Alternatívne uznávanie

Uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania nie je predmetom záväznej komunitárnej právnej úpravy a patrí do právomoci členských štátov. Právna úprava tejto problematiky je teda v jednotlivých členských štátov rôzna, prípadne úplne absentuje. Napriek absencii záväznej komunitárnej úpravy sa uznávaniu výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa venuje na európskej úrovni značná pozornosť. Mnohé iniciatívy v tejto oblasti sú predmetom politických dokumentov orgánov Spoločenstva, ktoré nie sú pre členské štáty záväzné, ale poskytujú mimoriadne dôležité inšpirácie a usmernenia v tejto oblasti.

Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva okrem iného Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop). Toto stredisko, založené v roku 1975, je európskou agentúrou, ktorá pomáha podporovať a rozvíjať odborné vzdelávanie a prípravu v Európskej únii (EÚ). Cedefop pôvodne sídlil v Berlíne a bol jednou z prvých špecializovaných a decentralizovaných agentúr. V roku 1995 bolo ústredie Cedefop-u presťahované do Solúnu a v Bruseli má kontaktnú kanceláriu. Cedefop pracuje na podpore oblasti celoživotného vzdelávania v rozšírenej Európskej únii poskytovaním informácií o systémoch odborného vzdelávania a prípravy, zásadách, výskume a postupoch a ich analýz.

Bližšie informácie:

http://www.cedefop.europa.eu (Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania)

top1 Spoločné európske zásady identifikácie a validácie neformálneho a informálneho vzdelávania

Rada prijala vo svojich záveroch z 28. mája 2004 spoločné európske zásady identifikácie a validácie neformálneho a informálneho vzdelávania. Tieto zásady sú zaradené do piatich oblastí.

Oprávnenia jednotlivcov

Identifikácia a validácia neformálneho a informálneho vzdelávania by mala byť pre jednotlivca dobrovoľná. Mal by existovať rovnaký prístup a rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie pre všetkých jednotlivcov. Musí sa rešpektovať súkromie a práva jednotlivca.

Povinnosti zainteresovaných subjektov

Zainteresované subjekty by v súlade so svojimi právami, povinnosťami a právomocami mali vytvoriť systémy a prístupy na identifikáciu a validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania. Tieto by mali zahŕňať primerané mechanizmy na zabezpečenie kvality. Zainteresované subjekty by mali poskytovať jednotlivcom usmernenia, poradenstvo a informácie o týchto systémoch a prístupoch.

Dôvera

Procesy, postupy a kritériá na identifikáciu a validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania musia byť spravodlivé, transparentné a musia byť založené na mechanizmoch zabezpečovania kvality.

Dôveryhodnosť a legitímnosť

Systémy a prístupy na identifikáciu a validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania by mali rešpektovať legitímne záujmy príslušných zainteresovaných subjektov a zabezpečiť ich vyváženú účasť.

Proces posudzovania by mal byť nestranný a mali by sa vytvoriť mechanizmy, ktoré by umožnili prechádzať stretu záujmov. Tiež by mala byť zabezpečená odborná spôsobilosť osôb vykonávajúcich posudzovanie.

Stručne tieto spoločné európske zásady možno zhrnúť takto:

  1. Validácia musí byť dobrovoľná.
  2. Malo by sa rešpektovať súkromie jednotlivcov.
  3. Mal by sa zabezpečiť rovnaký prístup a spravodlivé zaobchádzanie.
  4. Do vytvárania systémov validácie by mali byť zapojené zainteresované subjekty.
  5. Systémy by mali obsahovať mechanizmy na usmerňovanie a poskytovanie poradenstva jednotlivcom.
  6. Systémy by mali byť založené na zabezpečení kvality.
  7. Proces, postupy a kritériá validácie musia byť spravodlivé, transparentné a založené na zabezpečení kvality.
  8. Systémy by mali rešpektovať legitímne záujmy zainteresovaných subjektov a zabezpečovať ich vyváženú účasť.
  9. Proces validácie musí byť nestranný a musí predchádzať stretu záujmov.
  10. Musí sa zabezpečiť odborná spôsobilosť osôb vykonávajúcich posudzovanie.

Na tieto spoločné európske zásady identifikácie a validácie neformálneho a informálneho vzdelávania nadväzujú Európske usmernenia pre identifikáciu a validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania. \European guidelines for validating non-formal and informal learning. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities, 2009 (www.cedefop.europa.eu).\ Nie sú politickým dokumentom, ale len praktickým nástrojom, ktorý poskytuje odborné usmernenia a aplikuje sa výlučne na dobrovoľnej báze. Tieto európske usmernenia sú zoradené do piatich oblastí efektívnej praxe:

Efektívna prax: európska perspektíva

Postupy validácie neformálneho a informálneho vzdelávania by mali byť zlučiteľná s hlavnými prvkami Európskych zásad pre validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania z roku 2004 a Európskych zásad pre zabezpečenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy a s odporúčaním o európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality pre odborné vzdelávanie a prípravu. \Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy. Ú. v. EÚ, C 155, 8.7.2009, s. 1.\ Mala by sa ďalej rozvíjať európska spolupráca v oblasti validácie, najmä prostredníctvom pravidelnej aktualizácie a skvalitňovania týchto usmernení a Európskeho inventára validácie neformálneho a informálneho vzdelávania. Nástroje a rámce na európskej úrovni (európsky kvalifikačný rámec, Europass, európske kreditové systémy atď.) by sa mohli využívať na podporu validácie na zvýšenie porovnateľnosti a transparentnosti výsledkov validačných procesov, čím by sa vybudovala cezhraničná dôvera.

Efektívna prax: vnútroštátna perspektíva

Validácia neformálneho a informálneho vzdelávania by sa mala považovať za integrálnu súčasť vnútroštátneho systému kvalifikácií. Formatívny prístup k posudzovaniu je dôležitý, pretože upriamuje pozornosť na „identifikáciu“ vedomostí, zručností a širších kompetencií, ktoré sú rozhodujúcou súčasťou celoživotného vzdelávania. Sumatívna validácia musí byť jasne a jednoznačne prepojená so štandardmi používanými v národnom systéme (alebo sústave) kvalifikácií. V prípade, ak sa neformálne a informálne vzdelávanie považuje za normálnu dráhu k získaniu kvalifikácie, ktorá je paralelná k formálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, možno uvažovať o nároku na validáciu. Rozvoj národných sústav kvalifikácií možno využiť ako príležitosť na systematické začlenenie validácie do systémov kvalifikácií. Zavedenie validácie ako integrálnej súčasti národnej sústavy kvalifikácií môže byť prepojené s potrebou zlepšenia prístupu ku kvalifikáciám, postupu v rámci kvalifikácií a prenosu kvalifikácií. Udržateľnosť a koherentnosť vnútroštátnych systémov validácie by mala byť podporená pravidelnou analýzou nákladov a výnosov.

Efektívna prax: organizačná perspektíva

Formálne vzdelávanie, podniky, poskytovatelia ďalšieho vzdelávania a organizácie tretieho sektora sú kľúčovými zainteresovanými subjektmi v poskytovaní príležitostí na validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania. Validácia neformálneho a informálneho vzdelávania prináša výzvy pre formálne vzdelávanie z hľadiska rozsahu vzdelania, ktoré možno validovať, a spôsobu integrácie tohto procesu do učebných osnov a jeho posudzovania. Podnikom prináša vytvorenie systémov na dokumentáciu vedomostí, zručností a kompetencií zamestnancov značné výhody. Podniky musia vyvážiť svoje legitímne záujmy zamestnávateľov s legitímnymi záujmami jednotlivých zamestnancov. Sektor ďalšieho vzdelávania v značnej miere prispieva k neformálnemu a informálnemu vzdelávaniu a jeho ďalší rozvoj by sa mal podporovať systematickým rozvojom formatívnej a sumatívnej validácie. Tretí (alebo dobrovoľný) sektor poskytuje širokú škálu personalizovaných vzdelávacích príležitostí, ktoré majú v iných oblastiach veľkú hodnotu. Validácia by sa mala využívať na zviditeľnenie a zhodnotenie výsledkov tohto vzdelávania, ako aj na podporu ich prenosu do iných prostredí. Úlohy rôznych orgánov, ktoré sa zúčastňujú validácie, musia byť koordinované inštitucionálnym rámcom. Inštitucionálna dráha k validácii a certifikácii by nemala viesť k certifikátom, ktoré sa považujú za odlišné podľa toho, akou dráhou boli dosiahnuté.

Efektívna prax: jednotlivec

Stredobodom validačného procesu je jednotlivec. Činnosť iných orgánov zúčastnených na validácii by sa mala posudzovať z hľadiska jej vplyvu na jednotlivca. Každý by mal mať prístup k validácii a dôraz na motiváciu k zapojeniu sa do tohto procesu je mimoriadne dôležitý. Niekoľkofázový proces validácie ponúka jednotlivcom mnoho príležitostí na rozhodovanie o budúcom smerovaní ich validácie. Rozhodovanie by malo byť podporené informáciami, poradenstvom a usmerneniami.

Efektívna prax: štruktúra validačného procesu

Na evaluáciu existujúcich validačných postupov a na podporu rozvoja nových validačných postupov možno využiť tri procesy: orientáciu, posudzovanie a externý audit.

Efektívna prax: metódy

Metódy validácie neformálneho a informálneho vzdelávania sú v podstate rovnaké ako nástroje využívané pri posudzovaní formálneho vzdelávania. Na účely validácie je potrebné prijímať, kombinovať a aplikovať nástroje spôsobom, ktorý reflektuje individuálnu špecifickosť a neštandardizovaný charakter neformálneho a informálneho vzdelávania. Nástroje na posudzovanie vzdelávania musia byť primerané ich účelu.

Efektívna prax: osoby vykonávajúce validáciu

Efektívne fungovanie validačných procesov závisí najmä od odborného prínosu poradcov, posudzujúcich osôb a správcov validačného procesu. Príprava a sústavné vzdelávanie týchto osôb je mimoriadne dôležitá. Vytváranie partnerstiev, ktoré umožňuje výmenu skúseností a plnohodnotnú činnosť praxe, by malo byť súčasťou tvorby programu pre osoby vykonávajúce validáciu. Interakcia medzi osobami vykonávajúcimi validáciu v jednom validačnom procese spravidla vedie k účinnejším a efektívnejším postupom, ktoré sú na prospech žiadateľov o validáciu.

Dôležitým nástrojom v oblasti validácie, ktorý sa spomína aj v citovaných európskych usmerneniach, je európsky inventár validácie neformálneho a informálneho vzdelávania, ktorý obsahuje informácie o postupoch validácie a o iniciatívach verejného, súkromného a tretieho sektora v 32 európskych štátoch.

Bližšie informácie

http://www.ecotec.com/europeaninventory/2007.html (Európsky inventár validácie neformálneho a informálneho vzdelávania)

top2 Europass

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES \Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass). Ú. v. EÚ L 390,\ bol zriadený jednotný rámec Spoločenstva pre dosiahnutie transparentnosti kvalifikácií a schopností prostredníctvom vytvorenia osobného koordinovaného portfólia dokumentov, známeho ako „Europass“, ktoré môžu občania používať na báze dobrovoľnosti pre lepšie oznamovanie a predstavovanie svojich kvalifikácií a schopností v celej Európe. Používanie Europass-u alebo akéhokoľvek dokumentu Europass neukladá žiadne iné povinnosti alebo neudeľuje žiadne iné práva ako tie, ktoré sú definované v tomto rozhodnutí (článok 1 rozhodnutia).

Europass sa skladá z piatich dokumentov:

  1. Europass-životopis (ďalej len „Europass-CV“);
  2. Europass-mobilita;
  3. Europass-doplnok k diplomu;
  4. Europass-jazykové portfólio;
  5. Europass-doplnok k osved.

Dva dokumenty (Europass-CV a Europass-mobilita) si môže uchádzač vyplniť sám. Ostatné dokumenty (Europass-doplnok k diplomu, Europass-jazykové portfólio a Europass-doplnok k osvedčeniu) vydávajú príslušné orgány.

Súčasťou dokumentov Europass môžu byť aj iné dokumenty schválené Komisiou ako dokumenty Europass v súlade s kritériami ustanovenými v prílohe I a s postupom uvedeným v článku 4 ods. 2 rozhodnutia [článok 2 písm. a) rozhodnutia].

Podľa prílohy I rozhodnutia všetky nové dokumenty Europass by mali rešpektovať tieto minimálne kritériá:

  1. dôležitosť: dokumenty Europass by mali byť špecificky zamerané na zlepšenie transparentnosti kvalifikácií a schopností;
  2. európsky rozmer: bez toho, aby bol dotknutý ich dobrovoľný charakter, dokumenty Europass by mali byť potenciálne uplatniteľné vo všetkých členských štátoch;
  3. jazykové pokrytie: vzory dokumentov Europass by mali byť dostupné aspoň vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie;
  4. uskutočniteľnosť: dokumenty Europass by mali byť vhodné pre účinné šírenie, ak je to vhodné prostredníctvom vydávajúcich orgánov, v tlačenej aj elektronickej forme.

Europass-CV

Europass-CV poskytuje občanom príležitosť predstaviť jasným a zrozumiteľným spôsobom informácie o všetkých svojich kvalifikáciách a schopnostiach. Europass-CV je stanovený v prílohe II rozhodnutia (článok 5 rozhodnutia).

Podľa prílohy II rozhodnutia Europass-CV vychádza zo spoločného európskeho formátu pre životopisy (CV) navrhnutého odporúčaním 2002/236/ES. \Odporúčanie Komisie z 11. marca 2002 o spoločnom európskom formáte pre životopisy (CV). Ú. v. ES, L 79 , 22.3.2002, s. 66.\ Poskytuje jednotlivým občanom vzor pre systematické, chronologické a flexibilné uvádzanie svojich kvalifikácií a schopností. Poskytuje tiež osobitné pokyny pre rôzne kolónky a súbor usmernení a príkladov, ktoré pomôžu občanom vyplniť Europass-CV.

Europass-CV obsahuje kategórie pre uvedenie:

Europass-CV je osobný dokument, ktorý obsahuje osobné vyhlásenia napísané jednotlivými občanmi. Vzor je dosť podrobný, je však na voľbe jednotlivých občanov, ktoré kolónky vyplnia. Občania, ktorí vyplňujú elektronickú formu, buď stiahnutú z internetu alebo on-line, by mali mať možnosť odstrániť kolónky, ktoré sa rozhodnú nevyplniť. Napríklad osoba, ktorá neuvedie svoje pohlavie alebo nemá špecifickú technickú zručnosť, by mala mať možnosť odstrániť tieto kolónky tak, aby sa na obrazovke alebo v tlačenej podobe neobjavila žiadna prázdna kolónka.

Europass-CV je chrbtovou kosťou Europass-u: portfólio Europass pre daného občana bude obsahovať Europass- CV vyplnený samotným občanom a jeden alebo viacero dokumentov Europass, a to podľa dosiahnutého špecifického vzdelania a pracovnej praxe tohto občana. Elektronická forma Europass-CV by mala umožniť zriadenie prepojení z jeho oddielov na príslušné dokumenty Europass, napríklad z oddielu týkajúceho sa vzdelania a odbornej prípravy do doplnku k diplomu alebo doplnku k osvedčeniu.

Europass-mobilita

Europass-mobilita zaznamenáva obdobia vzdelávania absolvované jeho držiteľmi v krajinách iných ako sú ich vlastné. Europass-mobilita je stanovený v prílohe III rozhodnutia (článok 6 rozhodnutia).

Podľa prílohy III rozhodnutia Europass-mobilita je osobným dokumentom zaznamenávajúcim osobitnú európsku študijnú dráhu dosiahnutú svojím držiteľom a má napomôcť držiteľovi pri lepšom oznamovaní toho, čo získal prostredníctvom týchto skúseností, najmä z hľadiska získaných schopností má za cieľ zaznamenávať prostredníctvom spoločného európskeho formátu európsku študijnú dráhu.

Európska študijná dráha je doba, ktorú osoba akéhokoľvek veku, vzdelania a profesijného postavenia strávila v inej krajine na študijné účely a ktorá:

  1. sa buď koná v rámci programu Spoločenstva v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, alebo
  2. spĺňa všetky nasledujúce kvalitatívne kritériá:
    • čas strávený v inej krajine je súčasťou vzdelávacej iniciatívy v krajine, z ktorej pochádza osoba, ktorá sa takejto iniciatívy zúčastňuje, organizácia zodpovedná za vzdelávaciu iniciatívu v krajine pôvodu (vysielajúca organizácia) uzavrie s hostiteľskou organizáciou písomnú dohodu, ktorú zašle Národnému stredisku Europass, alebo orgánu poverenému riadením Europass-mobility v krajine pôvodu, o obsahu, cieľoch a trvaní európskej študijnej dráhy, zabezpečí primeranú jazykovú prípravu dotknutej osoby a určí študijného vedúceho v hostiteľskej krajine, ktorý má za úlohu pomáhať, informovať, viesť a sledovať dotknutú osobu,
    • každá zúčastnená krajina by mala byť členským štátom Európskej únie, alebo krajinou EZVO/EHP,
    • tam, kde je to vhodné, vysielajúca organizácia a hostiteľská organizácia v spolupráci poskytnú dotknutej osobe príslušné informácie o ochrane zdravia pri práci, bezpečnosti práce, pracovnom práve, opatreniach týkajúcich sa rovnosti a iných pracovno-právnych ustanoveniach, ktoré sa uplatňujú v hostiteľskej krajine.

Europass-mobilitu vypĺňa vysielajúca a hostiteľská organizácia zúčastnená na projekte mobility v jazyku, ktorý je dohodnutý medzi nimi a dotknutou osobou. Občania, ktorým bol udelený dokument Europass-mobilita, sú oprávnení požiadať o jeho preklad do druhého jazyka, ktorý si vyberú z jazykov vysielajúcej a hostiteľskej organizácie alebo do tretieho európskeho jazyka. V prípade tretieho jazyka zodpovednosť za preklad nesie vysielajúca organizácia.

Europass-mobilita obsahuje osobné údaje. Meno osoby, ktorej bola udelená Europass-mobilita, je jediným povinným osobným údajom. Organizácie vypĺňajúce Europass-mobilitu môžu vyplniť ostatné kolónky týkajúce sa osobných údajov, len ak s tým súhlasí dotknutá osoba. Kolónka „Kvalifikácia“ tiež nie je povinná, pretože sa uznáva skutočnosť, že nie všetky vzdelávacie iniciatívy alebo iniciatívy odbornej prípravy vedú k formálnej kvalifikácii. Akákoľvek dohoda pre vypĺňanie Europass-mobility v elektronickej forme, buď stiahnutej z internetu alebo on-line, by mala umožniť odstrániť kolónky, ktoré neboli vyplnené tak, aby sa na obrazovke alebo v tlačenej podobe neobjavila žiadna prázdna kolónka.

Europass-doplnok k diplomu

Europass-doplnok k diplomu poskytuje informácie o držiteľových študijných výsledkoch na vyššom stupni vzdelania. Europass-doplnok k diplomu je stanovený v prílohe IV rozhodnutia (článok 7 rozhodnutia).

Podľa prílohy IV rozhodnutia Europass-doplnok k diplomu (DD) je dokument, ktorý sa pripája k diplomu vyššieho vzdelania s cieľom pomôcť tretím osobám, najmä v inej krajine, ľahšie pochopiť, čo diplom znamená z hľadiska znalostí a schopností získaných držiteľom. Za týmto účelom DD opisuje charakter, úroveň, kontext, obsah a status štúdií, ktoré boli vykonané a úspešne zavŕšené jednotlivcom, ktorý je držiteľom pôvodného diplomu, ku ktorému je DD pripojený. Je preto osobným dokumentom, ktorý sa týka konkrétneho držiteľa.

DD nenahrádza pôvodný diplom a neoprávňuje na formálne uznanie pôvodného diplomu akademickými ustanovizňami iných krajín. Na druhej strane uľahčuje správne pochopenie pôvodného diplomu a tým napomáha získať uznanie príslušnými orgánmi alebo personálom vyšších vzdelávacích inštitúcií, ktorý je zodpovedný za prijímacie konanie.

DD je vyhotovený príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa vzoru, ktorý bol vyvinutý jednotnou pracovnou skupinou Európskej komisie - Rady Európy - UNESCO, ktorá ho testovala a vylepšila. Vzor DD je dostupný v úradných jazykoch Európskej únie. Je to pružný, nenormatívny nástroj navrhnutý na praktické účely, ktorý môže byť prispôsobený miestnym potrebám a podlieha pravidelným revíziám.

DD obsahuje osem oddielov, ktoré označujú držiteľa kvalifikácie (1) a kvalifikáciu samotnú (2), podávajú informácie o úrovni kvalifikácie (3), obsahu a získaných výsledkoch(4) a funkcii kvalifikácie (5), umožňujú uviesť ďalšie informácie (6), osvedčujú dodatok (7) a nakoniec podávajú informáciu o vnútroštátnom systéme vyššieho vzdelávania (8). Informácie by mali byť uvedené vo všetkých ôsmich oddieloch. Ak informácia nie je uvedená, treba uviesť vysvetlenie. Inštitúcie musia pri DD uplatňovať rovnaké overovacie postupy ako pri samotnej kvalifikácii.

Europass-jazykové portfólio

Europass-jazykové portfólio poskytuje občanom príležitosť predstaviť svoje jazykové schopnosti. Europass-jazykové portfólio je stanovené v prílohe V rozhodnutia (článok 8 rozhodnutia).

Podľa prílohy V rozhodnutia Europass-jazykové portfólio (JP) vyvinuté Radou Európy je dokument, do ktorého môžu študenti cudzích jazykov zaznamenávať svoje štúdium jazykov a kultúrne skúsenosti a schopnosti.

JP má dve funkcie: pedagogickú a informatívnu. Pokiaľ ide o pedagogickú funkciu, JP je navrhnuté tak, aby zvýšilo motiváciu študenta jazykov zlepšiť svoju schopnosť komunikovať v rôznych jazykoch a snažiť sa o nové študijné a medzikultúrne skúsenosti. Jeho účelom je napomôcť študentom uvažovať o ich študijných cieľoch, naplánovať si štúdium a študovať samostatne. Pokiaľ ide o informatívnu funkciu, cieľom JP je zdokumentovať komplexným, informatívnym, transparentným a spoľahlivým spôsobom jazykovú zdatnosť držiteľa. Pomáha študentom zvážiť úroveň schopností, ktoré dosiahli v jednom alebo v niekoľkých cudzích jazykoch, a umožňuje im informovať iných podrobným a medzinárodne porovnateľným spôsobom. Všetky schopnosti sú ohodnotené, bez ohľadu na to, či boli získané v rámci formálneho vzdelávania alebo mimo neho.

JP obsahuje:

Europass-jazykové portfólio je vlastníctvom študenta.

Europass-doplnok k osvedčeniu

Europass-doplnok k osvedčeniu popisuje schopnosti a kvalifikácie zodpovedajúce osvedčeniu o odbornej príprave. Europass-doplnok k osvedčeniu je stanovený v prílohe VI rozhodnutia (článok 9 rozhodnutia).

Podľa prílohy VI rozhodnutia Europass-doplnok k osvedčeniu (DO) je dokumentom, ktorý sa pripája k osvedčeniu o odbornej príprave s cieľom pomôcť tretím osobám, najmä osobám v inej krajine, ľahšie pochopiť, čo osvedčenie znamená z hľadiska schopností získaných jeho držiteľom.

Na tento účel DO poskytuje informácie o:

DO nenahrádza pôvodné osvedčenie a neoprávňuje na formálne uznanie pôvodného osvedčenia akademickými ustanovizňami iných krajín. Na druhej strane uľahčuje správne pochopenie pôvodného osvedčenia a tým napomáha získať uznanie príslušnými orgánmi.

DO sú vyhotovené príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni a vydávajú sa občanom, ktorí sú držiteľmi zodpovedajúceho osvedčenia podľa postupov dohodnutých na vnútroštátnej úrovni.

Príslušné orgány sú v súlade s článkom 12 písm. e) rozhodnutia pri správe jednotlivých dokumentov Europass, najmä v ich elektronickej forme, povinné prijať vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo úplné rešpektovanie príslušných ustanovení Spoločenstva a vnútroštátnych ustanovení o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia.

S cieľom vykonať toto rozhodnutie Komisia a príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú pri zriaďovaní a riadení internetového informačného systému Europass, ktorý zahŕňa prvky riadené na úrovni Spoločenstva a prvky riadené na vnútroštátnej úrovni. Informačný systém podporujúci rámec Europass je stanovený v prílohe VII rozhodnutia (článok 10 rozhodnutia).

Podľa prílohy VII rozhodnutia Komisia a členské štáty budú spolupracovať, aby zabezpečili pre jednotlivých občanov možnosť vyplniť, prostredníctvom internetu, svoj Europass-CV a akýkoľvek iný dokument Europass, ktorý nemusí byť vydaný splnomocnenými orgánmi.

Každý dokument Europass vydaný splnomocneným orgánom sa vypĺňa v elektronickej forme a sprístupní sa svojmu držiteľovi.

Informačný systém Europass by mal byť otvoreným systémom – mal by byť vyvinutý s ohľadom na možnosť budúceho vývoja, najmä s odkazom na zahrnutie ďalších dokumentov do rámca Europass a na integráciu s informačnými službami o pracovných a vzdelávacích príležitostiach. časti informačného systému Europass spravované na vnútroštátnej úrovni v rôznych krajinách by mali byť navyše plne interoperabilné navzájom a s časťami spravovanými na úrovni Spoločenstva.

Všetky dokumenty Europass vydané splnomocnenými orgánmi by mali byť vyplnené v elektronickej forme podľa postupov dohodnutých medzi vydávajúcimi orgánmi a Národným strediskom Europass a v súlade s postupmi dohodnutými na európskej úrovni.

Europass-CV a akýkoľvek iný dokument Europass, ktorý nemusí byť vydaný splnomocneným orgánom, by mal byť tiež dostupný v elektronickej forme.

Občania budú oprávnení:

Prístup k dokumentom, vrátane osobných údajov, bude umožnený len dotknutej osobe a to v súlade s príslušnými ustanoveniami Spoločenstva a vnútroštátnymi ustanoveniami o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia.

Každý členský štát je zodpovedný za vykonanie tohto rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni. Na tento účel je každý členský štát povinný určiť Národné stredisko Europass (NSE), ktoré je zodpovedné za vnútroštátnu koordináciu všetkých činností uvedených v tomto rozhodnutí. Týmto rozhodnutím bola zriadená európska sieť národných centier Europass, ktorej činnosti sú koordinované Komisiou (článok 11 ods. 1 rozhodnutia).

top3 Európsky kvalifikačný rámec

Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v roku 2000 sa dospelo k záveru, že zvýšená transparentnosť kvalifikácií by mala byť jednou z hlavných zložiek potrebných na to, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy v Spoločenstve prispôsobili požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach. Okrem toho na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002 sa požadovala užšia spolupráca v sektore vysokých škôl a zlepšenie transparentnosti a metód uznávania v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Uznesením Rady z 27. júna 2002 o celoživotnom vzdelávaní bola Komisia vyzvaná, aby v úzkej spolupráci s Radou a členskými štátmi vyvinula rámec na uznávanie kvalifikácií v oblasti vzdelávania, ako aj odbornej prípravy, postupujúc na základe výsledkov bolonského procesu a podporujúc podobné činnosti v oblasti odbornej prípravy. Spoločné správy Rady a Komisie o vykonávaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, prijaté v rokoch 2004 a 2006, podčiarkli potrebu rozvoja európskeho kvalifikačného rámca.

V kontexte kodanského procesu závery Rady a zástupcov vlád členských štátov v rámci Rady z 15. novembra 2004 o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy dali prednosť rozvoju otvoreného a flexibilného európskeho kvalifikačného rámca, založeného na transparentnosti a vzájomnej dôvere, ktorý by mal byť spoločným referenčným bodom pokrývajúcim tak vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu.

V súlade so závermi Rady o spoločných európskych zásadách v oblasti zabezpečovania a uznávania neformálneho vzdelávania a informálneho vzdelávania sa z 28. mája 2004 by sa mala podporovať validácia výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Na zasadnutiach Európskej rady v Bruseli v marci 2005 a v marci 2006 sa podčiarkla dôležitosť prijatia európskeho kvalifikačného rámca.

Európsky kvalifikačný rámec bol vytvorený odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 \Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie. Ú. v. EÚ C 111, 6. 5. 2008, s. 1 (ďalej len „odporúčanie“).\ Toto odporúčanie berie do úvahy rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) \Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.\ a odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie. \Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.\ Toto odporúčanie je v súlade s rámcom pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a deskriptormi jednotlivých cyklov odsúhlasených na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie v 45 európskych krajinách, ktoré sa konalo 19. a 20. mája 2005 v Bergene v rámci bolonského procesu.

Závery Rady o zabezpečení kvality odborného vzdelávania a prípravy z 23. a 24. mája 2004, odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania \Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.\ a štandardy a usmernenia na zaistenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, odsúhlasené ministrami zodpovednými za vysokoškolské vzdelávanie na ich zasadnutí v Bergene obsahujú spoločné zásady pre zabezpečenie kvality, ktoré by mali podporiť vykonávanie európskeho kvalifikačného rámca.

Toto odporúčanie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica o uznávaní, ktorou sa udeľujú práva a povinnosti príslušnému vnútroštátnemu orgánu i migrantovi. Odkaz na úrovne kvalifikácií európskeho kvalifikačného rámca by nemal ovplyvniť prístup na trh práce v prípadoch, ak boli odborné kvalifikácie uznané v súlade s touto smernicou.

Cieľom tohto odporúčania je vytvoriť spoločný referenčný rámec, ktorý by mal slúžiť ako výkladový prostriedok medzi rôznymi kvalifikačnými systémami a ich úrovňami, či už pre všeobecné a vysokoškolské vzdelávanie alebo pre odborné vzdelávanie a prípravu. Týmto sa zvýši transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií občanov vydaných v súlade s praxou v rôznych členských štátoch. Každá kvalifikačná úroveň by mala byť v zásade dosiahnuteľná prostredníctvom rôznych vzdelávacích ciest a kariérneho rastu. Európsky kvalifikačný rámec by mal navyše umožniť medzinárodným sektorovým organizáciám, aby svoje kvalifikačné systémy uviedli do súvislosti so spoločným európskym referenčným bodom, a ukázať tým vzájomné postavenie medzinárodných sektorových kvalifikácií a národných kvalifikačných systémov. Toto odporúčanie preto prispieva k širším cieľom podpory celoživotného vzdelávania a zvýšenia schopnosti zamestnať sa, mobility a sociálnej integrácie pracujúcich a študujúcich. Transparentné zásady zabezpečenia kvality a výmena informácií podporia jeho vykonávanie tým, že prispejú k budovaniu vzájomnej dôvery.

Toto odporúčanie by malo prispieť k modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy, k prepojeniu medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnanosťou, k premosteniu medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa a malo by tiež viesť k validácii výsledkov vzdelávania získaných v praxi.

Toto odporúčanie nenahrádza ani nevymedzuje národné kvalifikačné systémy a/alebo kvalifikácie. Európsky kvalifikačný rámec neopisuje špecifické kvalifikácie alebo kompetencie jednotlivca a ku konkrétnej kvalifikácii by sa mal uviesť odkaz na príslušnú úroveň európskeho kvalifikačného rámca prostredníctvom príslušných národných kvalifikačných systémov. \Body 1 až 14 odôvodnenia odporúčania.\

Európsky kvalifikačný rámec teda predstavuje spoločnú európsku referenčnú sústavu, ktorá umožňuje európskym štátom prepojiť navzájom ich systémy kvalifikácií. Každý štát má vlastný systém kvalifikácií, ale kvalifikačný rámec predstavuje systematickejší spôsob klasifikácie kvalifikácií, spravidla na základe hierarchie úrovní. V praxi európsky kvalifikačný rámec umožní porovnanie a pochopenie rôznych kvalifikácií v rôznych štátoch a tým uľahčí voľný pohyb pracovníkov v Európskej únii.

V súvislosti s uplatňovaním európskeho kvalifikačného rámca je dôležité poukázať na definície niektorých relevantných pojmov, ktoré sú obsiahnuté v prílohe I odporúčania:

Európsky kvalifikačný rámec sa skladá z 8 referenčných úrovní, ktoré sú založené na výsledkoch vzdelávania vymedzených z hľadiska vedomostí, zručností a kompetencií. Tento rámec sa nezameriava na dĺžku vzdelávania alebo praxe alebo na to, kde bolo toto vzdelanie alebo prax získaná, ale na skutočné schopnosti uchádzača s konkrétnou kvalifikáciou. Toto zameranie na skutočné schopnosti uľahčuje sprostredkovanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov na trhu práce, osvedčovanie neformálneho a informálneho vzdelávania a mobilitu a využitie kvalifikácií v rôznych krajinách a systémoch vzdelávania a odbornej prípravy. Zameranie sa na výsledky vzdelávania je tiež dôsledkom nepraktickosti porovnávania dĺžky štúdia vzhľadom na veľké rozdiely v európskych systémoch vzdelávania a je v súlade s tendenciou, ktorá sa presadzuje v mnohých európskych systémoch vzdelávania.

Príloha II odporúčania stanovuje deskriptory pre všetkých 8 úrovní, ktoré označujú výsledky vzdelávania zodpovedajúce kvalifikáciám na danej úrovni v akomkoľvek kvalifikačnom systéme.

  Vedomosti Zručnosti Kompetencie
  V kontexte EKR sú vedomosti opísané ako teoretické a/alebo faktické. V kontexte EKR sú zručnosti opísané ako kognitívne (zahŕňajú využitie logického, intuitívneho a kreatívneho myslenia) a praktické (vyžadujúce manuálnu zručnosť a použitie metód, materiálov, prostriedkov a nástrojov). V kontexte EKR sú kompetencie opísané vo vzťahu k zodpovednosti a samostatnosti.
Úroveň 1
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 1 sú:		 základné všeobecné vedomosti základné zručnosti požadované na vykonávanie jednoduchých úloh pracovať alebo študovať pod priamym dohľadom podľa usporiadaného obsahu
Úroveň 2
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 2 sú:		 základné faktické vedomosti v oblasti práce alebo štúdia základné kognitívne a praktické zručnosti požadované na používanie príslušných informácií s cieľom vykonávať úlohy a riešiť rutinné problémy za použitia jednoduchých pravidiel a nástrojov pracovať alebo študovať pod dohľadom s určitým stupňom samostatnosti
Úroveň 3
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 3 sú:		 vedomosti faktov, zásad, procesov a všeobecných pojmov v oblasti práce alebo štúdia rozsah kognitívnych a praktických zručností požadovaných na splnenie úloh a riešenie problémov na základe vybraných a aplikovaných základných metód, nástrojov, materiálov a informácií prijímať zodpovednosť za vykonávanie úloh v práci alebo v rámci štúdia;
pri riešení problémov prispôsobiť svoje správanie okolnostiam
Úroveň 4
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 4 sú:		 faktické a teoretické vedomosti v širokých súvislostiach v oblasti práce alebo štúdia rozsah kognitívnych a praktických zručností požadovaných na riešenie špecifických problémov v oblasti práce alebo štúdia riadiť samého seba podľa usmernení v kontexte práce alebo štúdia, ktoré sú zvyčajne predvídateľné, ale môžu sa meniť;
kontrolovať bežnú prácu iných a niesť zodpovednosť za hodnotenie a zlepšovanie pracovných a študijných činností
Úroveň 5 (*)
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 5 sú:		 rozsiahle, špecializované, faktické a teoretické vedomosti v oblasti práce alebo štúdia a uvedomovanie si hraníc týchto vedomostí rozsiahla škála kognitívnych a praktických zručností požadovaných na rozvíjanie kreatívnych riešení abstraktných problémov vykonávať riadenie a dozor v kontexte pracovných alebo študijných činností, pri ktorých sa nedajú predvídať zmeny;
hodnotiť a rozvíjať svoju vlastnú výkonnosť a výkonnosť iných
Úroveň 6 (**)
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 6 sú:		 rozšírené vedomosti v oblasti práce alebo štúdia vrátane kritického chápania teórií a zásad rozšírené zručnosti preukazujúce dokonalosť a zmysel pre inováciu, požadované na riešenie komplexných a nepredvídateľných problémov v špecializovanej oblasti práce alebo štúdia riadiť komplexné technické alebo odborné činnosti alebo projekty, niesť zodpovednosť za rozhodovanie v nepredvídateľnom kontexte práce alebo štúdia;
niesť zodpovednosť za riadenie odborného rozvoja jednotlivcov a skupín
Úroveň 7 (***)
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 7 sú:		 vysokošpecializované vedomosti, z ktorých sú niektoré vedomosti poprednými v oblasti práce alebo štúdia a sú základom originálneho myslenia a/alebo výskumu;
zásadné uvedomenie si vedomostí v danej oblasti a na rozhraní medzi jednotlivými oblasťami		 špecializované zručnosti požadované pri riešení problémov výskumu a/alebo inovácií s cieľom rozvíjať nové vedomosti a postupy a integrovať vedomosti z rôznych oblastí riadiť a transformovať kontext práce alebo štúdia, ktoré sú komplexné, nepredvídateľné a vyžadujú si nové strategické prístupy niesť zodpovednosť za prispievanie k odborným poznatkom a postupom a/alebo za hodnotenie strategickej výkonnosti tímov
Úroveň 8 (****)
Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 8 sú:		 vedomosti na najvyššej úrovni v oblasti práce alebo štúdia a na rozhraní medzi oblasťami najrozšírenejšie a mimoriadne špecializované zručnosti a techniky vrátane syntézy a hodnotenia, požadované na riešenie zásadných problémov výskumu a/alebo inovácií a na rozšírenie a opätovné definovanie existujúcich vedomostí alebo odborných postupov prejaviť silnú autoritu, inováciu, samostatnosť, vedeckú a odbornú integritu a trvalý záväzok rozvíjať nové myšlienky alebo postupy na najvyššej úrovni kontextu práce alebo štúdia vrátane výskumu.

Súlad s kvalifikačným rámcom v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania

Kvalifikačný rámec v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania poskytuje deskriptory pre jednotlivé cykly.

Každý deskriptor cyklu poskytuje spoločné vyjadrenie charakteristických očakávaní výsledkov a schopností spojených s kvalifikáciami, ktoré predstavujú koniec daného cyklu.

(*) Deskriptor pre prvý cyklus vysokoškolského vzdelávania (v rámci prvého cyklu alebo spojený s prvým cyklom), ktorý bol vytvorený na základe spoločnej iniciatívy pre kvalitu v rámci bolonského procesu zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 5 EKR.

(**) Deskriptor pre prvý cyklus kvalifikačného rámca v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, dohodnutý na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa konalo v rámci bolonského procesu v máji 2005 v Bergene, zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 6 EKR.

(***) Deskriptor pre druhý cyklus kvalifikačného rámca v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, dohodnutý na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa konalo v rámci bolonského procesu v máji 2005 v Bergene, zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 7 EKR.

(****) Deskriptor pre tretí cyklus kvalifikačného rámca v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, dohodnutý na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa konalo v rámci bolonského procesu v máji 2005 v Bergene, zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 8 EKR.

Európsky parlament a Rada odporučili členským štátom, aby používali európsky kvalifikačný rámec ako referenčný nástroj na porovnávanie kvalifikačných úrovní rôznych kvalifikačných systémov a podporovali celoživotné vzdelávanie a rovnosť príležitostí v spoločnosti založenej na vedomostiach, ako aj prehlbovanie integrácie európskeho pracovného trhu, a rešpektovali pritom bohatú rozmanitosť národných vzdelávacích systémov.

Členským štátom sa odporúča, aby do roku 2010 uviedli svoje národné kvalifikačné systémy do súladu s európskym kvalifikačným rámcom, najmä transparentným porovnaním svojich kvalifikačných úrovní s úrovňami uvedenými v prílohe II odporúčania a rozvinutím národných kvalifikačných rámcov, tam kde to je vhodné v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, a aby v prípade potreby prijali opatrenia, aby do roku 2012 všetky nové osvedčenia o kvalifikácii, diplomy a dokumenty Europass vydané príslušnými orgánmi obsahovali prostredníctvom národných kvalifikačných systémov jasný odkaz na príslušnú úroveň európskeho kvalifikačného rámca.

Pri definovaní a opisovaní kvalifikácií majú členské štáty podľa odporúčania používať prístup založený na výsledkoch vzdelávania a podporovať validáciu platnosti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v súlade so spoločnými európskymi zásadami dohodnutými v záveroch Rady z 28. mája 2004 a venovať pritom osobitnú pozornosť tým občanom, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť nezamestnanosti alebo neistých foriem zamestnania, a ktorým môže tento prístup pomôcť zvýšiť účasť na celoživotnom vzdelávaní a prístup na pracovný trh.

Členským štátom sa tiež odporúča, aby určili národné koordinačné miesta, prepojené na konkrétne štruktúry a požiadavky členských štátov, na podporu, a v súvislosti s inými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi, na usmerňovanie vzťahu medzi národnými kvalifikačnými systémami a európskym kvalifikačným rámcom, s cieľom podporiť kvalitu a transparentnosť uvedeného vzťahu. K úlohám týchto národných koordinačných miest by malo patriť:

  1. porovnávanie kvalifikačných úrovní v rámci národných kvalifikačných systémov s úrovňami európskeho kvalifikačného rámca uvedenými v prílohe II odporúčania;
  2. zabezpečovanie toho, aby bola metodika používaná na porovnávanie národných kvalifikačných úrovní s európskym kvalifikačným rámcom transparentná s cieľom na jednej strane uľahčiť porovnávanie medzi nimi a na strane druhej zaručiť uverejnenie vyplývajúcich rozhodnutí;
  3. poskytovanie prístupu k informáciám a usmernenia zúčastneným stranám o tom, do akej miery sú národné kvalifikácie porovnateľné s európskym kvalifikačným rámcom prostredníctvom národných kvalifikačných systémov;
  4. podporovanie účasti všetkých príslušných zúčastnených strán vrátane, podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, sociálnych partnerov, sektorov a odborníkov v oblasti porovnávania a používania kvalifikácií na európskej úrovni.

Mnohé členské štáty (Fínsko, Francúzsko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Česká republika) už vytvorili alebo vytvárajú národné kvalifikačné rámce, resp. národné sústavy kvalifikácií, ktoré umožnia priame porovnanie kvalifikácií v Európskej únii. Vytvorenie takýchto národných rámcov však nie je nevyhnutné, podstatné je, aby členské štáty boli schopné uviesť národné kvalifikácie do súvislosti s európskym referenčným rámcom a umožniť ich komparáciu v Európskej únii.

Bližšie informácie:

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/index_sk.html (Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru)

top4 Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu

Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (European credit system for vocational education and training, ECVET) bol vytvorený na základe odporúčania Európskeho parlamentu a Rady zo 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET). \Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.\ Účelom tohto odporúčania je vytvoriť Európsky kreditový systém pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) určený na uľahčenie prenosu, uznávania a zhromažďovania posúdených výsledkov vzdelávania osôb, ktoré sa usilujú získať kvalifikáciu. Takto sa zlepší všeobecné pochopenie výsledkov vzdelávania občanov a ich transparentnosť, medzinárodná mobilita a prenosnosť medzi členskými štátmi a prípadne v rámci členských štátov v priestore celoživotného vzdelávania bez hraníc a zlepší sa aj mobilita a prenosnosť kvalifikácií na vnútroštátnej úrovni medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami a v rámci pracovného trhu. Navyše to prispeje k rozvoju a rozširovaniu európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. ECVET by sa mal zakladať na zásadách a technických špecifikáciách stanovených v prílohe II tohto odporúčania. \Body 6 a 7 odôvodnenia tohto odporúčania.\

ECVET je uplatniteľný na všetky výsledky vzdelávania, ktoré by sa v zásade mali dať dosiahnuť rôznymi vzdelávacími a študijnými dráhami na všetkých úrovniach Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie („EKR”) a potom prenášať a uznávať. Toto odporúčanie preto prispieva k širším cieľom podpory celoživotného vzdelávania a zvyšovania zamestnateľnosti, otvorenosti mobilite a sociálneho začlenenia pracovníkov a vzdelávajúcich sa osôb. Uľahčuje predovšetkým rozvoj pružných a individualizovaných dráh a tiež uznávanie tých výsledkov vzdelávania, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom neformálneho a informálneho vzdelávania. \Bod 8 odôvodnenia tohto odporúčania.\

Toto odporúčanie by malo uľahčiť zlučiteľnosť, porovnateľnosť a komplementárnosť kreditových systémov používaných v odbornom vzdelávaní a príprave a Európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov („ECTS”), ktorý sa používa vo vysokoškolskom sektore, a tým prispieť k vyššej priepustnosti medzi úrovňami vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Potvrdzovanie výsledkov posudzovaného neformálneho a informálneho vzdelávania by malo byť podporované v súlade so závermi Rady z 28. mája 2004 o spoločných európskych zásadách identifikácie a potvrdzovania neformálneho a informálneho vzdelávania. \Body 10 a 11 odôvodnenia tohto odporúčania.\

Toto odporúčanie dopĺňa odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, v ktorom sa odporúča, aby členské štáty podporovali úzke prepojenie medzi EKR a existujúcimi alebo budúcimi európskymi systémami prenosu a zhromažďovania kreditov vo vysokoškolskom a odbornom vzdelávaní a príprave. Zatiaľ čo hlavným cieľom EKR je zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť nadobudnutých kvalifikácií, cieľom ECVET je uľahčovať prenos, uznávanie a zhromažďovanie výsledkov vzdelávania osôb na ich ceste k dosiahnutiu kvalifikácie.\Bod 12 odôvodnenia tohto odporúčania.\

Toto odporúčanie zohľadňuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) \Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.\ a odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 týkajúce sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility. \Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 5.\

ECVET sa však neuplatňuje na vzájomné uznávanie kvalifikácií v oblasti regulovaných povolaní, ktoré upravuje smernica o uznávaní, pretože ECVET nepredstavuje nástroj na poskytovanie práv migrujúcim osobám pri uznávaní ich kvalifikácie získanej v jednom členskom štáte s cieľom vykonávať regulované povolanie v inom členskom štáte. Orgánom členských štátov stanovuje v takom prípade právne záväzné povinnosti len táto smernica. \Bod 1 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\ ECVET neznamená pre občanov žiadny nový nárok na automatické uznávanie výsledkov vzdelávania alebo bodov.\Bod 15 odôvodnenia tohto odporúčania.\

ECVET má podporovať a presadzovať medzinárodnú mobilitu a prístup k celoživotnému vzdelávaniu v odbornom vzdelávaní a príprave. Zatiaľ čo európsky kvalifikačný rámec predstavuje spoločný referenčný rámec, ktorý by mal slúžiť ako konverzný nástroj medzi rôznymi kvalifikačnými systémami a ich úrovňami, ECVET predstavuje spoločný metodický rámec, ktorého úlohou je uľahčiť prenos kreditu za vzdelávacie výstupy z jedného kvalifikačného systému do iného systému alebo z jedného spôsobu vzdelávania do iného. Prispieva k priestupnosti vzdelávacích systémov, zlučiteľnosti medzi nezávislým vzdelávaním a systémami odborného vzdelávania a prípravy, a tým podporuje možnosť, aby si osoby, ktoré sa vzdelávajú, vytvárali vlastnú cestu vzdelávania vedúcu ku kvalifikácii. Jeho implementácia sa zakladá na zásade dobrovoľnej účasti členských štátov a zainteresovaných strán. \Bod 5 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\

ECVET predstavuje metodický rámec, ktorý možno použiť na opis kvalifikácií z hľadiska jednotiek vzdelávacích výstupov a s nimi súvisiacimi bodmi, na účel prenosu a akumulácie vzdelávacích výstupov. ECVET sa zakladá na návrhu jednotných a účelných jednotiek vzdelávacích výstupov, a nie na roztrieštení kvalifikácií. ECVET nemá za cieľ ani nevyžaduje zosúlaďovanie kvalifikácií a systémov odborného vzdelávania a prípravy, ale má za cieľ lepšiu porovnateľnosť a zlučiteľnosť. \Bod 3 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\

Európsky parlament a Rada odporučili členským štátom, aby:

Príloha I citovaného odporúčania obsahuje definície pojmov použitých v tomto odporúčaní:

  1. „kvalifikácia“ je formálny výsledok procesu posudzovania a potvrdzovania, ktorý sa získa, keď príslušná inštitúcia určí, že osoba dosiahla výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným normám;
  2. „výsledky vzdelávania“ sú vyjadrenia o tom, čo vzdelávajúca sa osoba vie, chápe a je schopná urobiť po ukončení procesu vzdelávania, ktoré sú vymedzené z hľadiska vedomostí, zručností a spôsobilostí;
  3. „jednotka výsledkov vzdelávania“ (jednotka) je zložka kvalifikácie tvorená súvislým súborom vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré možno posudzovať a potvrdzovať;
  4. „kredit za výsledky vzdelávania“ (kredit) je súbor výsledkov vzdelávania jednotlivca, ktoré boli posúdené a ktoré možno zhromažďovať na účely kvalifikácie alebo prenášať do iných vzdelávacích programov alebo kvalifikácií;
  5. „príslušná inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá je na základe pravidiel a postupov zúčastnených krajín zodpovedná za obsah kvalifikácie a jej udeľovanie alebo uznávanie jednotiek alebo za iné funkcie súvisiace s ECVET, ako je prideľovanie bodov ECVET ku kvalifikáciám a jednotkám, posudzovanie, potvrdzovanie a uznávanie výsledkov vzdelávania;
  6. „posudzovanie výsledkov vzdelávania“ sú metódy a postupy používané na určenie rozsahu, v akom vzdelávajúca sa osoba skutočne získala konkrétne vedomosti, zručnosti a spôsobilosti;
  7. „potvrdzovanie výsledkov vzdelávania“ je postup potvrdzovania, že určité posudzované výsledky vzdelávania dosiahnuté vzdelávajúcou sa osobou zodpovedajú osobitným výsledkom, ktoré sa môžu vyžadovať pre danú jednotku alebo kvalifikáciu;
  8. „uznávanie výsledkov vzdelávania“ je postup osvedčovania oficiálne dosiahnutých výsledkov vzdelávania prostredníctvom udeľovania jednotiek alebo kvalifikácií;
  9. „body ECVET“ sú numerickým vyjadrením celkovej váhy výsledkov vzdelávania v kvalifikácii a relatívnej váhy jednotiek v súvislosti s kvalifikáciou.

Príloha II citovaného odporúčania stanovuje zásady a technické špecifikácie ECVET. ECVET je technický rámec na prenos, uznávanie a prípadne zhromažďovanie výsledkov vzdelávania osôb, ktorých cieľom je získať kvalifikáciu. Jeho uplatňovanie pre danú kvalifikáciu je v súlade s právnymi predpismi, pravidlami a predpismi uplatňovanými v členských štátoch a zakladá sa na zásadách a technických špecifikáciách, ktoré sú rozdelené tematicky na 4 časti:

  1. jednotky výsledkov vzdelávania,
  2. prenos a zhromažďovanie výsledkov vzdelávania a partnerstvá ECVET,
  3. dohoda o vzdelávaní a osobný záznam,
  4. body ECVET.

Jednotky výsledkov vzdelávania

Jednotka predstavuje zložku kvalifikácie a pozostáva zo súvislého súboru vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré možno posudzovať a potvrdzovať určitým počtom súvisiacich bodov ECVET. Kvalifikácia v zásade obsahuje viaceré jednotky a je tvorená celým súborom jednotiek. Vzdelávajúca sa osoba môže teda získať kvalifikáciu zhromaždením požadovaných jednotiek získaných v rôznych krajinách a v rôznych kontextoch (formálnom a prípadne neformálnom a informálnom) pri rešpektovaní vnútroštátnych právnych predpisov súvisiacich so zhromažďovaním jednotiek a uznávaním výsledkov vzdelávania.

Jednotka môže byť špecifická pre jednotlivú kvalifikáciu alebo spoločná pre viaceré kvalifikácie. Očakávané výsledky vzdelávania, ktoré jednotku vymedzujú, možno dosiahnuť bez ohľadu na to, kde alebo ako sa dosiahli. Jednotka sa preto nemá zamieňať so zložkou formálneho vzdelávacieho programu alebo poskytovania odbornej prípravy. Pravidlá a postupy pre vymedzenie charakteristiky jednotiek výsledkov vzdelávania a pre spájanie a zhromažďovanie jednotiek pre danú kvalifikáciu určujú príslušné inštitúcie a partneri zapojení do procesu odbornej prípravy v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi pravidlami.

Špecifikácie pre jednotku by mali obsahovať:

ECVET ako kreditný systém založený na jednotkách bude prispievať k rozvoju a rozširovaniu európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave. Keďže sa navrhovaný kreditný systém založený na jednotkách zakladá na vzdelávacích výstupoch, je zlučiteľný so všetkými kvalifikačnými systémami, vzdelávacími prostrediami a vzdelávacími prístupmi. Prístup založený na jednotkách podporuje pružné individuálne dráhy vzdelávania, kde osoby, ktoré sa vzdelávajú, môžu akumulovať požadované jednotky vzdelávacích výstupov získané v rôznych obdobiach, v rôznych krajinách a v rôznych spôsoboch vzdelávania na dosiahnutie kvalifikácie. Jeho pružnosť uľahčuje proces organizovania skúseností s mobilitou pre osoby, ktoré získavajú odborné vzdelanie a prípravu, zatiaľ čo jeho zásady uchovávajú celkovú jednotnosť a integritu každej kvalifikácie a bránia prílišnej roztrieštenosti vzdelávacích výstupov, ktoré je potrebné potvrdzovať a uznávať. Kreditný systém založený na jednotkách vytvára možnosť rozvoja spoločných referencií pre kvalifikácie odborného vzdelávania a prípravy zabezpečením spoločnej štruktúry a dohôd. \Bod 5 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\

Prenos a zhromažďovanie výsledkov vzdelávania a partnerstvá ECVET

V ECVET predstavuje každý kredit získaný osobou, ktorá sa vzdeláva, vyjadrenie potvrdenia ním dosiahnutých vzdelávacích výstupov na účel prenosu a akumulácie na získanie kvalifikácie. Tieto vzdelávacie výstupy sa posudzujú a potvrdzujú, takže kredit (jednotky vzdelávacích výstupov) možno prenášať z jedného kvalifikačného systému odborného vzdelávania a prípravy do druhého alebo z jedného vzdelávacieho prostredia do iného. ECVET možno používať bez ohľadu na to, či tieto kvalifikačné systémy majú svoj vlastný kreditný systém. ECVET možno implementovať v rámci akejkoľvek kvalifikácie odborného vzdelávania a prípravy na akejkoľvek referenčnej úrovni európskeho kvalifikačného rámca. Je uplatniteľný na vzdelávacie výstupy dosiahnuté v akomkoľvek prostredí. \Bod 5 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\

V ECVET sa posudzujú jednotky výsledkov vzdelávania dosiahnuté v jednom prostredí a po úspešnom posúdení sa prenášajú do iného prostredia. V tomto druhom prostredí ich potvrdzuje a uznáva príslušná inštitúcia ako súčasť požiadaviek na kvalifikáciu, ktorú sa daná osoba snaží dosiahnuť. Jednotky výsledkov vzdelávania možno potom zhromažďovať na získanie tejto kvalifikácie v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi pravidlami. Postupy a usmernenia na posudzovanie, potvrdzovanie, zhromažďovanie a uznávanie jednotiek výsledkov vzdelávania stanovujú príslušné dotknuté inštitúcie a partneri zapojení do procesu odbornej prípravy.

Prenos kreditov založený na ECVET a uplatňovaný na výsledky vzdelávania získané vo formálnych kontextoch vzdelávania by sa mal uľahčiť budovaním partnerstiev a sietí zahŕňajúcich príslušné inštitúcie, z ktorých každá má právomoc vo svojom prostredí udeľovať kvalifikácie alebo jednotky, alebo udeľovať kredit za získané výsledky vzdelávania na účely prenosu a potvrdzovania.

Partnerstvá a siete ECVET zahŕňajú príslušné inštitúcie, orgány, sociálnych partnerov, sektory a poskytovateľov a sú dôležité pre skúšanie, rozvoj a širokú implementáciu ECVET. Poskytujú širokému okruhu inštitúcií pôsobiacich v oblasti odborného vzdelávania a prípravy spôsob, ako pracovať spolu. Vytvárajú prostredie, v ktorom možno rozvíjať vzájomnú dôveru, a poskytujú rámec pre prenos kreditov ECVET. Tieto partnerstvá by sa mali oficiálne potvrdzovať prostredníctvom memoránd o porozumení ECVET. \Bod 5 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\

Dohoda o vzdelávaní a osobný záznam

Pri uplatnení prenosu kreditov, v ktorom sú zapojení dvaja partneri a konkrétna mobilná vzdelávajúca sa osoba, uzatvoria príslušné dve inštitúcie zapojené do procesu odbornej prípravy a potvrdzovania a vzdelávajúca sa osoba dohodu o vzdelávaní v rámci memoranda o porozumení. V dohode o vzdelávaní by sa malo stanoviť, že v prípade, ak vzdelávajúca sa osoba očakávané výsledky vzdelávania dosiahla a „hostiteľská“ inštitúcia ich posúdila kladne, „domovská“ inštitúcia by ich mala potvrdiť a uznať ako súčasť požiadaviek na kvalifikáciu v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými príslušnou inštitúciou.

Dohody o vzdelávaní predstavujú jednoduché, účelné a systematické usmernenia pre praktickú implementáciu dojednaní o prenose kreditov a postupy pre individuálne osoby, ktoré sa vzdelávajú. \Bod 5 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\

Prenos medzi partnermi sa môže vzťahovať na výsledky vzdelávania dosiahnuté vo formálnom, prípadne aj v neformálnom a informálnom kontexte. Prenos kreditu za dosiahnuté výsledky vzdelávania má preto tri etapy:

  1. „hostiteľská“ inštitúcia posudzuje dosiahnuté výsledky vzdelávania a udeľuje kredit vzdelávajúcej sa osobe. Dosiahnuté výsledky vzdelávania a zodpovedajúce body ECVET sa zaznamenávajú v „osobnom zázname“ vzdelávajúcej sa osoby, Osobný záznam je doklad, v ktorom sa špecifikujú posúdené výsledky vzdelávania vzdelávajúcej sa osoby, jednotky a udelené body ECVET.
  2. „domovská“ inštitúcia potvrdí kredit ako vhodné potvrdenie o výsledkoch, ktoré vzdelávajúca sa osoba dosiahla,
  3. „domovská“ inštitúcia potom uzná výsledky vzdelávania, ktoré sa dosiahli. Toto uznanie predstavuje dôvod na udelenie jednotiek a ich zodpovedajúcich bodov ECVET v súlade s pravidlami „domovského“ systému.

Potvrdzovanie a uznávanie príslušnou „domovskou“ inštitúciou závisí od úspešného posúdenia výsledkov vzdelávania príslušnou „hostiteľskou“ inštitúciou v súlade s dohodnutými postupmi a kritériami zabezpečenia kvality.

Body ECVET

Body ECVET poskytujú doplňujúce informácie o kvalifikáciách a jednotkách v numerickej forme. Nemajú žiadnu hodnotu nezávislú od nadobudnutých výsledkov vzdelávania pre konkrétnu kvalifikáciu, ktorej sa týkajú, a sú odrazom dosiahnutých úspechov a zhromažďovania jednotiek. V záujme umožnenia spoločného prístupu k používaniu bodov ECVET sa uplatňuje dohoda, podľa ktorej sa k výsledkom vzdelávania, ktoré by sa mali dosiahnuť za rok formálneho denného odborného vzdelávania a prípravy, priradí 60 bodov.

Body uľahčujú prenos a akumuláciu vzdelávacích výstupov získaných osobou, ktorá sa vzdeláva. Vzdelávacie výstupy sa priraďovaním bodov ECVET k jednotkám za kvalifikáciu a za jej zložky stávajú viac „hmatateľné“. Body ECVET poskytujú týmto spôsobom informácie z hľadiska celkovej váhy vzdelávacích výstupov požadovanej na získanie kvalifikácie a umožňujú identifikovať relatívnu váhu každej zložky. \Bod 5 dôvodovej správy k návrhu odporúčania ECVET.\

V ECVET má priraďovanie bodov zvyčajne dve fázy: body ECVET sa priradia najprv na kvalifikáciu ako celok a potom na jej jednotky. Pre danú kvalifikáciu sa berie jeden formálny vzdelávací kontext ako referenčný a na základe dohody sa tejto kvalifikácii priradí celkový počet bodov. Z tohto celkového počtu sa potom priradia body ECVET každej jednotke podľa jej relatívnej váhy v rámci kvalifikácie.

V prípade kvalifikácie, ktorá sa nezakladá na formálnom vzdelávaní, ktoré sa používa ako referenčná hodnota, možno kreditové body ECVET priradiť na základe odhadu porovnaním s inou kvalifikáciou, ktorá je založená na referenčnom formálnom kontexte. Na vytvorenie porovnateľnosti kvalifikácie by sa príslušná inštitúcia mala odvolávať na príslušnú úroveň EKR, prípadne NKR, alebo na podobnosť výsledkov vzdelávania v úzko príbuznej profesijnej oblasti.

Relatívna váha jednotky výsledkov vzdelávania vzhľadom na kvalifikáciu by sa mala určovať podľa týchto kritérií alebo ich kombinácie:

Relatívna váha akejkoľvek danej jednotky, ktorá je spoločná pre viaceré kvalifikácie, vyjadrená v bodoch ECVET, môže byť pri jednotlivých kvalifikáciách rozdielna.

Priraďovanie bodov ECVET je zvyčajne súčasťou štruktúry kvalifikácií a jednotiek. Vykonáva ho príslušná inštitúcia zodpovedná za určovanie obsahu a udržiavanie kvalifikácie alebo osobitne splnomocnená na túto úlohu. V krajinách, v ktorých už existuje vnútroštátny systém bodov, vytvoria príslušné dotknuté inštitúcie mechanizmy na konverziu vnútroštátnych kreditových bodov na body ECVET.

Úspešné dosiahnutie kvalifikácie alebo jednotky je impulzom na udelenie súvisiacich bodov ECVET nezávisle od skutočného času potrebného na ich dosiahnutie.

Prenos jednotky zvyčajne znamená prenos zodpovedajúcich bodov ECVET, aby boli zahrnuté, keď sa uznávajú prenášané výsledky vzdelávania, a to v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi pravidlami. Je vecou príslušnej inštitúcie, aby v prípade potreby opakovane posúdila body ECVET, ktoré sa majú započítať, pokiaľ sú pravidlá a metodiky stanovené na tento účel transparentné a podporené zásadami zabezpečenia kvality.

Každá kvalifikácia získaná prostredníctvom neformálneho alebo informálneho vzdelávania, pre ktorú možno identifikovať referenčný formálny spôsob vzdelávania, a zodpovedajúce jednotky majú rovnaký počet bodov ECVET ako referenčný spôsob vzdelávania, keďže sa dosahujú rovnaké výsledky vzdelávania.

Konečnými používateľmi ECVET sú osoby, ktoré sa vzdelávajú. ECVET bude účinný, až keď ho sprevádzkujú dotknuté príslušné inštitúcie na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej alebo odvetvovej úrovni. Tieto inštitúcie by mali určiť rozsah implementácie a rozhodnúť o ňom, a svoje rozhodnutia by mali oficiálne potvrdiť na príslušnej úrovni. Majú úlohu aj pri zabezpečení toho, aby sa implementácia a používanie ECVET riadili kritériami zabezpečenia kvality. S cieľom vytvoriť podmienky na účinné postupy uznávania a prenosu kreditov, a tým podporiť vzájomnú dôveru medzi rôznymi aktérmi, vyžaduje ECVET záväzok k uplatňovaniu kritérií a postupov zabezpečenia kvality všetkými zapojenými aktérmi a na všetkých úrovniach systému.

Implementácia ECVET by mala predstavovať spojitý proces, ktorý vyžaduje účinný a trvalo udržateľný záväzok príslušných inštitúcií, orgánov, sociálnych partnerov, sektorov a poskytovateľov, a bude vyžadovať vysoký stupeň synergie medzi iniciatívami na európskej, vnútroštátnej a sektorovej úrovni.

pris viagra sverige kamagra lagligt student discount adobe photoshop elements viagra köpa på nätet arimidex uk buy buy revatio 20mg buy cetirizine australia buying nolvadex australia buy ketoconazole cream uk sildenafil holland and barrett buy nexium online canada viagra herstellungskosten buy seroquel online cheap cheapest way to buy nexium buy paxil canadian pharmacy