Nemecko

Ústredný úrad pre zahraničný vzdelávací systém (Zentralstelle für ausländisches Bildungswesen – ZAB) je hlavným miestom pre hodnotenie zahraničných kvalifikácií v Nemecku. K nemu patrí stredoškolské, odborné a tiež univerzitné vzdelanie. ZAB poskytuje služby pre vzdelávacie zariadenia, úrady a súkromné osoby. V medzinárodnom kontexte ZAB úzko spolupracuje s národnými centrami v krajinách Európskej únie (NARIC) a Rady Európy (ENIC). ZAB bol vytvorený federálnou vládou Nemecka ako národné informačné centrum v súvislosti s uplatňovaním zásady Európskej únie pre uznanie odbornej kvalifikácie v zmysle smernice 2005/36/ES. ZAB je tiež povinný riešiť záležitosti v rámci bilaterálnych dohôd v oblasti vzájomného uznania vysokých škôl. Spolková republika Nemecko v súčasnosti uznáva výsledky formálneho vzdelania založené na existencii bilaterálnych dohôd s Bolíviou, Čínou, Francúzskom, Talianskom, Lotyšskom, Holandskom, Rakúskom, Poľskom, Švajčiarskom, Slovenskom, Španielskom, Maďarskom a Cyprom. \Podľa Národného akčného plánu pre uznávanie http://www.kmk.org/fileadmin/veroeffentlichungen_beschluesse/2006/2006_12_15-Nationaler-Bericht-05-07-Bologna-Anlage.pdf\

V Nemecku občania EÚ a tzv. nemeckí „repatrianti“ v zmysle ustanovení transponovanej smernice môžu využívať, a to aspoň v princípe, pre uznávanie kvalifikácií získaných odborným vzdelávaním v súvislosti s profesiami, ktoré patria do takzvaných „licenčných obchodov“ – ako optici, technickí a obchodní asistenti a sestry – ustanovenia tohto dokumentu. Akceptačné procedúry odbornej praxe či vzdelania za účelom výkonu povolania sú väčšinou vykonávané regionálnymi obchodnými komorami a komorami priemyslu. V praxi sa však tieto postupy prevažne vykonávali len pre nemeckých repatriantov, a má sa za to, že repatrianti sú jedinou skupinou migrantov s nárokom na akceptovanie procedúry uznania kvalifikácie podľa týchto ustanovení. V dôsledku toho bola väčšine migrujúcich pracovníkov, ak nie sú nemeckými repatriantmi, odňatá možnosť uznania odbornej kvalifikácie, čo spôsobovalo jasné rozdiely v zaobchádzaní. Jedným z možných nástrojov odstránenia tejto formy diskriminácie bolo vytvorenie systému uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania, ako alternatívnej metódy formálnemu vzdelávaniu a uznaniu týchto výsledkov. Dosah a význam takéhoto uznávania vidno práve na kategórii migrantov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v mnohých prípadoch nemajú ani základné doklady a nemôžu relevantne a formálne preukázať dosiahnuté vzdelanie či prax.

Nemecko nemá v súčasnosti celoštátny systém uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania. V súčasnosti existujú rozličné spôsoby uznávania a relevantných procedúr v jednotlivých pracovných sektoroch, pričom každý spôsob uznania zodpovedá špecifickým cieľom a zámerom. Uznávanie výsledkov neformálneho a informálneho vzdelávania je odlišné od väčšiny európskych alebo mimoeurópskych krajín. V týchto krajinách je zvyčajne spojené s existenciou „skutočného“ uznania, pričom sa očakáva rozšírenie tejto praktiky validácie vzdelania a praxe. Naopak, v Nemecku aj v súčasnosti ide skôr o politickú úroveň a diskusiu v tomto priestore, s chýbajúcou kodifikáciou – keďže výsledky neformálneho a informálneho vzdelania sú spojené najskôr s existenciou ich hodnotenia – ako základnej podmienky pre samotné uznanie. Primárnou príčinou porovnateľne slabého dôrazu na formálneho uznanie výsledkov neformálneho a informálneho vzdelania môžeme nájsť v nemeckom systéme odborného/profesijného tréningu/praxe a celoživotného vzdelávania ako takého, kde sú široko integrované do systému zamestnávania a zabezpečujú progresívny profesijný vývoj v tejto oblasti. Na druhej strane, práve pre existenciu praktického elementu počas výkonu zamestnania sa kladie čoraz väčší dôraz na experimentálne vzdelávanie, resp. na duálny tréning (proces prepojenia vzdelania a praxe simultánne). Toto robí z Nemecka jednu z európskych krajín, ktorej vzdelávací systém tradične zahŕňa aj komponent „vzdelávania sa v práci“.

Identifikácia, vyhodnotenie a uznanie kompetencií, skúseností a zručností dosiahnutých prostredníctvom výsledkov neformálneho a informálneho vzdelania v posledných rokoch nadobudlo dôležitosť aj v Nemecku a je vnímané v kontexte podpory znevýhodnených osôb a s cieľom zlepšenia priepustnosti vzdelávacích možností.

Možnosť využívania všetkých schopností bola kodifikovaná v koaličnej dohode vlády z roku 2005 s cieľom zabrániť úniku zručných a skúsených pracovníkov s ohľadom na demografické zmeny. Napríklad v roku 1997 Federálne ministerstvo pre vzdelanie a výskum (BMBF) iniciovalo projekt s cieľom reformovať profesijné vzdelávanie a prax (Reformprojekt Berufliche Bildung). Ako výsledok tohto projektu bola napríklad viac prakticky orientovaná kvalifikácia a dodatočná kvalifikácia, ktoré môžu prispieť k otvoreniu formálnych kvalifikačných a vzdelávacích štruktúr aj pre migrantov.

V Nemecku je neformálne vzdelávanie centrálnym elementom počiatočného profesijného vzdelávania a tréningu v rámci tzv. duálneho systému. V roku 2005 novela zákona o profesijnom vzdelávaní zlepšila prístup k skúškam pre tých, ktorí nie sú alebo neboli absolventmi duálneho vzdelávacieho systému a praxe (požiadavka existencie externej skúšky). Dôležitým legislatívnym ustanovením pre zhodnotenie výsledkov neformálneho a informálneho vzdelávania sú ustanovenia 45 ods. 2 zákona o profesijnom vzdelávaní (Berufsbildungsgesetz) a ustanovenie 37 ods. 2 živnostenského zákona (Handwerksordnung). Podľa týchto ustanovení, jednotlivci môžu byť pripustení k záverečnému preskúšaniu ich kvalifikácie a následnému uznaniu ich doby štúdia, ktoré zvyčajne zodpovedá formálnemu vzdelaniu, ak poskytnú doklady:

• že mali uzatvorený pracovno-právny vzťah, na základe ktorého vykonávali počiatočný tréning, minimálne v rozsahu 1,5-násobku požadovanej doby pred skúškou;
• ktorí môžu preukázať prostredníctvom certifikátov alebo iným relevantným spôsobom, že nadobudli nevyhnutnú odbornú spôsobilosť na vykonanie skúšky. \ReferNet. Cedefop Thematic Analysis. Accumulating, transferring and validating learning. Report on Germany. May 2006\

Zahraničná kvalifikácia a doba zamestnania v zahraničí môže byť braná do úvahy a vyhodnotená.

Trend, ktorý sa vyvinul za posledných pár rokov smerom k zaznamenávaniu a dokumentácii zručností ako formy sociálneho uznania, je známy napríklad vo forme uznania, ktoré nespadá pod oficiálne regulovanú úroveň. Zaznamenávanie (či už prostredníctvom otvoreného alebo zabezpečeného systému) sa realizuje najmä prostredníctvom takzvaných dokladov o praxi, do ktorých sa zaznamenáva aj akákoľvek forma neformálneho alebo formálneho vzdelania, ktoré jednotlivec absolvoval. Množstvo týchto dokladov/pasov vlastnia jednotlivci z cieľových skupín, kým iné pokrývajú individuálne oblasti záujmu. ProfilPASS (doklad o praxi) je rozvojový nástroj založený na seba hodnotení podporenom profesionálnym hodnotením. Berie do úvahy všetky vzdelávacie aktivity či skúsenosti, ktoré mohol jednotlivec nadobudnúť počas kurzov, ktoré vo svojom živote absolvoval. Predpokladom pre vznik takéhoto dokumentu bola skutočnosť, že množstvo jednotlivcov môže vykonávať svoje zručnosti na základe kritickej reflexie vlastného života iba podľa inštrukcií, nie samostatne. Skúsenosti a zručnosti, ako aj spôsob ich realizácie, viedli k rozdeleniu činností do štyroch základných úrovní:

• úroveň 1: aktivity, ktoré môžu byť vykonávané pod dohľadom inej osoby alebo podľa určených inštrukcií;
• úroveň 2: aktivity, ktoré môžu byť vykonávané samostatne v rodinných podmienkach;
• úroveň 3: aktivity, ktoré môžu byť vykonávané samostatne v rôznom kontexte (rôzne situácie, podmienky, miesto, kontext práce);
• úroveň 4: aktivity, ktoré môžu byť vykonávané autonómne v rôznom kontexte, vysvetlené a demonštrované iným.

Systém ProfilPASS nie je integrovaný s formalizovaným vzdelávaním alebo systémom zamestnávania. V skutočnosti je nápomocný v tom, že robí zrozumiteľnou pracovnú históriu jednotlivca, alebo ako nástroj, ktorý môže zvýšiť motiváciu a jasne určuje skutočné kompetencie jednotlivca. Napriek tomu, ProfilPASS je rozhodne prínosom pri pracovných pohovoroch alebo pri individuálnej prezentácii. Reflektuje, v akom kontexte bola nadobudnutá individuálna spôsobilosť (napr. podľa povahy práce), a zároveň uľahčuje mobilitu zamestnanca. Výhodou je najmä jeho akceptácia a hodnota na individuálnej úrovni.

Bližšie informácie:

www.anabin.de (Anerkennung und Bewertung ausländischer Bildungsnachweise – Databáza uznávania a hodnotenia zahraničných dokladov o vzdelaní)

www.hochschulkompass.de (zoznam vysokých škôl a akreditovaných vzdelávacích inštitúcií v Nemecku)

www.ecotec.com/europeaninventory/publications/inventory/chapters/2007/germany.pdf (národná kapitola európskeho inventára – Nemecko)