Česko

Smernica o uznávaní bola do českého právneho poriadku transponovaná najmä zákonom č. 18/2004 Sb. o uznávaní odbornej kvalifikácie a inej spôsobilosti štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie a niektorých príslušníkov iných štátov o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o uznávaní odbornej kvalifikácie“).

Osobná pôsobnosť tohto zákona je v § 1 ods. 2 tohto zákona vyjadrená tak, že podľa tohto zákona sa uznáva odborná kvalifikácia a iná spôsobilosť:

1. štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, iných zmluvných štátov Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“),
2. osôb s trvalým pobytom na území ČR,
3. rodinných príslušníkov osôb uvedených v písm. a) alebo b), \Čl. 23 a čl. 24 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS.\
4. štátnych príslušníkov tretích štátov s právnym postavením dlhodobého rezidenta v ES podľa smernice č. 2003/109/ES, \Čl. 11 ods. 1 písm. a) a c) a čl. 21 ods. 1 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom.\
5. štátnych príslušníkov tretích štátov s pobytom na účely vedeckého výskumu podľa smernice č. 2005/71/ES, \Čl. 12 písm. a) smernice Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu.\
6. rodinných príslušníkov osôb uvedených v písm. d) alebo e), ak im bol povolený dlhodobý pobyt na území ČR, \Čl. 14 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny.\
7. osôb, ktorým bol na území ČR udelený azyl alebo doplnková ochrana, alebo ich rodinných príslušníkov, ak im bol povolený dlhodobý pobyt na území ČR, \Čl. 23, čl. 26 ods. 1 a 3 a čl. 27 ods. 3 smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany.\
8. štátnych príslušníkov tretích štátov, ak im bol povolený pobyt na účely štúdia, výmenných pobytov žiakov, neplatenej odbornej prípravy alebo dobrovoľnej služby podľa smernice č. 2004/114/ES, \Čl. 17 ods. 1 smernice Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby.\
9. štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo im bola poskytnutá pomoc k nedovolenému prisťahovalectvu a ktoré spolupracujú s príslušnými orgánmi, ak im bol na tento účel povolený pobyt podľa smernice č. 2004/81/ES. \Čl. 11 ods. 1 smernice Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi.\

Tento zákon sa teda vzťahuje na všetkých štátnych príslušníkov členských štátov a ďalšie osoby, na ktoré sa vzťahuje komunitárna úprava uznávania, ale aj na všetky osoby s trvalým pobytom na území ČR a ich rodinných príslušníkov. Tento zákon teda presahuje rámec komunitárnej úpravy uznávania.

Podľa tohto zákona sa uznáva odborná kvalifikácia migrantov z tretích štátov, ale len ak patria medzi osoby, na ktoré sa vzťahuje komunitárna úprava uznávania, alebo ak majú na území ČR trvalý pobyt. V prípade migrantov z tretích štátov, ktorí majú na území ČR iba prechodný pobyt, sa teda tento zákon nepoužije.

§ 1 ods. 1 tohto zákona ustanovuje, že tento zákon sa použije v prípade uznávania odborných kvalifikácií, ktoré oprávnené osoby získali v inom členskom štáte EÚ, zmluvnom štáte Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo v Švajčiarskej konfederácii. Podľa § 17 tohto zákona však uznávajúci orgán podľa tohto zákona uzná aj odbornú kvalifikáciu uchádzača, ktorý je držiteľom dokladu o dosiahnutej kvalifikácii vydanom v treťom štáte, ak sa porovnaním jeho kvalifikácie s požiadavkami na výkon daného regulovaného povolania v ČR nepreukáže podstatný rozdiel medzi získanou a požadovanou kvalifikáciou. Ak sa takýto rozdiel preukáže, uznávajúci orgán uloží uchádzačovi splnenie kompenzačného opatrenia (adaptačného obdobia alebo rozdielovej skúšky).

Vzhľadom na to, že tento zákon je transpozíciou smernice o uznávaní, je z hľadiska štruktúry a obsahu veľmi podobný slovenskému zákonu o uznávaní.

Táto právna úprava nezakladá právny nárok oprávnených osôb vykonávať regulované povolanie v ČR, ale priznáva im právo, aby ich kvalifikácia bola posúdená príslušným orgánom s možnosťou ďalšieho preskúmania tohto rozhodnutia. Výsledkom konania o uznaní odbornej kvalifikácie uchádzača je výrok, či je uchádzač odborne spôsobilý na výkon regulovaného povolania podľa právnych predpisov ČR. Tento výrok mu zaručuje právo vykonávať toto povolanie iba v prípade, ak jeho výkon nie je podmienený ďalšími požiadavkami. Prirodzenou prekážkou je obmedzená ponuka pracovných príležitostí v ČR. Z toho vyplýva, že uchádzač, ktorému bola uznaná odborná kvalifikácia, sa nemôže na základe tohto rozhodnutia domáhať prijatia do pracovného pomeru. \Časť A bod 2 všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 189/2008 Sb., ktorým sa mení zákon č. 18/2004 Sb. a ďalšie súvisiace zákony.\

Podobne ako v SR, aj v ČR je uznávanie odborných kvalifikácií na účely výkonu niektorých povolaní upravené osobitnými predpismi. Ide najmä o povolania:

1. advokát (zákon č. 85/1996 Sb. o advokácii),
2. audítor (zákon 254/2000 Sb. o audítoroch),
3. architekt (zákon č. 360/1992 Sb. o výkone povolania autorizovaných architektov a o výkone povolania autorizovaných inžinierov a technikov činných vo výstavbe),
4. lekár, zubný lekár a farmaceut (zákon č. 95/2004 Sb. o podmienkach získavania a uznávania odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania lekára, zubného lekára a farmaceuta),
5. všeobecná sestra a pôrodná asistentka (zákon č. 96/2004 Sb. o nelekárskych zdravotníckych povolaniach),
6. veterinárny lekár (zákon 166/1999 Sb. o veterinárnej starostlivosti).

Z hľadiska uznávania odbornej kvalifikácie migrantov je tiež mimoriadne dôležitý zákon č. 179/2006 Sb. o overovaní a uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania a zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o overovaní a uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania“), ktorýzakotvuje jednotný systém overovania a uznávania spôsobilosti bez ohľadu na spôsob jej získania (štúdium alebo prax). Tento zákon delí jednotlivé povolania (úplné kvalifikácie) na čiastkové kvalifikácie, ktoré možno samostatne uplatniť na trhu práce. Na základe osvedčenia o uznaní čiastkovej kvalifikácie, ktoré sa získa preukázaním schopností a vedomostí skúškou, môže migrant vykonávať konkrétne povolanie, pre ktoré sa nevyžaduje úplná kvalifikácia (napr. výučný list alebo maturitná skúška). Tento zákon teda umožňuje migrantom z tretích štátov získať osvedčenie o čiastkovej kvalifikácii, a tak sa lepšie uplatniť na trhu práce. Na rozdiel od zákona č. 18/2004 Sb. tento zákon nezakotvuje žiadne kritériá jeho aplikácie (štátna príslušnosť, trvalý pobyt), a teda sa vzťahuje na uznávanie kvalifikácie všetkých migrantov bez obmedzenia.

Dôvodom prijatia tohto zákona bola absencia všeobecnej úpravy overovania a uznávania ďalšieho vzdelávania najmä v súvislosti so zhodnotením vzdelania dosiahnutého mimo školskej vzdelávacej sústavy a pomerne nízka účasť občanov na tomto druhu vzdelávania. Neexistoval totiž ucelený formalizovaný systém, ktorý by uznával výsledky neformálneho vzdelávania a neformálneho učenia a tým prispieval k väčšej miere uplatniteľnosti a flexibility jednotlivcov na trhu práce. \Časť B všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona o overovaní a uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania.\

Zákon o overovaní a uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania predstavuje samostatný systém uznávania kvalifikácie, ktorý existuje popri systémoch vytvorených zákonom o uznávaní odbornej kvalifikácie a osobitnými predpismi a nevzťahuje sa na regulované povolania (§ 1 ods. 2 tohto zákona).

Predmetom tohto zákona je overovanie a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktoré je zákonom vymedzené negatívne ako vzdelávacie aktivity, ktoré nie sú počiatočným vzdelávaním [§ 2 písm. b) zákona]. Počiatočným vzdelávaním sa rozumie predškolské vzdelávanie, základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie, vzdelávanie v konzervatóriu a vyššie odborné vzdelávanie, uskutočňované podľa osobitného právneho predpisu v materských školách, základných školách, stredných školách, konzervatóriách a vyšších odborných školách, a štúdium v akreditovaných študijných programoch uskutočňovaných podľa osobitného právneho predpisu vysokými školami alebo ich súčasťami [§ 2 písm. a) zákona].

Ako už bolo spomenuté, tento zákon rozlišuje úplné kvalifikácie a čiastkové kvalifikácie. Čiastkové kvalifikácie sú spravidla súčasťou úplných kvalifikácii, pričom jedna čiastková kvalifikácia môže byť zároveň súčasťou dvoch alebo viacerých úplných kvalifikácií (§ 3 tohto zákona). Úplná kvalifikácia je vymedzená ako odborná spôsobilosť fyzickej osoby vykonávať riadne všetky pracovné činnosti v určitom povolaní [§ 2 písm. c) zákona]. Čiastková kvalifikácia je vymedzená ako odborná spôsobilosť fyzickej osoby vykonávať riadne určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní, prípadne v dvoch alebo viacerých povolaniach, v rozsahu uvedenom v kvalifikačnom štandarde [§ 2 písm. d) zákona]. Čiastkovú kvalifikáciu získava uchádzač počas ďalšieho vzdelávania (napr. kurzy, prax, pracovné skúseností v domácej firme, samoštúdium apod.). \Osobitná časť (§ 4) dôvodovej správy k návrhu zákona o overovaní a uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania.\

Získanie úplnej kvalifikácie sa potvrdzuje najmä dokladom o riadnom ukončení vysokoškolského štúdia, ako aj vykonaním záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolutória a iným dokladom o dosiahnutí príslušného stupňa vzdelania, ktorý je uvedený v Národnej sústave kvalifikácií (§ 4 ods. 1 a 2 zákona).

Zoznam úplných kvalifikácií a čiastkových kvalifikácií zverejňuje Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR (ďalej len „ministerstvo“) v Národnej sústave kvalifikácií (§ 4 ods. 3 a § 5 ods. 1 zákona), ktorá predstavuje verejne prístupný register všetkých úplných a čiastkových kvalifikácií potvrdzovaných, rozlišovaných a uznávaných na území ČR [§ 2 písm. e) zákona]. Národnú sústavu kvalifikácií vedie a zverejňuje štátna príspevková organizácia Národný ústav odborného vzdelávania v Prahe (ďalej len „Ústav“) v elektronickej podobe spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup (§ 6 ods. 1 zákona).

V Národnej sústave kvalifikácií sa podľa § 6 ods. 2 zákona o úplných kvalifikáciách uvádzajú vždy tieto údaje:

1. názov a číselné označenie (kód) úplnej kvalifikácie,
2. určenie, ktorého povolania, prípadne povolaní sa úplná kvalifikácia týka,
3. ak ide o úplnú kvalifikáciu, ktorí sa člení na čiastkové kvalifikácie, uvádza sa aj zoznam všetkých čiastkových kvalifikácií, ktorých získanie je predpokladom získania úplnej kvalifikácie,
4. doklady, prípadne kombinácie dokladov, potvrdzujúce získanie danej úplnej kvalifikácie.

V Národnej sústave kvalifikácií sa podľa § 6 ods. zákona o čiastkových kvalifikáciách uvádzajú vždy tieto údaje:

1. názov a číselné označenie (kód) čiastkovej kvalifikácie,
2. kvalifikačný štandard čiastkovej kvalifikácie, vrátane nadväznosti na iné kvalifikácie,
3. určenie, ktorého povolania, prípadne povolaní sa čiastková kvalifikácia týka,
4. hodnotiaci štandard danej čiastkovej kvalifikácie a údaj, či sa na vykonanie skúšky vyžaduje zdravotná spôsobilosť,
5. ak ide o čiastkovú kvalifikáciu, ktorá je súčasťou úplnej kvalifikácie, uvádza sa aj zoznam všetkých nadväzujúcich čiastkových kvalifikácií, ktorých získanie je predpokladom získania úplnej kvalifikácie,
6. názov príslušného autorizujúceho orgánu,
7. zoznam autorizovaných osôb oprávnených overovať podľa tohto zákona dosiahnutie odbornej spôsobilosti vyžadovanej na získanie danej čiastkovej kvalifikácie,
8. údaj, či skúška prebieha pred autorizovanou osobou alebo pred skúšobnou komisiou, v prípade skúšky pred skúšobnou komisiou tiež počet členov komisie pre danú čiastkovú kvalifikáciu.

Každá čiastková kvalifikácia má teda kvalifikačný štandard a hodnotiaci štandard. Kvalifikačný štandard čiastkovej kvalifikácie je štruktúrovaný popis odbornej spôsobilosti fyzickej osoby na riadny výkon určitej pracovnej činnosti alebo súboru pracovných činností v určitom povolaní, prípadne v dvoch alebo viacerých povolaniach [§ 2 písm. f) zákona]. Hodnotiaci štandard čiastkovej kvalifikácie je súbor kritérií, organizačných a metodických postupov a materiálnych a technických predpokladov stanovených na overovanie dosiahnutia odbornej spôsobilosti vykonávať riadne určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní, prípadne v dvoch alebo viacerých povolaniach [§ 2 písm. g) zákona].

Kvalifikačné štandardy schvaľuje, mení, prípadne zrušuje ministerstvo po dohode s príslušným autorizujúcim orgánom. Návrh kvalifikačného štandardu alebo jeho zmeny pripravuje Ústav v spolupráci s Národnou radou pre kvalifikácie (ďalej len „Rada“), Ministerstvom práce a sociálnych vecí a predkladá ich ministerstvu na schválenie. Ústav pri príprave spolupracuje tiež s profesijnými komorami, záujmovými a profesijnými združeniami, organizáciami zamestnávateľov, odbornými spoločnosťami, združeniami právnických osôb vykonávajúcich činnosť škôl zapísaných do registra škôl a školských zariadení a reprezentáciu vysokých škôl. Schválenie, zmena a zrušenie kvalifikačných štandardov sa oznamuje vo Vestníku Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy (ďalej len „Vestník“). Kvalifikačné štandardy zverejňuje Ústav zaradením do Národnej sústavy kvalifikácií (§ 7 zákona).

Hodnotiace štandardy sú odvodené od kvalifikačných štandardov. Hodnotiace štandardy schvaľuje, mení, prípadne ruší ministerstvo. Návrh hodnotiaceho štandardu alebo jeho zmeny pripravuje Ústav v spolupráci Radou, Ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušným autorizujúcim orgánom a predkladá ich ministerstvu na schválenie. Ústav pri príprave spolupracuje tiež s profesijnými komorami, záujmovými a profesijnými združeniami, organizáciami zamestnávateľov, odbornými spoločnosťami, združeniami právnických osôb vykonávajúcich činnosť škôl zapísaných do registra škôl a školských zariadení a reprezentáciu vysokých škôl. Schválenie, zmena a zrušenie kvalifikačných štandardov sa oznamuje vo Vestníku. Hodnotiace štandardy zverejňuje Ústav zaradením do Národnej sústavy kvalifikácií (§ 8 zákona).

Dosiahnutie odbornej spôsobilosti pre konkrétnu čiastkovú kvalifikáciu overuje fyzická alebo právnická osoba, ktorej bola udelená autorizácia (ďalej len „autorizovaná osoba“). Autorizáciou sa rozumie oprávnenie fyzickej alebo právnickej osoby overovať spôsobom vymedzeným v príslušnom hodnotiacom štandarde dosiahnutie odbornej spôsobilosti fyzickej osoby vymedzenej v príslušnom kvalifikačnom štandarde čiastkovej kvalifikácie, pre ktorú bolo oprávnenie udelené [§ 2 písm. h) zákona].

Autorizovaná osoba môže toto overovanie uskutočňovať aj prostredníctvom určeného autorizovaného zástupcu, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá je členom, spoločníkom, orgánom, členom orgánu alebo zamestnancom autorizovanej právnickej osoby alebo je k nej v inom pracovnoprávnom alebo inom zmluvnom vzťahu a je oprávnená touto autorizovanou osobou, aby v jej mene vykonávala overovanie dosiahnutia odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona [§ 2 písm. j) zákona].

O udelení, predĺžení platnosti alebo odňatí autorizácie rozhoduje autorizujúci orgán. Príslušným autorizujúcim orgánom je orgán, do pôsobnosti ktorého patrí konkrétne povolanie alebo pracovné činnosti podľa prílohy zákona, alebo ktorého pôsobnosť je danému povolaniu alebo pracovným činnostiam najbližšia. V prípade sporu určí príslušnosť autorizujúceho orgánu pre určití povolanie ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí [§ 2 písm. k) zákona].

Autorizujúcimi orgánmi podľa prílohy zákona sú jednotlivé ministerstvá a Česká národná banka. Ministerstvo dopravy je napríklad príslušným autorizujúcim orgánom pre povolania v oblasti dopravy a jej uskutočňovania, ministerstvo zahraničných vecí je príslušné pre povolania v oblasti zahraničnej politiky a diplomatických služieb a Česká národná banka je autorizujúcim orgánom pre povolania v oblasti bankovníctva.

O udelení autorizácie rozhoduje autorizujúci orgán na základe písomnej žiadosti. Ak žiadateľ splní všetky podmienky stanovené týmto zákonom na udelenie autorizácie, má na jej udelenie právny nárok (§ 9 ods. 1 a 2 zákona). §§ 10 a 11 zákona ustanovujú podmienky na udelenie autorizácie fyzickým a právnickým osobám. Tieto podmienky sa týkajú okrem iného bezúhonnosti, odbornej spôsobilosti, praxe, finančnej spoľahlivosti a materiálneho a technického zabezpečenia na vykonávanie skúšok. Ak je žiadateľ právnickou osobou, podmienky, ktoré sa týkajú fyzických osôb, musí spĺňať jeho autorizovaný zástupca (§ 11 ods. 1 zákona). Jedna fyzická osoba môže byť ustanovená do funkcie autorizovaného zástupcu iba pre jednu autorizovanú právnickú osobu. Autorizovaný zástupca nemôže byť pre rovnakú čiastkovú kvalifikáciu súčasne autorizovanou fyzickou osobou (§ 12 ods. 1 a 2 zákona).

Autorizáciu možno udeliť pre čiastkovú kvalifikáciu, pre ktorú je schválený kvalifikačný aj hodnotiaci štandard, a to na 5 rokov s možnosťou opakovaného predĺženia o ďalších 5 rokov. Udelená autorizácia je neprevoditeľná na iné fyzické alebo právnické osoby a neprechádza na právnych nástupcov (§ 13 zákona).

Overenie, či si fyzická osoba osvojila príslušnú odbornú spôsobilosť vymedzenú kvalifikačným štandardom danej čiastkovej kvalifikácie, sa vykoná skúškou podľa hodnotiaceho štandardu danej čiastkovej kvalifikácie (§ 17 ods. 1 zákona).

Žiadateľom o konanie skúšky (ďalej len „uchádzač“) môže byť každá fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá získala aspoň základy vzdelania (§ 17 ods. 2 zákona).

Svoju odbornú spôsobilosť si môže nechať zhodnotiť každý bez požiadavky účasti na formálnom vzdelávaní. Uchádzač nemusel získať požadovanú spôsobilosť v škole alebo v kurzoch ďalšieho vzdelávania, ale  praxou alebo samoštúdiom. Skúšku však môže uchádzač zložiť iba v tých kvalifikáciách, ktoré sú vymedzené v Národnej sústave kvalifikácií. \Osobitná časť (§ 17) dôvodovej správy k návrhu zákona o overovaní a uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania.\

Uchádzač môže podať prihlášku na skúšku u ktorejkoľvek autorizovanej osoby, ktorá je uvedená v Národnej sústave kvalifikácií, s autorizáciou pre danú čiastkovú kvalifikáciu a je povinný zaplatiť úhradu za skúšku (§ 17 ods. 3 zákona).

Dosiahnutie odbornej spôsobilosti posudzuje a hodnotí autorizovaná osoba alebo skúšobná komisia autorizovanej osoby, alebo autorizovaných osôb (§ 17 ods. 4 zákona). Podľa § 18 ods. 1 skúška prebieha pred autorizovanou osobou, ktorej bola udelená autorizácia pre danú čiastkovú kvalifikáciu, alebo ak tak stanovuje hodnotiaci štandard danej čiastkovej kvalifikácie, pred skúšobnou komisiou zloženou z 2 alebo 3 členov (ďalej len „skúšajúci“).

Pred začatím skúšky je uchádzač povinný preukázať svoju totožnosť preukazom totožnosti, a ak to vyžaduje Národná sústava kvalifikácií, je tiež povinný predložiť potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon príslušnej pracovnej činnosti. Ak uchádzač tento preukaz alebo toto potvrdenie nepredloží, nebude k skúške pripustený (§ 18 ods. 4 zákona).

Skúška je verejná. Praktická časť skúšky a praktická skúška nie je verejná v prípadoch, keď to je nevyhnutné z hygienických dôvodov alebo z dôvodu ochrany zdravia a bezpečnosti práce (§ 18 ods. 5 zákona).

Povinnosťou skúšajúceho je dbať na to, aby skúška prebiehala podľa príslušného hodnotiaceho štandardu, hodnotenie bolo objektívne a zodpovedalo nárokom stanoveným hodnotiacim štandardom (§ 18 ods. 6 zákona).

Skúšobná komisia sa o výsledku skúšky alebo ďalších veciach uznáša väčšinou hlasov svojich členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie (§ 18 ods. 7 zákona).

Forma skúšky alebo jej častí je daná nárokmi na rozsah pracovných činností, na výkon ktorých sa overovanie odbornej spôsobilosti vzťahuje, a je stanovená hodnotiacim štandardom (§ 18 ods. 8 zákona).

Podľa § 4 vyhlášky č. 208/2007 Sb. o podrobnostiach stanovených na vykonanie zákona o uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania sa skúšky overujúce dosiahnutie konkrétnej čiastkovej kvalifikácie konajú formou:

1. písomnej skúšky,
2. ústnej skúšky,
3. praktickej skúšky alebo
4. kombinácie dvoch alebo viacerých foriem uvedených v písm. a) až c).

Doba prípravy na skúšku alebo jej jednotlivé časti a doba stanovená na vykonanie skúšky alebo jej jednotlivých častí je vymedzená v hodnotiacom štandarde (§ 18 ods. 9 zákona).

Uchádzač úspešne vykoná skúšku, ak splní požiadavky stanovené hodnotiacim štandardom (§ 18 ods. 10 zákona). Autorizovaná osoba oznámi výsledok skúšky uchádzačovi písomne do 5 dní, a ak uchádzač vykonal skúšku úspešne, autorizovaná osoba mu v uvedenej lehote zároveň odovzdá alebo zašle osvedčenie (§ 18 ods. 11 zákona), ktoré je dokladom potvrdzujúcim úspešné vykonanie skúšky a získanie čiastkovej kvalifikácie. Osvedčenie, ktoré je verejnou listinou, vydáva skúšajúca autorizovaná osoba, v prípade konania skúšky pred komisiou predseda skúšobnej komisie (§ 19 ods. 1 zákona). Osvedčenie obsahuje okrem iného údaje o uchádzačovi, názov čiastkovej kvalifikácie, ktorej získanie sa na základe overenia odbornej spôsobilosti potvrdzuje, a výpočet získaných odborných spôsobilostí (§ 19 ods. 2 zákona).

Autorizovaná osoba vypracuje záznam o priebehu a výsledku skúšky, ktorý spolu s rovnopisom osvedčenia zašle autorizujúcemu orgánu, ktorý jej udelil autorizáciu (§ 18 ods. 12 zákona).

Každý, kto vykonal skúšku, môže písomne požiadať príslušný autorizujúci orgán o preskúmanie priebehu a výsledkov skúšky do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o výsledku skúšky (§ 20 ods. 1 zákona) Príslušný autorizujúci orgán podľa podkladov skúšajúceho a ďalších osôb prítomných pri skúške rozhodne o žiadosti o preskúmanie do 60 dní odo dňa jej doručenia, a to tak, že buď potvrdí výsledok skúšky, alebo, ak sa hodnotenie uskutočnilo v rozpore s postupom uvedeným v § 18 zákona, alebo ak sa vyskytli iné závažné nedostatky, ktoré mohli mať vplyv na riadny priebeh skúšky alebo jej hodnotenie, nariadi opakovanú skúšku (§ 20 ods. 2 zákona), ktorá sa koná najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti o preskúmaní žiadateľovi, a to pred tou autorizovanou osobou alebo skúšobnou komisiou, pred ktorou sa konala predchádzajúca skúška. Počas opakovanej skúšky je prítomný zástupca autorizujúceho orgánu. Ak autorizujúci orgán zistí závažné nedostatky v priebehu alebo hodnotení opakovanej skúšky, rozhodne o odňatí autorizácie (§ 20 ods. 3 zákona). Náklady opakovanej skúšky hradí autorizujúci orgán, ktorý opakovanú skúšku nariadil, úhrada sa neplatí (§ 20 ods. 4 zákona). Zákon priznáva každému právo nahliadnuť do všetkých materiálov týkajúcich sa jeho osoby, ktoré majú význam pre rozhodnutie o priebehu a výsledku skúšky (§ 20 ods. 5 zákona).

Príklad overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania podľa zákona č. 179/2006 Sb. (čiastková kvalifikácia barman)

Čiastková kvalifikácia barman rozvíja úplnú kvalifikáciu kuchár-čašník. Súčasťou kvalifikačného štandardu tejto čiastkovej kvalifikácie sú tieto odborné spôsobilosti:

• vyúčtovanie tržieb,
• poskytnutie pomoci pri výbere z nápojového lístka,
• vybavovanie objednávok hostí,
• príprava teplých nápojov,
• výroba miešaných nápojov,
• ošetrovanie a skladovanie nápojov,
• nakladanie s inventárom,
• skladovanie potravinárskych surovín,
• podávanie nápojov hosťom,
• obsluha zariadení v bare,
• organizovanie práce v bare,
• vykonávanie hygienicko-sanitačnej činnosti v potravinárskych prevádzkach, dodržiavanie bezpečnostných predpisov a zásad bezpečnosti potravín.

Ku každej odbornej spôsobilosti je priradená kvalifikačná úroveň. Kvalifikačných úrovní je spolu deväť. Kvalifikačná úroveň Z  zodpovedá základnému vzdelaniu. Kvalifikačné úrovne 1 – 8 označujú rôzne úrovne vzdelania – od stredného vzdelania, stredného vzdelania s výučným listom, stredného vzdelania s maturitnou skúškou, vyššieho odborného vzdelania až po vysokoškolské bakalárske, magisterské a doktorandské vzdelanie.

V hodnotiacom štandarde sú pre každú odbornú spôsobilosť uvedené kritériá a spôsoby hodnotenia a overovania tejto odbornej spôsobilosti. Napríklad pre odbornú spôsobilosť poskytnutie pomoci pri výbere z nápojového lístka musí uchádzač splniť tieto kritériá hodnotenia:

• orientovať hostí v ponuke nápojov,
• charakterizovať nápoje zaradené na barovom lístku,
• riešiť obvyklé aj neobvyklé situácie pri stole hostí.

Uchádzač musí splniť všetky uvedené kritériá. Ich splnenie sa overuje buď praktickým predvedením a slovne (orientovanie hostí v ponuke nápojov), písomne alebo slovne (charakterizovanie nápojov zaradených na barovom lístku) alebo praktickým predvedením a slovnou komunikáciou (riešenie obvyklých aj neobvyklých situácií pri stole hostí).

Hodnotiaci štandard podrobne upravuje metodické odporúčania, výsledné hodnotenie, zloženie skúšobnej komisie, požiadavky na odbornú spôsobilosť autorizovanej osoby, požiadavky na materiálno-technické vybavenie, výšku úhrady za skúšku, dobu prípravy na skúšku a dĺžku skúšky.

Skúška prebieha pred jednou autorizovanou osobou alebo jedným autorizovaným zástupcom. Autorizovaná osoba musí mať najmenej stredné vzdelanie s maturitnou skúškou a musí spĺňať ďalšie kritériá týkajúce sa vzdelania, praxe (minimálne v dĺžke 5 rokov) a členstva v lektorskej skupine Českej barmanskej asociácie (CBA), musí mať zdravotný preukaz na prácu v potravinárstve a musí spĺňať ďalšie kritériá týkajúce sa pedagogickej spôsobilosti a znalostí práce s počítačom a mať príslušné materiálno-technické vybavenie (napr. priestory a prísun potrebnej energie zodpovedajúce hygienickým a bezpečnostným štandardom, suroviny na prípravu miešaných a ostatných nápojov). Výška úhrady za skúšku je stanovená v rozmedzí 1700 až 4500 Kč bez DPH. Konkrétnu výšku úhrady stanovia jednotlivé autorizované osoby. Celková doba prípravy na skúšku (vrátane prípadnej doby prípravy počas skúšky) je do 30 minút. Celková doba trvania skúšky (bez času na prestávky a prípravu) je 1,5 až 2,5 hodiny. Skúška môže byť rozložená aj na viac dní.

Autorizujúcim orgánom pre čiastkovú kvalifikáciu barman je Ministerstvo pre miestny rozvoj. Autorizovanými osobami je 15 hotelových akadémií, stredných odborných škôl, stredných odborných učilíšť a iných stredných škôl v celej ČR.

Kvalifikačný štandard a hodnotiaci štandard tejto čiastkovej kvalifikácie bol spracovaný v spolupráci s odborovou skupinou gastronómie, hotelierstva a turizmu pri Národnom ústave odborného vzdelávania, sekciou pre Národnú sústavu kvalifikácií, ktorej členmi sú okrem iného zástupcovia Ministerstva pre miestny rozvoj ČR, Asociácie hotelierov a reštaurácii ČR, Asociácie kuchárov a cukrárov ČR, Českej barmanskej asociácie, Asociácie somelierov ČR a stredných odborných škôl v oblasti hotelierstva a gastronómie.

Bližšie informácie o Národnej sústave kvalifikácií a kvalifikačné a hodnotiace štandardy čiastkových povolaní sú k dispozícii na stránke www.narodni-kvalifikace.cz.

Pokiaľ ide o akademické uznávanie, v českom právnom poriadku je upravené pre základné, stredné a vyššie odborné vzdelanie v § 108 zákona č. 561/2004 Sb. o predškolskom, základnom, strednom, vyššom odbornom a inom vzdelávaní (školský zákon) a jeho vykonávacej vyhláške č. 12/2005 Sb. Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR (ďalej aj „MŠMT“) o podmienkach uznania rovnocennosti a nostrifikácie vysvedčení vydaných zahraničnými školami.

V zásade rozhodujú o nostrifikácii dokladov krajské úrady. MŠMT rozhoduje o nostrifikácii zahraničného vysvedčenia, ktoré bolo vydané zahraničnou školou so vzdelávacím programom, ktorý je uskutočňovaný po dohode s MŠMT; Ministerstvo vnútra ČR rozhoduje o nostrifikácii a vydáva osvedčenia o uznaní rovnocennosti v oblasti činnosti polície a požiarnej ochrany.

Školský zákon rozoznáva dva možné postupy nostrifikácie. V prípade, že existuje medzinárodná zmluva o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelávaní, vydáva sa osvedčenie. V prípade, ak medzinárodná zmluva o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov neexistuje, vydáva sa rozhodnutie. Môže nastať situácia, keď krajský úrad v rámci konania o nostrifikácii zistí, že obsah a rozsah vzdelania na zahraničnej škole sa v porovnaní s obdobným rámcovým vzdelávacím programom v ČR podstatne odlišuje, v tom prípade žiadosť zamietne. V prípade, že sa obsah a rozsah vzdelania na zahraničnej škole odlišuje sčasti alebo zo zahraničného vysvedčenia nie je zrejmý obsah a rozsah vyučovaných predmetov, nariadi krajský úrad nostrifikačnú skúšku (podmienky jej organizácie upravuje vyššie uvedená vyhláška MŠMT). Pokiaľ žiadateľ nevykoná nostrifikačnú skúšku úspešne, tak krajský úrad jeho žiadosť o nostrifikáciu zamietne.

O uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania rozhodujú v zásade verejné vysoké školy podľa § 89 a 90 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách a o zmene a doplnení ďalších zákonov (zákon o vysokých školách). Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy vydáva osvedčenie o uznaní vzdelania iba vtedy, ak bolo získané v štáte, s ktorým je uzatvorená zmluva o uznávaní rovnocennosti dokladov (prípadne o uznávaní dokladov o vzdelaní) a ministerstvo je touto zmluvou splnomocnené na uznanie, alebo vtedy, ak existujú pochybnosti o tom, ktorá verejná vysoká škola uskutočňuje obsahovo podobný študijný program a je teda príslušná rozhodnúť o uznaní. V prípade, že ide o vysokoškolské vzdelanie v oblasti vojenstva, o uznaní rozhoduje podľa § 95 ods. 9 zákona o vysokých školách Ministerstvo obrany ČR; v oblasti bezpečnostných služieb rozhoduje o uznaní Ministerstvo vnútra ČR. Uznávaniu, resp. nostrifikácii nepodliehajú odborné kurzy (napr. masér, kozmetička a pod.), získané v zahraničí, pretože nedeklarujú stupeň dosiahnutého vzdelania.

Česká republika je signatárom týchto zmlúv o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní:

a) mnohostranné zmluvy:

• Európsky dohovor o rovnocennosti dokladov umožňujúcich prístup na vysoké školy, č. 15, (Paríž, 11.12.1953) – č. 627/1992 Sb.
• Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o rovnocennosti dokladov umožňujúcich prístup na vysoké školy, č. 49, (Štrasburg, 3.6.1964) – č. 622/1992 Sb.
• Európsky dohovor o rovnocennosti čiastočného štúdia na vysokých školách, č. 21, (Paríž, 15.12.1956) – č. 628/1992 Sb.
• Európsky dohovor o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie, č.32 (Paríž, 14.12.1959) – č. 609/1992 Sb.
• Dohovor o uznávaní štúdia a diplomov týkajúcich sa vysokého školstva v štátoch európskeho regiónu (Paríž, 21.12.1979) – č. 77/1990 Sb.
• Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, č. 165, (Lisabon,11.4.1997) – č. 60/2000 Sb.m.s.

b) dvojstranné zmluvy:

• Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a Zväzovou výkonnou radou Skupiny Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní a dokladov o vedeckých hodnostiach a tituloch, vydávaných v Československej socialistickej republike a v Socialistickej federatívnej republike Juhoslávia (Belehrad, 12.9.1989) – č. 89/1991 Sb.m.s. – platná iba pre Slovinsko;
• Dohoda medzi vládou ČR a vládou Maďarskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní a dokladov o vedeckých hodnostiach a tituloch, vydávaných v ČR a v Maďarskej republike (Budapešť, 6.5.2004) – č. 92/2005 Sb.m.s.;
• Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní v oblasti vysokého školstva (Praha, 23.3.2007) – č. 60/2008 Sb.m.s.;
• Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Poľskej republiky o vzájomnom uznávaní častí štúdia, rovnocennosti dokladov o vzdelaní a dokladov o vedeckých hodnostiach a tituloch vydávaných v Českej republike a v Poľskej republike, (Praha 16. 1. 2006) – č. 104/2006 Sb.m.s.
• Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Slovenskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Českej republike a v Slovenskej republike (Praha, 23.3.2001) – publ. v zošite 5/2001 Vestníku MŠMT a č. 33/2001 Sb.m.s.;

• Dohoda medzi vládou Českej republiky a Slovinskom (č. 52/2000 Sb.m.s.) – táto zmluva je považovaná za platnú pre republiku Bosna a Hercegovina, a niektorými nástupníckymi štátmi bývalého ZSSR (123/1973 Sb.).

V zmysle § 89 zákona o vysokých školách, na žiadosť absolventa zahraničnej vysokej školy vydá osvedčenie o vzdelaní alebo jeho časti v ČR:

1. ministerstvo, ak je ČR viazaná medzinárodnou zmluvou s krajinami, kde je vysoká škola zriadená a uznaná, a ministerstvo je touto zmluvou na uznanie splnomocnené;
2. v ostatných prípadoch verejná vysoká škola, ktorá uskutočňuje obsahovo obdobný študijný program.

V prípade pochybností určí príslušnosť verejnej vysokej školy MŠMT alebo rozhodne o uznaní vysokoškolského vzdelania alebo jeho časti samo.

Vo veciach uznania zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie verejnou vysokou školou podľa § 90 ods. 1 zákona o vysokých školách rozhoduje rektor. Podkladom pre uznanie je originál alebo úradne overená kópia diplomu, vysvedčenia alebo obdobného dokladu vydaného zahraničnou vysokou školou, prípadne originál alebo úradne overená kópia dodatku k diplomu a doplňujúce informácie o tom, že študijný program uskutočňovala inštitúcia oprávnená poskytovať vzdelanie porovnateľné s vysokoškolským vzdelaním podľa vysokoškolského zákona a o náplni vysokoškolského štúdia v zahraničí. V prípade potreby sa pripojí úradne overený preklad týchto dokladov. Pravosť podpisov a odtlačkov pečiatky na origináloch dokladov musí byť overená ministerstvom zahraničných vecí štátu, v ktorom má sídlo vysoká škola, ktorá doklad vydala, alebo príslušným zahraničným orgánom a príslušným zastupiteľským úradom ČR, pokiaľ medzinárodná zmluva nestanovuje inak.