesto poskytovania akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, a to najmenej desať pracovných dní pred termínom jeho uskutočnenia; v prípade neuskutočnenia nahláseného akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania oznamuje túto skutočnosť ministerstvu najmenej jeden pracovný deň vopred,
  6. poskytuje nevyhnutnú súčinnosť na účely kontroly a hodnotenia uskutočňovaného akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať vzdelávací program ďalšieho vzdelávania,

§ 7

Dokumentácia akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

(1) Vzdelávacia inštitúcia vedie dokumentáciu akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „akreditovaný vzdelávací program“).

(2) Dokumentáciu akreditovaného vzdelávacieho programu tvorí

a) projekt akreditovaného vzdelávacieho programu,

b) katalógový list účastníkov akreditovaného vzdelávacieho programu,

c) výkaz o uskutočňovaní akreditovaného vzdelávacieho programu,

d) výkaz o materiálnom, technickom a priestorovom zabezpečení akreditovaného vzdelávacieho programu,

e) protokol o záverečnej skúške,

f) hodnotenie kvality uskutočneného akreditovaného vzdelávacieho programu účastníkmi ďalšieho vzdelávania.

(3) Podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Druhá časť

Akreditácia ďalšieho vzdelávania a ukončovanie akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

§ 8

Akreditačná komisia pre ďalšie vzdelávanie

  1. Zriaďuje sa akreditačná komisia pre ďalšie vzdelávanie (ďalej len „akreditačná komisia“) ako poradný orgán ministerstva.
  2. Predsedu akreditačnej komisie a členov akreditačnej komisie vymenúva minister školstva Slovenskej republiky z odborníkov v oblasti ďalšieho vzdelávania.
  3. Akreditačná komisia posudzuje spôsobilosť vzdelávacej inštitúcie uskutočniť vzdelávací program ďalšieho vzdelávania a na základe splnenia podmienok podľa § 10 odporúča ministerstvu vydať potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu, ktorý vedie
    1. k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,
    2. k čiastočnej kvalifikácii alebo k úplnej kvalifikácii, ktorou sa účastník ďalšieho vzdelávania pripravuje na nadobudnutie odbornej spôsobilosti na vykonávanie jednej alebo viacerých pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania; to platí aj pre tých účastníkov ďalšieho vzdelávania, ktorí nie sú kvalifikovaní pre žiadne povolanie, alebo
    3. k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie ako predpokladu na výkon odbornej činnosti, ak akreditácia tohto vzdelávania nie je upravená osobitným predpisom.
  4. Akreditačná komisia posudzuje zmenu názvu akreditovaného vzdelávacieho programu, zmenu obsahu a rozsahu akreditovaného vzdelávacieho programu, zmenu odborného garanta a lektorského zabezpečenia akreditovaného vzdelávacieho programu. Bez posúdenia v akreditačnej komisii možno schválený rozsah vzdelávacieho programu zvýšiť najviac o 20%.
  5. Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá ministerstvo.

§ 9

Akreditácia vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

  1. Akreditácia vzdelávacieho programu je štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
  2. O akreditácii rozhoduje ministerstvo, ktoré na základe odporúčania akreditačnej komisie vydá vzdelávacej inštitúcii potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu.
  3. (3) Akreditáciou vzdelávacieho programu
    1. podľa § 8 ods. 3 písm. a) je vyhodnotenie a potvrdenie obsahu a rozsahu doplnenia, obnovenia, rozšírenia alebo prehĺbenia kvalifikácie vzdelávacím programom ďalšieho vzdelávania uvedeným v profile absolventa a overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie personálne a materiálno-technicky zabezpečiť poskytovanie vzdelávacieho programu,
    2. podľa § 8 ods. 3 písm. b) je vyhodnotenie a potvrdenie zhody posudzovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania so zodpovedajúcim kvalifikačným štandardom podľa § 21 a overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie personálne a materiálno-technicky zabezpečiť poskytovanie vzdelávacieho programu; školy získavajú akreditáciu pre vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania zodpovedajúce študijným odborom alebo učebným odborom, ktoré sú uvedené pre príslušnú školu v sieti \§ 15 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z.\, vysoké školy získavajú akreditáciu pre vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania na základe platnej akreditácie vysokoškolských študijných programov,
    3. podľa § 8 ods. 3 písm. c) je vyhodnotenie a potvrdenie zhody posudzovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania so zodpovedajúcim kvalifikačným predpokladom upraveným v osobitnom predpise2) a overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie personálne a materiálno-technicky zabezpečiť poskytovanie vzdelávacieho programu.

§ 10

Podmienky akreditácie vzdelávacieho programu

Podmienkou na vydanie potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu vzdelávacej inštitúcii je

  1. predloženie dokladu o predmete činnosti vzdelávania alebo činnosti priamo súvisiacej so vzdelávaním,
  2. predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti odborného garanta,
  3. predloženie dokladov o odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti lektorov,
  4. predloženie dokladov o materiálnom, technickom a priestorovom zabezpečení vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania,
  5. predloženie vzdelávacieho programu zodpovedajúceho rozsahom a náročnosťou vzdelávaciemu programu ďalšieho vzdelávania podľa § 8 ods. 3,
  6. predloženie dokladu o zaradení školy do siete11) alebo dokladu o akreditácii vysokoškolských študijných programov \§ 83 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.\, ak je žiadateľom škola alebo vysoká škola,
  7. odporúčanie akreditačnej komisie podľa § 8 ods. 3.

§ 11

Odborná spôsobilosť a lektorská spôsobilosť odborného garanta vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a lektora vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

(1) Odborný garant musí v závislosti od obsahového zamerania akreditovaného vzdelávacieho programu spĺňať tieto požiadavky:

a) vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa v príslušnom odbore vzdelávacieho programu, najmenej dva roky praxe v odbore, ktorého sa vzdelávací projekt týka a  najmenej dva roky lektorskej činnosti,

b) úplné stredné vzdelanie s maturitou v príslušnom odbore vzdelávacieho programu, najmenej štyri roky praxe v odbore, ktorého sa vzdelávací projekt týka a najmenej tri roky lektorskej činnosti, alebo

c) výučný list v príslušnom odbore vzdelávacieho programu, najmenej päť rokov praxe v odbore, ktorého sa vzdelávací projekt týka a najmenej päť rokov lektorskej činnosti.

(2) Lektor musí v závislosti od obsahového zamerania akreditovaného vzdelávacieho programu spĺňať tieto požiadavky:

a) vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa v odbore vzdelávacieho programu, najmenej dva roky praxe v oblasti, ktorej sa vzdelávací projekt týka a preukázateľná lektorská spôsobilosť,

b) vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, najmenej štyri roky praxe v oblasti, ktorej sa vzdelávací projekt týka a preukázateľná lektorská spôsobilosť,

c) úplné stredné vzdelanie s maturitou v príslušnom odbore vzdelávacieho programu, najmenej dva roky praxe v oblasti, ktorej sa vzdelávací projekt týka a preukázateľná lektorská spôsobilosť,

d) úplné stredné vzdelanie s maturitou, najmenej šesť rokov praxe v oblasti, ktorej sa vzdelávací projekt týka a preukázateľná lektorská spôsobilosť,

e) výučný list v príslušnom odbore vzdelávacieho programu, najmenej štyri roky praxe v oblasti, ktorej sa vzdelávací projekt týka a preukázateľná lektorská spôsobilosť, alebo

f) absolvovanie akreditovaného vzdelávacieho programu v príslušnom odbore vzdelávacieho programu, najmenej desať rokov praxe v oblasti, ktorej sa vzdelávací projekt týka a preukázateľná lektorská spôsobilosť.

(3) Odborná spôsobilosť sa preukazuje príslušným dokladom o vzdelaní a potvrdením zamestnávateľa o dĺžke odbornej praxe.

(4) Lektorská spôsobilosť sa preukazuje dokladom o absolvovaní vzdelávania zameraného na rozvoj lektorských kompetencií alebo potvrdením vzdelávacej inštitúcie o výkone lektorskej činnosti lektora za príslušné obdobie s uvedením obsahového zamerania a jej rozsahu najmenej po dobu šesť mesiacov.

§ 12

Akreditácia vzdelávacieho programu

(1) Ministerstvo koná na základe žiadosti vzdelávacej inštitúcie o akreditáciu vzdelávacieho programu. Žiadosť o akreditáciu obsahuje

  1. identifikačné údaje o žiadateľovi,
  2. profil vzdelávacej inštitúcie.

(2) Prílohou žiadosti sú projekt vzdelávacieho programu, doklady a dokumentácia preukazujúce splnenie podmienok podľa § 10 ods. 1 písm. a) až f) a doklad o zaplatení správneho poplatku. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

(3) Žiadosť o akreditáciu vzdelávacieho programu sa podáva ministerstvu.

(4) Na základe odporúčania akreditačnej komisie ministerstvo vydá potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu do 120 dní odo dňa doručenia žiadosti o akreditáciu; ak žiadosť neobsahuje údaje v požadovanom rozsahu, ministerstvo vyzve žiadateľa o predloženie chýbajúcich údajov, ktoré žiadateľ musí doplniť do 30 dní, a vydá potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu do 120 dní odo dňa prijatia požadovaných chýbajúcich údajov.

(5) Ministerstvo vydá rozhodnutie o neudelení potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu, ak žiadateľ nespĺňa podmienky akreditácie vzdelávacieho programu alebo nedoplnil chýbajúce údaje v lehote podľa odseku 5.

(6) Potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu pre školy sa vydáva na dobu uvedenia študijného odboru alebo učebného odboru pre príslušnú školu v sieti11).Potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu pre vysoké školy sa vydá na dobu platnosti príslušného akreditovaného vysokoškolského študijného programu. Potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu pre ostatné vzdelávacie inštitúcie sa vydáva na päť rokov. Potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu je neprevoditeľné a neprechádza na právneho nástupcu vzdelávacej inštitúcie.

(7) Ak  ide o potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu pre školy a vysoké školy, potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu sa vzťahuje aj na uskutočňovanie samostatných modulov akreditovaného vzdelávacieho programu. Súčasťou potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu je i uvedenie modulov na ktoré sa vzťahuje akreditácia.

(8) Podrobnosti o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu a podrobnosti o projekte vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 13

Zánik a odňatie akreditácie vzdelávacieho programu

(1) Akreditácia vzdelávacieho programu zaniká

  1. zrušením vzdelávacej inštitúcie, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu, alebo zánikom predmetu činnosti, ktorým je vzdelávanie,
  2. smrťou fyzickej osoby, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu alebo jej vyhlásením za mŕtvu,
  3. uplynutím doby platnosti potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu, alebo
  4. odňatím potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu z dôvodu neplnenia povinností uvedených v odseku 2.

(2) Ministerstvo potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu odníme, ak vzdelávacia inštitúcia

  1. poskytne nepravdivé alebo neúplné údaje v žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu,
  2. závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti podľa § 6, § 14 ods. 11, § 19 ods. 3 a § 22 ods. 6,
  3. nespĺňa podmienky akreditácie vzdelávacieho programu, alebo
  4. požiada o odňatie akreditácie vzdelávacieho programu.
  1. Vzdelávacia inštitúcia, ktorej bola odňatá akreditácia vzdelávacieho programu  podľa odseku 2 písm. a) a b), môže opätovne požiadať o akreditáciu príslušného vzdelávacieho programu  najskôr po uplynutí dvoch rokov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí akreditácie vzdelávacieho programu.

§ 14

Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

  1. Vzdelávanie vo vzdelávacom programe sa ukončuje záverečnou skúškou. Účastník ďalšieho vzdelávania môže vykonať záverečnú skúšku, pokiaľ absolvoval najmenej 75% výučby.
  2. Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností účastníka ďalšieho vzdelávania v rozsahu schváleného vzdelávacieho programu a overenie schopností vykonávať odborné činnosti, ktorých sa vzdelávací program týka.
  3. Záverečná skúška sa uskutočňuje v písomnej forme, ústnej forme, praktickej forme alebo kombináciou všetkých foriem. Písomná forma a ústna forma záverečnej skúšky sa koná najneskôr do 15 dní po ukončení vzdelávania. Praktickú formu záverečnej skúšky možno vykonať aj v inom termíne.
  4. Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu, ktorý vedie k čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii, sa koná pred skúšobnou komisiou. Skúšobná komisia má najmenej troch členov, ktorých vymenúva štatutárny orgán vzdelávacej inštitúcie alebo štatutárnym orgánom písomne poverená osoba. Záverečná skúška je verejná.
  5. Predsedom skúšobnej komisie je odborný garant alebo lektor príslušného akreditovaného vzdelávacieho programu.
  6. Členmi skúšobnej komisie sú fyzické osoby, ktorých odborná spôsobilosť sa rovná úrovni lektora podľa § 11 ods. 2. Za člena skúšobnej komisie nemôže byť vymenovaný kandidát, ktorému by pôsobením v skúšobnej komisii mohol vzniknúť konflikt záujmov.
  7. Ak sa účastník ďalšieho vzdelávania zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť záverečnej skúšky v stanovenom termíne, môže vykonať záverečnú skúšku v náhradnom termíne určenom vzdelávacou inštitúciou, najneskôr však do 60 dní odo dňa ukončenia vzdelávania.  Ak sa účastník ďalšieho vzdelávania nezúčastní záverečnej skúšky v náhradnom termíne, záverečnú skúšku vykonal neúspešne.
  8. Účastníkovi ďalšieho vzdelávania, ktorý neúspešne vykonal záverečnú skúšku, povolí na jeho žiadosť vzdelávacia inštitúcia vykonať opravnú záverečnú skúšku. Vykonať opravnú záverečnú skúšku možno len raz. Opravná záverečná skúška sa uskutoční najneskôr do 30 dní odo dňa neúspešného vykonania záverečnej skúšky.
  9. Vzdelávacia inštitúcia vydá na základe úspešného vykonania záverečnej skúšky absolventovi akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „osvedčenie“), ktoré platí na celom území Slovenskej republiky.
  10. Osvedčenie je verejnou listinou a vydáva sa na dobu neurčitú; jeho platnosť nemožno obmedziť ďalšími povinnosťami.
  11. Vzdelávacia inštitúcia vedie register účastníkov ďalšieho vzdelávania podľa § 22 ods. 5.
  12. Podrobnosti o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Tretia časť

Oprávnené vzdelávacie inštitúcie a Uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania

§ 15

Oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti

  1. Škola alebo vysoká škola, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu podľa § 12 ods. 7, môže požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia v tomto akreditovanom vzdelávacom programe.
  2. Akreditačná komisia posúdi spôsobilosť školy alebo vysokej školy vykonať skúšku podľa odseku 3 alebo odseku 4 a odporučí ministerstvu udeliť oprávnenie alebo vydať rozhodnutie o neudelení oprávnenia.
  3. Ministerstvo udelí oprávnenie škole, ak
    1. predloží žiadosť o udelenie oprávnenia,
    2. predloží návrh samosprávneho kraja na udelenie oprávnenia na základe kladného vyjadrenia krajskej rady \§ 8 zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov\,
    3. predloží menný zoznam osôb, ktoré navrhuje za členov skúšobnej komisie podľa § 17 ods. 7,
    4. predloží doklady o materiálnom a technickom zabezpečení potrebnom na vykonávanie skúšky,
    5. predloží doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.13)
  4. Ministerstvo udelí oprávnenie vysokej škole, ak
    1. predloží žiadosť o udelenie oprávnenia najneskôr dva roky pred uplynutím platnosti potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu podľa § 12 ods. 7,
    2. predloží menný zoznam osôb, ktoré navrhuje za členov skúšobnej komisie podľa § 17 ods. 7,
    3. predloží doklady o materiálnom a technickom zabezpečení potrebnom na vykonávanie skúšky,
    4. predloží doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu13).
  5. Na základe odporúčania akreditačnej komisie ministerstvo vydá oprávnenie do 90 dní od doručenia žiadosti o udelenie oprávnenia; ak žiadosť neobsahuje údaje v požadovanom rozsahu, ministerstvo vyzve žiadateľa o predloženie chýbajúcich údajov, ktoré žiadateľ musí doplniť do 30 dní, a vydá oprávnenie do 90 dní od prijatia požadovaných chýbajúcich údajov.
  6. Ministerstvo vydá rozhodnutie o neudelení oprávnenia, ak žiadateľ nespĺňa podmienky pre udelenie oprávnenia alebo nedoplnil chýbajúce údaje v lehote podľa odseku 5.
  7. Oprávnenie sa vydáva na dobu platnosti potvrdenia o akreditácii príslušného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania podľa § 12 ods. 7, ktorý vedie k nadobudnutiu príslušnej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie. Oprávnenie je neprevoditeľné a neprechádza na právneho nástupcu. Udelenie oprávnenia sa vyznačí v akreditačnom spise a v informačnom systéme ďalšieho vzdelávania.

§ 16

Zánik oprávnenia

(1) Oprávnenie zaniká ak

a) zanikne vzdelávacia inštitúcia, ktorej bolo vydané oprávnenie,

b) uplynie doba platnosti oprávnenia, alebo

c) bolo oprávnenie odňaté podľa odseku 2.

(2) Ministerstvo oprávnenie odníme, ak vzdelávacia inštitúcia

a) poskytne nepravdivé alebo neúplné údaje v žiadosti o udelenie oprávnenia,

b) závažným spôsobom poruší alebo opakovane porušuje povinnosti podľa § 6, § 14 ods. 11, § 19 ods. 3 a § 22 ods. 6,

c) požiada o odňatie oprávnenia.

(3) Vzdelávacia inštitúcia, ktorej bolo odňaté oprávnenie podľa odseku 2 písm. a) a b), môže opätovne požiadať o udelenie oprávnenia najskôr po uplynutí dvoch rokov odo dňa odňatia oprávnenia.

§ 17

Overovanie a hodnotenie odbornej spôsobilosti

  1. Uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania a overenie a hodnotenie odbornej spôsobilosti fyzickej osoby podľa kvalifikačného štandardu a hodnotiaceho štandardu danej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie sa uskutočňuje skúškou.
  2. Žiadateľom o vykonanie skúšky (ďalej len „uchádzač“) môže byť fyzická osoba, ktorá najneskôr v deň konania skúšky dosiahla vek 18 rokov a získala aspoň základy vzdelania.
  3. Písomnú žiadosť o vykonanie skúšky zasiela uchádzač vzdelávacej inštitúcii, ktorej bolo vydané oprávnenie podľa § 15 ods. 3 alebo ods. 4 (ďalej len „oprávnená vzdelávacia inštitúcia“).
  4. Žiadosť o vykonanie skúšky musí obsahovať
    1. meno, priezvisko a dátum narodenia uchádzača,
    2. adresu trvalého pobytu uchádzača,
    3. názov čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, o overenie ktorej uchádzač žiada.
  5. K žiadosti o vykonanie skúšky uchádzač priloží
    1. úradne osvedčenú kópiu dokladu o dosiahnutom stupni vzdelania, ak uchádzač môže takýto doklad predložiť; ak ide o doklad v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, uchádzač priloží aj jeho úradný preklad do štátneho jazyka;
    2. úradne osvedčenú kópiu osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, o overenie ktorej žiada, ak uchádzač absolvoval takýto program; ak ide o doklad v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, uchádzač priloží aj jeho úradný preklad do štátneho jazyka,
    3. potvrdenie zamestnávateľa o praxi uchádzača v príslušnom odbore alebo iné potvrdenie o praxi uchádzača v príslušnom odbore, ak uchádzač môže takéto potvrdenie predložiť; ak ide o doklad v inom ako slovenskom alebo českom jazyku, uchádzač priloží aj jeho úradný preklad do štátneho jazyka;
    4. potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon príslušnej pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje,
    5. doklad o zaplatení poplatku podľa odseku 9.
  6. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia, ktorej bola doručená žiadosť o vykonanie skúšky, nesmie podmieniť vykonanie skúšky absolvovaním akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania v tejto vzdelávacej inštitúcii.
  7. Odbornú spôsobilosť uchádzača pri skúške overuje a hodnotí skúšobná komisia oprávnenej vzdelávacej inštitúcie, ktorú tvorí predseda a traja ďalší členovia. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva štatutárny orgán oprávnenej vzdelávacej inštitúcie. Členom skúšobnej komisie je zástupca oprávnenej vzdelávacej inštitúcie, zástupca stavovskej organizácie alebo zástupca profesijnej organizácie, zástupca zamestnávateľov a zástupca príslušnej školy alebo vysokej školy odborne spôsobilý v odbore požadovanej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie.
  8. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia informuje najmenej desať dní vopred ministerstvo o mieste a čase konania skúšky.
  9. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia je oprávnená požadovať od uchádzača poplatok za vykonanie skúšky, ktorý je najviac 300 eur.
  10. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia je oprávnená požadovať od uchádzača poplatok za vykonanie opravnej skúšky, ktorý je najviac 100 eur.

§ 18

Skúška na overenie odbornej spôsobilosti

(1) Oprávnená vzdelávacia inštitúcia zašle uchádzačovi do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti o vykonanie skúšky oznámenie o termíne konania skúšky a zoznam požiadaviek pre úspešné absolvovanie skúšky spolu s hodnotiacimi štandardmi na danú čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu.

(2) Skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí 21 dní odo dňa doručenia oznámenia uchádzačovi, najneskôr však do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o vykonanie skúšky.

(3) Ak sa uchádzač zo zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov nemôže zúčastniť skúšky v termíne podľa odseku 1, môže s uvedením dôvodov písomne požiadať o určenie iného termínu konania skúšky. Žiadosť musí byť doručená oprávnenej vzdelávacej inštitúcii najneskôr dva dni pred pôvodným termínom konania skúšky. Zmeškanie tejto lehoty môže oprávnená vzdelávacia inštitúcia odpustiť uchádzačovi zo závažných dôvodov. Na oznámenie nového termínu konania skúšky sa primerane použije odsek 1.

(4) Skúška je verejná a uskutočňuje sa pred skúšobnou komisiou oprávnenej vzdelávacej inštitúcie.

(5) Pred začatím skúšky uchádzač predloží predsedovi skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti doklad totožnosti.

(6) Ak uchádzač nesplní povinnosti podľa § 17 ods. 5 písm. d) a e) skúšku nemožno vykonať.

(7) Predseda skúšobnej komisie

  1. kontroluje pripravenosť a organizáciu skúšky,
  2. zodpovedá za priebeh skúšky a hodnotenie,
  3. dbá na to, aby sa skúška uskutočňovala podľa príslušného hodnotiaceho štandardu,
  4. kontroluje správnosť protokolu o skúške,
  5. podpisuje osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii,
  6. vypracúva správu o priebehu a výsledku skúšky.

(8) Skúšku tvorí teoretická časť a praktická časť v závislosti od charakteru pracovnej činnosti, na výkon ktorej sa overuje dosiahnutá odborná spôsobilosť a ktorá je určená hodnotiacim štandardom. Môže sa uskutočniť v písomnej forme, ústnej forme alebo praktickej forme, prípadne kombináciou všetkých foriem.

(9) Uchádzač vykoná skúšku úspešne, ak splní požiadavky určené v hodnotiacom štandarde. Skúšobná komisia sa na výsledku skúšky uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie.

(10) Oprávnená vzdelávacia inštitúcia zašle uchádzačovi, ktorý vykonal skúšku úspešne, osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii do desiatich dní odo dňa vykonania skúšky. Ak uchádzač vykonal skúšku neúspešne, oprávnená vzdelávacia inštitúcia zašle uchádzačovi písomné oznámenie o výsledku skúšky do desiatich dní odo dňa vykonania skúšky.

(11) Uchádzač, ktorý vykonal skúšku neúspešne, môže požiadať do 15 dní oprávnenú vzdelávaciu inštitúciu o vykonanie opravnej skúšky alebo do 15 dní odo dňa doručenia výsledku preskúmania priebehu a výsledku skúšky podľa § 20 ods. 2. Na vykonanie opravnej skúšky sa použijú ustanovenia § 17 a 18 primerane. Opravná skúška sa uskutoční najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o vykonanie opravnej skúšky.

(12) Oprávnená vzdelávacia inštitúcia vedie dokumentáciu o uskutočňovaní skúšok na overenie odbornej spôsobilosti, ktorú tvorí

a) dokumentácia o obsahu a forme skúšky,

b) zoznam účastníkov skúšky,

c) zoznam členov skúšobnej komisie,

d) správa o priebehu a výsledku skúšky.

§ 19

Osvedčenie o čiastočnej  kvalifikácii a úplnej kvalifikácii

  1. Dokladom potvrdzujúcim úspešné vykonanie skúšky je osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii, ktoré oprávňuje držiteľa vykonávať odborné činnosti zodpovedajúce čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii. Osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii je verejnou listinou a vydáva ho oprávnená vzdelávacia inštitúcia v štátnom jazyku.
  2. Podrobnosti o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
  3. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia vedie register účastníkov ďalšieho vzdelávania podľa § 22 ods. 5 a oznamuje tieto údaje ministerstvu.
  4. Na základe žiadosti fyzickej osoby vydá oprávnená vzdelávacia inštitúcia odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii za poplatok podľa osobitného predpisu13).
  5. Odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii v záhlaví nesie označenie „odpis“ a na konci textu je uvedená veta „Tento odpis je zhodný s prvopisom“. Odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii podpíše štatutárny orgán oprávnenej vzdelávacej inštitúcie a pripojí odtlačok pečiatky oprávnenej vzdelávacej inštitúcie a dátum.

§ 20

Preskúmavanie priebehu a výsledku skúšky na overenie odbornej spôsobilosti

  1. Každý, kto neúspešne vykonal skúšku alebo opravnú skúšku, môže písomne požiadať ministerstvo o preskúmanie priebehu a výsledku skúšky alebo opravnej skúšky do 15 dní odo dňa doručenia písomného oznámenie o výsledku skúšky.
  2. Ministerstvo preskúma priebeh a výsledok skúšky v celom rozsahu, môže si vyžiadať správu o priebehu a výsledku skúšky, vyjadrenia skúšobnej komisie a uchádzača. Ministerstvo rozhodne o žiadosti do 60 dní odo dňa jej doručenia. Ak zistí, že priebeh a výsledok skúšky nezodpovedali riadnemu vykonaniu skúšky, najmä ak sa v priebehu skúšky vyskytli závažné nedostatky, ktoré mali vplyv na výsledok skúšky alebo hodnotenie nebolo uskutočnené v súlade s hodnotiacim štandardom, nariadi vykonať opakovanú skúšku, inak žiadosť zamietne a výsledok skúšky potvrdí. Výsledok preskúmania priebehu a výsledku skúšky ministerstvo písomne oznámi uchádzačovi a oprávnenej vzdelávacej inštitúcii.
  3. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia, ktorá vykonala skúšku, uskutoční opakovanú skúšku

najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výsledku preskúmania priebehu a výsledku skúšky. Skúšobnú komisiu tvoria piati členovia. Jedným z členov skúšobnej komisie je zástupca ministerstva. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia nie je oprávnená požadovať od uchádzača poplatok za vykonanie opakovanej skúšky.

Štvrtá časť

NárodnÁ SÚSTAVA KVALIFIKÁCIÍ, informačnÝ SYstém ďalšieho vzdelávania A SYSTÉM MonITOROVANIA a prognÓzovania vzdelávacích potrieb

§ 21

Národná sústava kvalifikácií

  1. Národná sústava kvalifikácií je verejne prístupný register, ktorý obsahuje popis čiastočných a úplných kvalifikácií rozlišovaných a uznávaných v Slovenskej republike, požadovaných na výkon pracovných činností pre dané povolanie vo forme kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov.
  2. V Národnej sústave kvalifikácií sú o úplných kvalifikáciách uvádzané tieto údaje:
    1. názov a číselné označenie (kód) úplnej kvalifikácie,
    2. určenie, ktorého povolania alebo povolaní sa úplná kvalifikácia týka,
    3. zoznam všetkých čiastočných kvalifikácii, ak sa úplná kvalifikácia člení na čiastočné kvalifikácie,
    4. kvalifikačný štandard úplnej kvalifikácie, ak sa úplná kvalifikácia nečlení na čiastočné kvalifikácie,
    5. hodnotiaci štandard úplnej kvalifikácie.
  3. V Národnej sústave kvalifikácií sú o čiastočných kvalifikáciách uvádzané tieto údaje:
    1. názov a číselné označenie (kód) čiastočnej kvalifikácie,
    2. určenie, ktorého povolania alebo povolaní sa čiastočná kvalifikácia týka,
    3. kvalifikačný štandard čiastočnej kvalifikácie, vrátane nadväznosti na iné kvalifikácie,
    4. hodnotiaci štandard čiastočnej kvalifikácie,
    5. zoznam všetkých nadväzujúcich kvalifikácií, ktorých získanie je predpokladom na získanie úplnej kvalifikácie, ak ide o čiastočnú kvalifikáciu, ktorá je súčasťou úplnej kvalifikácie.
  4. Systémovým rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií je najmä národná sústava povolaní podľa osobitného predpisu. \) § 35a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z..\
  5. Národnú sústavu kvalifikácií vytvára a aktualizuje ministerstvo v súčinnosti so zástupcami zamestnávateľov, zástupcami zamestnancov, zástupcami územnej samosprávy, zástupcami vzdelávacích inštitúcií a zástupcami ústredných orgánov štátnej správy.
  6. Národnú sústavu kvalifikácií vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
  7. Získanie úplnej kvalifikácie na výkon povolania sa potvrdzuje
    1. dokladom alebo súborom dokladov o dosiahnutí príslušného stupňa vzdelania alebo vzdelaní v príslušnom odbore uvedenom v národnej sústave kvalifikácií vydaným po absolvovaní vzdelávania získaného podľa osobitných predpisov3) a 4),
    2. vykonaním záverečnej skúšky \§ 73 zákona č. 245/2008 Z. z..\, maturitnej skúšky \§ 74 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 184/2009 Z. z..\ alebo absolventskej skúšky \ § 79 zákona č. 245/2008 Z. z..\ v školách zapísaných v sieti11) a osvedčením o úplnej kvalifikácii v príslušnom odbore vzdelania uvedeným v národnej sústave kvalifikácií, ktorému predchádzalo získanie príslušných čiastočných kvalifikácií potrebných na jej získanie a potvrdených podľa tohto zákona,
    3. dokladom o nadobudnutí príslušného stupňa vzdelania uvedeného v národnej sústave kvalifikácií a získaním príslušnej čiastočnej kvalifikácie alebo čiastočných kvalifikácií, ktoré sú potvrdené podľa tohto zákona a uvedené v národnej sústave kvalifikácií.

§ 22

Informačný systém ďalšieho vzdelávania

(1) Informačný systém ďalšieho vzdelávania je informačným systémom verejnej správy podľa osobitného predpisu. \Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\ Správcom informačného systému ďalšieho vzdelávania je ministerstvo.

(2) Informačný systém ďalšieho vzdelávania tvorí

a)register vzdelávacích inštitúcií, ktoré uskutočňujú akreditované vzdelávacie programy

ďalšieho vzdelávania,

b) register akreditovaných vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania,

c) register účastníkov ďalšieho vzdelávania,

d) prognóza vzdelávacích potrieb podľa § 23 ods. 3.

(3) Register vzdelávacích inštitúcií, ktoré uskutočňujú akreditované vzdelávacie programy, obsahuje :

  1. názov a adresa vzdelávacej inštitúcie,
  2. názov a rozsah akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania,
  3. dátum vydania a číslo potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu,
  4. dátum vydania a číslo oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti.

(4)V registri akreditovaných vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania sú vedené tieto

informácie:

  1. názov a adresa vzdelávacej inštitúcie,
  2. žiadosť o akreditáciu a projekt vzdelávacieho programu,
  3. dátum vydania a číslo potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu,
  4. dátum a dôvod odňatia potvrdenia o akreditácii,
  5. cieľová skupina účastníkov ďalšieho vzdelávania,
  6. profil absolventa,
  7. meno, priezvisko a tituly odborného garanta akreditovaného vzdelávacieho programu,
  8. mená, priezviská a tituly lektorov akreditovaného vzdelávacieho programu.

(5)V registri účastníkov ďalšieho vzdelávania sú vedené tieto informácie:

a) evidenčné číslo osvedčenia a dátum vydania osvedčenia,

b) meno a priezvisko držiteľa osvedčenia,

c) dátum a miesto narodenia držiteľa osvedčenia,

d)názov a číslo akreditovaného vzdelávacieho programu, ktorého sa účastník ďalšieho vzdelávania zúčastnil,

e) obdobie, v ktorom sa zúčastnil akreditovaného vzdelávacieho programu,

f)dátum vykonania záverečnej skúšky,

g)dátum vykonania skúšky,

h)evidenčné číslo osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii a dátum vydania osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii.

(6)Vzdelávacie inštitúcie poskytujúce akreditované vzdelávacie programy sú povinné štvrťročne ministerstvu oznamovať informácie podľa odseku 5.

§ 23

Systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb

  1. Ministerstvo vytvára systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb.
  2. Výstupom systému monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb je prognóza vzdelávacích potrieb, ktorú ministerstvozverejňuje v registri prognóz vzdelávacích potrieb každé tri roky.
  3. Prognóza vzdelávacích potrieb obsahuje tieto informácie:
    1. kvantitatívnu definíciu typov voľných pracovných miest,
    2. kvalitatívny popis obsahu kvalifikácií vyžadovaných trhom práce na obdobie, pre ktoré sa táto prognóza vydáva,
    3. odvetvovú a regionálnu špecifikáciu kvalifikačných potrieb trhu práce a špecifikáciu podľa úrovne vzdelania.
  4. Prognóza vzdelávacích potrieb je nástrojom poradenstva o celoživotnom vzdelávaní, ktorý využívajú inštitúcie poskytujúce poradenské služby ako aj ministerstvo pre usmerňovanie ponuky celoživotného vzdelávania.

Piata časť

Kontrola

DODRžIAVANIA PODMIENOK AKREDITáCIE A DODRžIAVANIA PODMIENOK UDELENIA OPRÁVNENIA NA VYKONÁVANIE SKÚŠKY NA OVERENIE ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI

§ 24

Predmet kontroly

(1) Predmetom kontroly je

a) dodržiavanie podmienok akreditácie vzdelávacieho programu,

b) dodržiavanie podmienok, za ktorých bolo vzdelávacej inštitúcii udelené oprávnenie podľa § 15 ods. 3 alebo ods. 4,

c) plnenie povinností vzdelávacej inštitúcie podľa § 6, § 14 ods. 11, § 19 ods. 3 a § 22 ods. 6.

(2) Kontrola dodržiavania podmienok akreditácie vzdelávacieho programu je zameraná najmä na

a) vedenie dokumentácie vzdelávacieho programu súvisiaceho s uskutočňovaním akreditovaného vzdelávacieho programu podľa § 7 ods. 2,

b) hodnotenie úrovne uskutočňovaného vzdelávacieho procesu, dodržiavanie učebného plánu a učebných osnov, na základe ktorého bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu,

c) overenie zodpovedajúceho personálneho, materiálneho a technického zabezpečenia vzdelávacieho programu v súlade s projektom vzdelávacieho programu,

d) overenie pravdivosti dokladov o právnej subjektivite, názve a adrese vzdelávacej inštitúcie,

e) plnenie povinností podľa § 6, § 14 ods. 11 a § 22 ods. 6.

(3) Kontrola dodržiavania podmienok, za ktorých bolo vzdelávacej inštitúcii udelené oprávnenie podľa § 15 ods. 3 alebo ods. 4 je zameraná najmä na

a) platnosť potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu,

b) dodržiavanie hodnotiacich štandardov ustanovených na hodnotenie čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, na ktorú získala oprávnenie,

c) overenie zodpovedajúceho personálneho, materiálneho a technického zabezpečenia potrebného na vykonávanie skúšky,

d) overenie pravdivosti dokladov o právnej subjektivite, názve a adrese vzdelávacej inštitúcie,

e) vedenie dokumentácie súvisiacej s uskutočňovaním skúšok na overenie odbornej spôsobilosti podľa § 18 ods. 12,

f) plnenie povinností podľa § 6, § 14 ods. 11, § 18 ods. 12 a § 19 ods. 3.

§ 25

Výkon kontroly

(1) Kontrolu vykonávajú ministerstvom poverení zamestnanci ministerstva v spolupráci s odborníkmi z vysokých škôl a z iných odborných a vedeckých inštitúcií (ďalej len „poverené osoby“). Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

(2) Poverené osoby sú pri výkone kontroly oprávnené

a)vstúpiť do objektov vzdelávacích inštitúcií a kontrolovať uskutočňovanie vzdelávacieho programu,

b)vyžiadať predloženie dokladov podľa § 6, § 14 ods. 11, , § 18 ods. 12, § 19 ods. 3 a § 22 ods. 6,

c)odňať doklady podľa písmena b) v priestoroch alebo mimo priestorov kontrolovaného subjektu, pričom musia vydať potvrdenie o ich prevzatí,

d)vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu.

(3) Poverené osoby sú povinné

a) preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti,

b) pred začatím kontroly oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly,

c) v prípade konfliktu záujmov, bezodkladne oznámiť túto skutočnosť ministerstvu,

d) postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaného subjektu,

e) postupovať tak, aby zistili čo najobjektívnejšie skutočný stav, pričom nesmú zasahovať do právomocí riadiacich zamestnancov kontrolovaných subjektov,

f) prerokovať výsledky kontroly so štatutárnym orgánom kontrolovaného subjektu alebo ním poverenou osobou,

g) spracovať protokol o priebehu a o výsledku kontroly,

h) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s výkonom kontroly.

(4) Štatutárny orgán kontrolovaného subjektu alebo ním poverená osoba je pri výkone kontroly povinná

a) zabezpečiť vytvorenie vhodných materiálnych,  technických a priestorových podmienok na vykonanie kontroly,

b) poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly,

c) zdržať sa konania, ktoré môže mariť výkon kontroly,

d) dostaviť sa v určenom termíne na prerokovanie výsledku kontroly,

e) odovzdať na požiadanie poverenej osobe doklady podľa odseku 2 písm. b).

§ 26

Spracovanie a prerokovanie výsledkov kontroly

(1) O výsledku vykonanej kontroly vyhotovujú poverené osoby protokol o kontrole dodržiavania podmienok akreditácie vzdelávacieho programu alebo protokol o kontrole dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky (ďalej len „protokol“).

(2) Protokol obsahuje najmä

a) názov, adresu a  identifikačné číslo kontrolovaného subjektu,

b) miesto a čas kontroly,

c) predmet kontroly,

d) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré kontrolu vykonali,

e) preukázané kontrolné zistenia,

f) vyjadrenie štatutárneho orgánu kontrolovaného subjektu alebo ním poverenej osoby k priebehu a výsledkom kontroly.

(3) Ak poverené osoby zistia pri výkone kontroly nedodržiavanie podmienok a povinností, ministerstvo uloží kontrolovanému subjektu opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, lehotu na ich splnenie a povinnosť v určenej lehote písomne informovať ministerstvo o ich splnení.

(4) Ak kontrolovaný subjekt v uloženej lehote neodstránil zistené nedostatky alebo v určenej lehote písomne neoznámil ministerstvu ich splnenie, ministerstvo

a) uloží pokutu podľa § 27,

b) odníme potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu alebo

c) odníme oprávnenie.

(5) Pri zistení závažného nedodržiavania podmienok a povinností kontrolovaného subjektu ministerstvo uloží pokutu podľa § 27 súbežne s opatrením na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov podľa ods. 3.

ŠIESTA ČASŤ

SPRÁVNE DELIKTY

§ 27

(1) Ministerstvo uloží pokutu vzdelávacej inštitúcii

a) od 300 eur do 3 000 eur za neposkytnutie údajov ustanovených v § 6 ods. 1 a v § 22 ods. 5,

b) od 100 eur do 1 000 eur za poskytnutie nesprávnych údajov ustanovených v § 6  ods. 1 a v § 22 ods. 5,

c) od 100 eur do 1000 eur za nesplnenie povinností ustanovených v § 6 ods. 2,

d) od 100 eur do 1000 eur za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 11,

e) od 100 eur do 1000 eur za nevedenie dokumentácie o uskutočňovaní skúšok na overenie odbornej spôsobilosti podľa § 18 ods. 12,

f) od 100 eur do 1000 eur za nevedenie registra účastníkov ďalšieho vzdelávania podľa § 19 ods. 3,

g) od 100 eur do 1000 eur za nesplnenie povinnosti uloženej kontrolným orgánom podľa § 26 ods. 3).

(2) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť zistených nedostatkov a nesplnených povinností, na rozsah ich následkov.

(3) Ministerstvo môže pokutu uložiť aj opakovane a to až do odstránenia nezákonného stavu. Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila.

(4) Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(5) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

siedma časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 28

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní \Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\.

(2) Konanie o akreditácii, ktoré sa neskončilo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považuje za konanie o akreditácii podľa tohto zákona.

(3) Rozhodnutia a potvrdenia o akreditácii vydané podľa doterajších predpisov strácajú platnosť po piatich rokoch odo dňa ich vydania.

(4) Osvedčenia o získanom vzdelaní vydané absolventom akreditovaných vzdelávacích aktivít podľa doterajších predpisov sa považujú za osvedčenia vydané podľa tohto zákona.

(5) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „osvedčenie o získanom vzdelaní“ považuje sa to za „osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania“.

§ 29

Zrušovacie ustanovenia

(1) Zrušuje sa zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení zákona č. 567/2001 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 653/2007 Z. z.

(2) Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 323/2001 Z. z. o podrobnostiach obsahu teoretických vedomostí a praktických znalostí, ktoré sa vyžadujú pri prevádzkovaní živnosti, spôsobe vykonania kvalifikačnej skúšky a o vydaní osvedčenia o jej konaní v znení vyhlášky č. 470/2007 Z. z.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 553/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z.,
zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z. a zákona č. 191/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V prílohe sadzobníku správnych poplatkov v I. časti Všeobecná správa položka 5 písmeno d) znie:

„d) Konanie o akreditácii vzdelávacieho programu podľa osobitných predpisov10)...... 100 eur“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:

„10) Napríklad zákon č. .../2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

2. V prílohe sadzobníku správnych poplatkov v I. časti Všeobecná správa položka 5 sa za písmeno d) vkladajú nové písmená e) a f), ktoré znejú:

„e) Konanie o udelení oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti ......... 200 eur

f) Vydanie odpisu osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii ..........10 eur“.

Doterajšie písmená e) až l) sa označujú ako písmená g) až n).

3. V prílohe sadzobníku správnych poplatkov v I. časti Všeobecná správa sa položka 5 dopĺňa oslobodením, ktoré znie:

„Oslobodenie

Od poplatku podľa písmena d) tejto položky sú oslobodené gymnázia, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké školy, jazykové školy, ktoré žiadajú o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania zodpovedajúcu študijným odborom alebo učebným odborom, ktoré sú uvedené pre príslušnú školu v sieti20) a vysoká škola, ktorá žiada o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania v rozsahu platnej akreditácie vysokoškolských študijných programov21).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 20 a 21 znejú:

„20) § 15 ods. 4 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21) § 83 zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Čl. III

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z. a zákona č. 186/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 22 odsek 1 písmeno e) znie:

„e) osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii podľa osobitného predpisu31c) alebo“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 31c znie:

„31c) Zákon č. .../2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V § 22 sa vypúšťajú odseky 3) až 6).

3. Za § 80n sa vkladá § 80o, ktorý vrátane nadpisu znie:

„80o

Prechodné ustanovenie účinné od 1.januára 2010

Živnostenské oprávnenia, ktoré nadobudli fyzické osoby a právnické osoby na základe osvedčenia o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni nadobudnutého do 31. decembra 2009 a osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou nadobudnutého do 31. decembra 2012, zostávajú zachované.“ .

4. V prílohe č. 2, skupina 214 – Ostatné sa pripája živnosť por. č. 71, ktorá znie:

71. Vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti Oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti § 15 až § 18 Zákona č. ............../2009 o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. IV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010 s výnimkou čl. I § 8 ods. 3 písm. b), § 15 až 20, § 21 ods. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 a čl. I. § 29 ods. 2 a čl. III bodov 1, 2, a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

where can i buy prevacid solutabs köp cialis billigt cialis netistä eu pris viagra sverige cialis reseptfritt where to buy adobe premiere elements 10 where to buy adobe acrobat x ajanta pharma kamagra price proscar buy australia how to buy lasix buy generic lasix online where to buy diuretic lasix