Alternatívne uznávanie

top1 Zákon o ďalšom vzdelávaní

V roku 1997 bol prijatý zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. (ďalej len „zákon o ďalšom vzdelávaní“), ktorým sa vytvoril právny základ pre realizáciu a osvedčovanie ďalšieho vzdelávania.

Tento zákon vymedzuje ďalšie vzdelávanie ako vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme (§ 2 ods. 1 zákona o ďalšom vzdelávaní).

Ďalšie vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných školách, stredných školách a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky a jeho uskutočňovanie je verejná úloha (§ 1 ods. 1 zákona o ďalšom vzdelávaní). Ďalšie vzdelávanie je súčasťou celoživotného vzdelávania (§ 1 ods. 3 zákona o ďalšom vzdelávaní). Uskutočňuje sa v ustanovizniach ďalšieho vzdelávania rozličnými krátkodobými a dlhodobými vzdelávacími aktivitami rôznych foriem (napr. seminár, školenie, kurz) v rozličných organizačných formách štúdia (štúdium popri zamestnaní, doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium). V ďalšom vzdelávaní sa využívajú tradičné i najnovšie metódy vzdelávania vrátane multimediálnych prístupov (korešpondenčné vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, videokonferencie, vzdelávanie pomocou počítačových sietí) – § 2 ods. 2 zákona o ďalšom vzdelávaní.

Podľa § 3 zákona o ďalšom vzdelávaní sa ďalšie vzdelávanie uskutočňuje ako

  1. vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania okrem vysokoškolského stupňa vzdelania; doklady o získanom stupni vzdelania na základnej škole a na strednej škole sa vydávajú podľa osobitného predpisu; \Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách.\

  2. odborné vzdelávanie a príprava, ktoré účastníkovi umožňuje rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie činnosti; za odborné vzdelávanie sa považuje aj rekvalifikácia podľa osobitného predpisu; \§ 80 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti (zrušený zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\ osvedčenie o získanom vzdelaní jeho absolventom vydávajú ustanovizne ďalšieho vzdelávania akreditované podľa tohto zákona,

  3. záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie a iné vzdelávanie, ktoré umožňuje účastníkovi uspokojiť jeho záujmy a zapojiť sa do života občianskej spoločnosti; osvedčenie o absolvovaní vzdelávania jeho absolventom vydáva ustanovizeň ďalšieho vzdelávania, ktorá uskutočňuje vzdelávaciu aktivitu.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o ďalšom vzdelávaní ďalšie vzdelávanie uskutočňujú v rámci svojej pôsobnosti školy, školské zariadenia a mimoškolské vzdelávacie ustanovizne (ďalej len „vzdelávacia ustanovizeň“). Sú to:

  1. základné školy, stredné školy, vysoké školy a školské zariadenia,

  2. vzdelávacie ustanovizne iných právnických osôb a fyzických osôb.

Vzdelávacie ustanovizne môžu v ďalšom vzdelávaní uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelávacie aktivity (§ 4 ods. 2 zákona o ďalšom vzdelávaní).

Akreditácia vzdelávacej ustanovizne (ďalej len „akreditácia“) je štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej ustanovizne uskutočňovať vzdelávaciu aktivitu na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o ďalšom vzdelávaní). Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona o akreditácii rozhoduje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na základe stanoviska Akreditačnej komisie Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie (ďalej len „akreditačná komisia“).

Vydávanie osvedčení o ďalšom vzdelávaní je upravené ustanovením § 8 zákona o ďalšom vzdelávaní. Ak ide o ďalšie vzdelávanie podľa § 3 písm. b) zákona, vzdelávacia ustanovizeň vydáva absolventovi vzdelávacej aktivity akreditovanej podľa tohto zákona osvedčenie o získanom vzdelaní, ktoré má celoštátnu platnosť. Vzor osvedčenia o získanom vzdelaní je v prílohe tohto zákona. Toto osvedčenie má povahu verejnej listiny a potvrdzuje sa odtlačkom úradnej pečiatky vzdelávacej ustanovizne (§ 8 ods. 1 zákona). Absolventovi vzdelávania podľa § 3 písm. a) a c) zákona sa vydáva osvedčenie o jeho absolvovaní (§ 8 ods. 2 zákona). Osvedčenie o získanom vzdelaní vydané absolventovi akreditovanej vzdelávacej aktivity sa vydáva na neurčitý čas (§ 8 ods. 3 zákona).

Zákon o ďalšom vzdelávaní z roku 1997 sa však týka len osvedčovania výsledkov neformálneho vzdelávania (ďalšieho vzdelávania) ako súčasti celoživotného vzdelávania a neupravuje validáciu výsledkov informálneho učenia sa.

top2 Legislatívny zámer zákona o celoživotnom vzdelávaní

V roku 2007 vláda SR schválila návrh legislatívneho zámeru zákona o celoživotnom vzdelávaní, \Uznesenie vlády SR č. 483 zo 6. júna 2007 k návrhu legislatívneho zámeru zákona o celoživotnom vzdelávaní.\ na základe ktorého mal byť prijatý prvý právny predpis v SR upravujúci celoživotné vzdelávanie. Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní mal byť predložený na rokovanie vlády SR do 30. septembra 2007.

Zákon o ďalšom vzdelávaní mal byť integrovaný do tohto pripravovaného zákona a mal ho rozšíriť o úpravu ďalších, doteraz neupravených oblastí:

  1. organizačné zabezpečenie systému celoživotného vzdelávania,

  2. riadenie systému kvality neformálneho vzdelávania,

  3. uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

Hlavným cieľom pripravovaného zákona bolo vytvoriť pravidlá a postupy uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré budú motivovať občanov aktívne vstupovať do otvoreného systému celoživotného vzdelávania s cieľom nadobúdať nové kvalifikácie podľa vlastných potrieb a potrieb trhu práce.

Špecifickými cieľmi pripravovaného zákona bolo:

  1. zaviesť systém riadenia kvality v neformálnom vzdelávaní certifikáciou vzdelávacích ustanovizní, certifikáciou lektorov a manažérov neformálneho vzdelávania a akreditáciou programov neformálneho vzdelávania v modulovej podobe;

  2. upraviť spoločenské vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a samosprávy, občanmi – zamestnancami, zamestnávateľmi a vzdelávacími ustanovizňami;

  3. zaviesť systém priestupnosti medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním podľa stanovených pravidiel hodnotenia kvality na základe overovania výsledkov neformálneho vzdelávania;

  4. vytvoriť  inštitucionálnu bázu pre riadenie kvality celoživotného vzdelávania a proces uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

  5. zaviesť nástroje štátu na riadenie stratégií, koncepcií a politík v oblasti celoživotného vzdelávania.

Podľa pripravovaného zákona o celoživotnom vzdelávaní mala úlohy tvorby a zavádzania metodiky, kontroly kvality a riadenia uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa plniť národná autorita – Ministerstvo školstva SR (ďalej len „ministerstvo školstva“)– ktoré malo zodpovedať za implementáciu a riadenie systému celoživotného vzdelávania a v rozsahu ustanovenom pripravovaným zákonom o celoživotnom vzdelávaní plniť úlohy v oblasti riadenia,organizácie, vykonávania a kontroly kvality poskytovania celoživotného vzdelávania, ako aj v oblasti riadenia systému uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania pre získanie čiastkovej alebo úplnej kvalifikácie.

Orgánmi ministerstva školstva v riadení celoživotného vzdelávania mali byť:

  1. Rada pre certifikáciu,

  2. Rada pre akreditáciu programov ďalšieho vzdelávania,

  3. Rada pre autorizáciu,

  4. Rada pre riadenie systému overovania a uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

Proces akreditácie vzdelávacích aktivít, ktorou ministerstvo školstva overuje spôsobilosť vzdelávacej ustanovizne poskytovať ďalšie vzdelávanie na základe splnenia podmienok ustanovených zákonom o ďalšom vzdelávaní, mal byť v zákone o celoživotnom vzdelávaní doplnený o podmienky a výkon procesu akreditácie vzdelávacích programov v neformálnom vzdelávaní, ako i certifikácie vzdelávacích ustanovizní pre poskytovanie neformálneho vzdelávania. Súčasne mal pripravovaný zákon stanoviť význam, podmienky, spôsob a výkon procesu certifikácie lektorov a manažérov v neformálnom vzdelávaní.

Podľa legislatívneho zámeru zákona o celoživotnom vzdelávaní je jedným z kľúčových prvkov systému celoživotného vzdelávania uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Pripravovaný zákon mal posilniť postavenie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa ako hlavných nástrojov flexibility spoločnosti a rozvoja vedomostnej spoločnosti v systéme celoživotného vzdelávania.

V rámci uznávania výsledkov podľa pripravovaného zákona sa malo overovať, či si žiadateľ osvojil príslušné vedomosti a zručnosti pre nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie. Toto uznávanie mali uskutočňovať autorizované fyzické a právnické osoby.

Podľa legislatívneho zámeru zákona o celoživotnom vzdelávaní nadobudnutie čiastočnej kvalifikácie je uznanie stupňa vedomostí, zručností a odbornej spôsobilosti fyzickej osoby vykonávať riadne určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu podľa kvalifikačného štandardu. Úplná kvalifikácia je uznanie stupňa vedomostí, zručností a odbornej spôsobilosti fyzickej osoby vykonávať všetky pracovné činnosti v určitom povolaní a je možné ju dosiahnuť v príslušnom odbore vzdelania, a to aj nadobudnutím všetkých čiastočných kvalifikácií zodpovedajúcich úplnej kvalifikácii.

top3 Postup implementácie Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie v podmienkach Slovenskej republiky

Vo februári 2009 vláda SR schválila postup implementácie Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie v podmienkach Slovenskej republiky \Uznesenie vlády SR č. 105 zo 4. februára 2009 k návrhu implementácie Európskeho kvalifikačného rámca v podmienkach Slovenskej republiky.\ a uložila

  1. vytvoriť pracovnú skupinu pre implementáciu Európskeho kvalifikačného rámca v podmienkach Slovenskej republiky do 28. februára 2009; 

  2. vytvoriť Národný kvalifikačný rámec s prepojením na úrovne Európskeho kvalifikačného rámca do 31. marca 2011;

  3. zosúladiť opisy profilov absolventov existujúcich vzdelávacích a študijných programov a vzdelávacích aktivít všeobecným deskriptorom Národného kvalifikačného rámca a ich zaradenie do jednotlivých úrovní Národného kvalifikačného rámca so zachovaním princípu rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania s prípravou na povolanie do 31. decembra 2011; 

  4. zabezpečiť, aby všetky nové doklady o dosiahnutom vzdelaní obsahovali odkaz na príslušnú úroveň Európskeho kvalifikačného rámca do 31. decembra 2012; 

  5. predložiť na rokovanie vlády správu obsahujúcu vyhodnotenie implementácie Európskeho kvalifikačného rámca v Slovenskej republike do 31. marca 2013; 

začať práce na národných projektoch vytvárania Národnej sústavy kvalifikácií a Národnej sústavy povolaní a prijať Memorandum o spolupráci pri vytváraní Národnej sústavy kvalifikácií a Národnej sústavy povolaní do 31. marca 2009;

nominovať členov do pracovnej skupiny pre implementáciu Európskeho kvalifikačného rámca v podmienkach Slovenskej republiky do 28. februára 2009;

spolupracovať s Ministerstvom školstva SR pri implementácii Európskeho kvalifikačného rámca  priebežne.

Návrh implementácie Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie v podmienkach Slovenskej republiky bol prijatý v nadväznosti na prijatie odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie. Navrhuje postup implementácie Európskeho kvalifikačného rámca prostredníctvom vytvorenia Národného kvalifikačného rámca, Národnej sústavy kvalifikácií, Národnej sústavy povolaní a následného prepojenia s Európskym kvalifikačným rámcom.

Na účely implementácie Európskeho kvalifikačného rámca (ďalej len „EKR) v SR spomenutý návrh stanovuje tieto definície základných pojmov:

Formálne vzdelávanie

Je uskutočňované v rámci sústavy základných škôl, stredných škôl a vysokých škôl, organizovane a štruktúrovane vzhľadom na miesto, ciele, čas a prostriedky. Vzťahuje sa k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k nadobudnutiu kvalifikácie a udeleniu oficiálne uznávaných dokladov.

Neformálne vzdelávanie

Prebieha popri formálnom systéme vzdelávania  a odbornej prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov o získaní kvalifikácie. Cieľom výučbových aktivít neformálneho vzdelávania je doplniť, rozšíriť alebo prehĺbiť vedomosti, zručnosti a kompetencie jednotlivca. Môže sa organizovať na školách mimo ich hlavnej činnosti, v organizáciách, ktoré boli vytvorené na doplnenie programov vzdelávania vo formálnom systéme, na pracoviskách, v záujmových organizáciách a pod.

Neformálne učenie sa

Je prirodzenou súčasťou každodenného života a prináša jednotlivcom nové informácie a skúsenosti, ktoré nie sú vyhodnotené ako súčasť vzdelávania. Preto je potrebné vytvoriť podmienky pre uznávanie/hodnotenie jeho výsledkov (vedomostí, zručností, spôsobilostí), ktoré v ňom jednotlivec získava počas svojho života a popri vzdelávaní sa vo formálnom a neformálnom vzdelávaní.

Celoživotné vzdelávanie

Definované je ako cielený a nepretržitý proces vzdelávania, ktorý prebieha počas celého života človeka. Jeho účelom je získavať, zvyšovať a zlepšovať objem a rozsah vedomostí, zručností a kompetencií jednotlivca. Zameraný je na poskytovanie rovnakého a otvoreného prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam každému, kto o ne prejaví záujem, bez ohľadu na vek, dosiahnuté vzdelanie alebo sociálnu situáciu. Zahŕňa všetky fázy vzdelávania – od predškolského, cez základné, stredoškolské, vysokoškolské až po ďalšie vzdelávanie a všetky formy od formálneho, neformálneho vzdelávania až po neformálne učenie sa.

Vedomosť

Je výsledok osvojenia si informácií prostredníctvom učenia. Vedomosti sú súborom faktov, zásad, teórií a postupov, ktoré sa vzťahujú na oblasť práce a štúdia. V kontexte Európskeho kvalifikačného rámca sa vedomosti opisujú ako teoretické a/alebo faktické.

Zručnosť

Je spôsobilosť uplatňovať a využívať vedomosti na splnenie úloh a riešenie problémov. V kontexte Európskeho kvalifikačného rámca sú zručnosti opísané ako kognitívne (vrátane využívania logického, intuitívneho a kreatívneho myslenia) alebo praktické (vyžadujúce manuálnu zručnosť a používanie metód, materiálov, prostriedkov a nástrojov).

Kompetencia

Preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov. Tieto sa zvyčajne uskutočňujú v práci, počas štúdia, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti. Tiež napomáhajú v jeho budúcom uplatnení v pracovnom a mimopracovnom živote, ale aj v procese ďalšieho vzdelávania.

Výsledky vzdelávania

Vyjadrujú to, čo učiaci sa vie, chápe a je schopný urobiť pri ukončení procesu vzdelávania. Sú definované z hľadiska vedomostí, zručností a kompetencií.

Kvalifikácia

Je formálny výsledok procesu hodnotenia a validácie, ktorý sa získa, keď príslušný orgán určí, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným štandardom.

Národný kvalifikačný rámec

Je nástroj na rozdelenie všetkých kvalifikácií v rámci národného systému vzdelávania, ktorých nadobúdanie sa uskutočňuje podľa súboru definovaných kritérií určených pre jednotlivé úrovne. Určuje vzťah nadobudnutých výsledkov vzdelávania k jednotlivým úrovniam kvalifikačného rámca. Jeho cieľom je zlepšiť prístup ku kvalifikáciám pre trh práce. (na trh práce)

Národná sústava kvalifikácií

Verejne prístupný register všetkých úplných a čiastkových kvalifikácií potvrdzovaných, rozlišovaných a uznávaných na území Slovenskej republiky.

Národná sústava povolaní

Je ucelený informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. Určuje požiadavky na odborné vedomosti, zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce.

Schválený postup implementácie EKR v podmienkach SR zahŕňa 6 bodov:

1. Vytvorenie Národného kvalifikačného rámca

Vytvorenie Národného kvalifikačného rámca (ďalej len „NKR“) bude základom implementačného procesu Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie v podmienkach SR. NKR je nástroj na premostenie referenčných úrovní EKR s úrovňami národného vzdelávacieho systému. Umožní v jednotlivých úrovniach vzdelávacieho systému identifikovať typy kvalifikácií (napr. inžinier elektrotechniky) a zároveň ich odbornosť (napr. slaboprúdová elektrotechnika). Ambíciou EKR nie je nahradzovať ani harmonizovať kvalifikačné úrovne v jednotlivých štátoch, ale bez existencie NKR nie je možné prepojiť EKR s národnými vzdelávacími systémami.

NKR sa bude vytvárať postupným zaraďovaním štátnych vzdelávacích programov (vzdelávanie na základných a stredných školách) a študijných programov (vzdelávanie na vysokých školách), do jednotlivých referenčných úrovní v zmysle deskriptorov EKR.

EKR vo svojich princípoch podporuje integráciu formálneho a neformálneho vzdelávania a neformálneho učenia sa, preto aj vzdelávacie programy neformálneho vzdelávania, resp. vzdelávacie aktivity, musia byť zaradené do jednotlivých referenčných úrovní v zmysle deskriptorov EKR.

Deskriptor EKR je popisný prvok, ktorý vyjadruje výsledok vzdelávania (vedomosť, zručnosť, kompetencia) zodpovedajúci kvalifikácii na danej úrovni EKR.

Posudzovanie a následné zaraďovanie vzdelávacích programov, študijných programov a vzdelávacích aktivít sa bude uskutočňovať na základe odborných výstupov z pracovnej skupiny a deskriptorov EKR. Príslušnosť k zodpovedajúcim úrovniam NKR bude určovať Ministerstvo školstva SR. Vzdelávacie inštitúcie musia preto podľa harmonogramu do roku 2011 prispôsobiť profily absolventov existujúcich vzdelávacích a študijných programov a vzdelávacích aktivít, ktoré budú obsahovať výsledky vzdelávania v zmysle všeobecných deskriptorov NKR. Za stanovenie konečného počtu úrovní NKR a správne zaradenie jednotlivých vzdelávacích a študijných programov a vzdelávacích aktivít do nich bude zodpovedné Ministerstvo školstva SR.

2. Určenie Národného koordinačného miesta

Odporúčanie o Európskom kvalifikačnom rámci odporúča členským štátom, aby na podporu kvality a transparentnosti tvorby NKR určilo inštitúciu, ktorá bude vykonávať úlohy národného koordinačného miesta. K úlohám Národného koordinačného miesta bude patriť:

  1. porovnávanie kvalifikačných úrovní v rámci národných kvalifikačných systémov s úrovňami Európskeho kvalifikačného rámca uvedenými v prílohe;

  2. zabezpečovanie toho, aby bola metodika používaná na porovnávanie národných kvalifikačných úrovní s Európskym kvalifikačným rámcom transparentná s cieľom na jednej strane uľahčiť porovnávanie medzi nimi a na strane druhej zaručiť uverejnenie vyplývajúcich rozhodnutí;

  3. poskytovanie prístupu k informáciám a usmernenia zúčastneným stranám o tom, do akej miery sú národné kvalifikácie porovnateľné s Európskym kvalifikačným rámcom prostredníctvom národných kvalifikačných systémov;

  4. podporovanie účasti všetkých príslušných zúčastnených strán vrátane, podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, sociálnych partnerov, sektorov a odborníkov v oblasti porovnávania a používania kvalifikácií na európskej úrovni.

Národným koordinačným miestom bude Ministerstvo školstva SR. Úlohy s tým súvisiace bude vykonávať sekcia pre celoživotné vzdelávanie.

3. Vytvorenie Národnej sústavy kvalifikácií

Príprava NKR sa bude uskutočňovať paralelne s tvorbou Národnej sústavy kvalifikácií (ďalej len „NSK“) a Národnej sústavy povolaní (ďalej len „NSP“).

NSK je verejne prístupný register všetkých úplných a čiastkových kvalifikácií potvrdzovaných, rozlišovaných a uznávaných na území Slovenskej republiky. Cieľom NSK je podporiť prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania, umožniť porovnávanie výsledkov vzdelávania dosiahnutými rôznymi formami vzdelávania a učenia sa, ale aj porovnanie kvalifikačných úrovní v Slovenskej republike a v ostatných štátoch Európskej únie. Zároveň informuje širokú verejnosť o všetkých celoštátne uznávaných kvalifikáciách.

Tvorbu Národnej sústavy kvalifikácií zabezpečí Ministerstvo školstva SR prostredníctvom národného projektu zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Podstatou paralelného vytvárania NSK a NKR je správne prepojenie výsledkov vzdelávania a jednotlivých kvalifikácií. NSK vytvorí systémové riešenie, ktoré bude podporovať porovnávanie výsledkov vzdelávania dosiahnutých rôznymi formami vzdelávania.

Vytvorenie NSK umožní uznávanie skutočných vedomostí, schopností a zručností nezávisle na formách vzdelávania, prenos požiadaviek trhu práce do vzdelávania, informovanie verejnosti o všetkých celoštátne uznávaných kvalifikáciách, porovnateľnosť kvalifikačných úrovní v SR a ostatných členských krajinách EÚ. Podrobný ideový zámer národného projektu na vytváranie NSK tvorí prílohu 2 schváleného návrhu implementácie.

Podľa tohto ideového zámeru je cieľom NSK je vytvoriť systémové riešenie, ktoré bude podporovať porovnanie výsledkov vzdelávania dosiahnutých rôznymi formami vzdelávania, čo umožní uznávanie skutočných vedomostí, schopností a zručností nezávisle na formách vzdelávania, prenos požiadaviek trhu práce do vzdelávania, informovanie verejnosti o všetkých celoštátne uznávaných kvalifikáciách, porovnateľnosť kvalifikačných úrovní v SR a ostatných členských krajinách Európskej únie.

Základným prvkom NSK sú výsledky vzdelávania. Aby bola NSK zrozumiteľným a využiteľným systémom, ktorý má umožňovať porovnateľnosť výsledkov vzdelávania, musia byť tieto výsledky popísané štandardizovaným spôsobom, v čo najjednoduchšej štruktúre a pomocou prvkov, ktoré bude možné pri úpravách a aktualizáciách ľahko zamieňať.

NSK bude tvoriť popis:

Jednotlivé časti NSK budú navzájom prepojené a zároveň prepojené s trhom práce.

Kvalifikačné požiadavky sú tvorené odbornýmivedomosťami, schopnosťami a zručnosťami, určujú, čo by mal zamestnanec vedieť po odbornej stránke a všeobecnými vedomosťami, schopnosťami a zručnosťami, ktoré určujú, čo by mal zamestnanec zvládnuť nad rámec svojej odbornosti. Pri všeobecných spôsobilostiach možno hovoriť o základnej, pokročilej a vrcholovej úrovni.

Zatiaľ čo sústava úplných kvalifikácií bude mať svoj základ v sústave odborov vzdelávania a študijných programov, sústava čiastočných kvalifikácií by mala priniesť transparentnosť do neprehľadného množstva rôznych osvedčení a certifikátov, ktoré sú udeľované absolventom vzdelávacích aktivít ďalšieho vzdelávania a súčasne by mala zabezpečiť a umožniť porovnateľnosť týchto osvedčení. Pokiaľ sa bude jednotlivec uchádzať o pracovné miesto a bude mať osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii, mala by to byť pre zamestnávateľov garantovaná informácia o tom, čo uchádzač vie a čo je schopný vykonávať.

Sústava čiastočných kvalifikácií nebude samostatná a izolovaná, ale bude prepojená so sústavou úplných kvalifikácií, s ktorou bude tvoriť jeden systém.

Úrovne NSK

Každá čiastočná i úplná kvalifikácia bude mať v NSK určitú kvalifikačnú úroveň. Úrovne úplných kvalifikácií budú zodpovedať stupňom vzdelania. Nakoľko stupne vzdelania sú definované len pre formálne vzdelávanie je potrebné mať k dispozícii univerzálnu stupnicu úrovní, ktorá bude umožňovať zaradenie všetkých úplných i čiastočných kvalifikácií, čím sa vytvorí spoločný rámec pre formálne i neformálne vzdelávanie.

Pri úrovniach NSK bude zohľadnený rozsah a teoretická náročnosť potrebných znalostí a náročnosť a komplexnosť riešenia problémov (aplikácia vedomostí) s tým, že riešenie problémov má spravidla svoju analytickú a syntetickú časť.

Návrh bude obsahovať 9 úrovní. Úrovne budú popísané prostredníctvom kompetencií umožňujúcich profesijné uplatnenie sa a budú relevantné pre všetky formy celoživotného vzdelávania.

NSK musí zároveň umožňovať určenie vzťahu medzi slovenskými kvalifikáciami a úrovňami EKR. EKR predstavuje osem úrovní, ktoré sú definované prostredníctvom výsledkov vzdelávania, čiže dosiahnutých vedomostí, zručností a schopností.

Štandardy NSK

Požiadavky na kvalifikácie budú popísané v kvalifikačných štandardoch, kritériá a postupy overovania výsledkov v hodnotiacich štandardoch.

Kvalifikačný štandard bude štruktúrovaný popis odborných spôsobilostí pre riadny výkon určitej pracovnej činnosti alebo určitých pracovných činností v určitom povolaní. Bude to súbor spôsobilostí požadovaných pre príslušnú kvalifikáciu.

Kvalifikačný štandard čiastočnej kvalifikácie bude obsahovať odborné spôsobilosti potrebné pre výkon pracovných činností príslušnej čiastočnej kvalifikácie. Bude udávať, čo by mal zamestnanec po odbornej stránke vedieť, aby zvládol pracovné činnosti príslušnej čiastočnej kvalifikácie a zároveň bude určovať vzťah k príslušnej úplnej kvalifikácii v rámci možnosti zloženia úplnej kvalifikácie z čiastočných kvalifikácií.

Kvalifikačný štandard úplnej kvalifikácie bude obsahovať odborné spôsobilosti potrebné pre výkon pracovných činností príslušného povolania; budú udávať, čo by mal zamestnanec vedieť po odbornej stránke, aby zvládol pracovné činnosti príslušného povolania; odborné spôsobilosti potrebné pre ďalší profesijný rozvoj pre štart pre proces celoživotného vzdelávania (musí viesť k priamemu pracovnému uplatneniu sa, ale zároveň ako začiatok ďalšieho vzdelávania a profesijného rastu, čo obvykle rozširuje odborný základ); zároveň všeobecné spôsobilosti, ktoré presahujú danú odbornosť, sú prenositeľné do viacerých odborností a tiež vymedzenie čiastočných kvalifikácií, z ktorých možno zložiť úplnú kvalifikáciu.

Hodnotiaci štandard bude súbor kritérií, organizačných a metodických postupov pre overovanie odbornej spôsobilosti vykonávať pracovné činnosti v určitom povolaní.

Hodnotiaci štandard bude zložený z:

Kritériá budú mať povahu jednotlivých úloh, ktoré má skúšaný vykonať. Sú to úlohy, pre zvládnutie ktorých je nevyhnutné mať overenú spôsobilosť, musia čo najkonkrétnejšie stanoviť, čo má skúšaný vykonať, aby preukázal overovanú spôsobilosť a musia byť zamerané tak na proces ako aj na výsledok. Metodické a organizačné pokyny budú obsahovať najmä odporúčané postupy overovania kritérií, postupy pre stanovenie výsledného hodnotenia, požiadavky na odbornú spôsobilosť právnických osôb, ktoré budú overovať výsledky, požiadavky na zloženie skúšobnej komisie, potrebné materiálno-technické zabezpečenie a ďalšie postupy a odporúčania.

Procesy NSK

Proces vymedzovania kvalifikácií a tvorby ich kvalifikačných a hodnotiacich štandardov bude realizovaný takto:

  1. vytvorenie primárneho návrhu inštitúciami z oblasti odborného vzdelávania a odborníkmi z radov zamestnávateľov,

  2. posudzovanie primárneho návrhu reprezentatívnymi zástupcami príslušnej oblasti trhu práce a spracovanie z toho vyplývajúcich úprav,

  3. schvaľovací proces pri zastúpení všetkých príslušných subjektov,

  4. schvaľovací proces na Ministerstve školstva SR.

4. Vytvorenie Národnej sústavy povolaní

Národná sústava povolaní je ucelený informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. Tvorbu a aktualizáciu Národnej sústavy povolaní v súlade s vývojom na trhu práce zabezpečí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom národného projektu zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Hlavným cieľom národného projektu bude navrhnúť a do praxe uviesť systém, ktorý umožní prístup k detailným informáciám o trhu práce (aktuálne potreby zamestnávateľov, popis povolaní a požiadaviek na ich vykonávanie) a prispeje k zlepšeniu prepojenia medzi požiadavkami zamestnávateľov a vzdelávaním a prípravou pre trh práce.

Takto vytvorená Národná sústava povolaní bude základným systémovým rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií. Vzhľadom k tomu, že Národná sústava povolaní určuje požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce, je potrebné vytvárať Národnú sústavu povolaní v úzkej súčinnosti s tvorbou Národnej sústavy kvalifikácií a Národného kvalifikačného rámca. Národná sústava povolaní a Národná sústava kvalifikácií vytvoria predpoklady na to, aby Slovenská republika mohla prepojiť svoje národné kvalifikácie so spoločným referenčným rámcom, s cieľom výrazne uľahčiť pohyb občanov na európskom trhu práce. Ideový zámer národného projektu Národnej sústavy povolaní tvorí prílohu 3 schváleného návrhu implementácie.

Podľa tohto ideového zámeru bude hlavným cieľom národného projektu Národná sústava povolaní navrhnúť a do praxe uviesť systém, ktorý umožní prístup k detailným informáciám o trhu práce, akými sú napr. aktuálne potreby zamestnávateľov, popis povolaní a požiadaviek na ich vykonávanie. Národný projekt prispeje k zlepšeniu prepojenia medzi požiadavkami zamestnávateľov a vzdelávaním a prípravou pre trh práce. Národná sústava povolaní bude aj nástrojom zamestnávateľov na určenie priorít v oblasti celoživotného vzdelávania a prípravy pre trh práce tak, aby ľudské zdroje dostupné na národnom trhu práce zodpovedali aktuálnym a perspektívnym potrebám zamestnávateľov. Zároveň bude aj nástrojom na riešenie naliehavej potreby dosiahnuť cielené a transparentné prepojenie medzi vzdelávacím systémom a trhom práce. Nevyhnutnosť vzájomných väzieb medzi aktuálnymi a budúcimi potrebami národného trhu práce a systémom celoživotného vzdelávania predpokladá úzku súčinnosť rezortu práce, sociálnych vecí a rezortu školstva.

Národný projekt Národná sústava povolaní zavedie prostredníctvom zapojených partnerov a presne cielených opatrení účinný systém monitorovania odborných vedomostí, odborných zručností, všeobecných spôsobilostí a ich súladu so skutočnými a očakávanými potrebami trhu práce. Realizácia týchto opatrení sa očakáva v úzkej spolupráci so zamestnávateľskými zväzmi, zamestnávateľmi, odborovými orgánmi, vyššími územnými celkami a vedeckými ústavmi SAV. Široké spektrum zapojených partnerov bude reprezentovať zámery Európskej komisie na rozvoj európskeho hospodárstva, priority hospodárskej politiky Slovenskej republiky, ako aj špecifiká jej jednotlivých regiónov.

Národná sústava povolaní ako nástroj zamestnávateľov na určenie priorít v oblasti celoživotného vzdelávania a prípravy pre trh práce bude zároveň predstavovať pomoc pre všetkých občanov Slovenskej republiky pripraviť sa na to, aby v čase, keď sa vráti obdobie rastu, využili všetky príležitosti a dosiahli, aby hospodárstvo Slovenskej republiky spĺňalo požiadavky konkurencieschopnosti a potreby budúcnosti, ako je uvedené v lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť.

Národná sústava povolaní bude ucelený informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta a bude jednoznačne určovať požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné pre vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce.

Národný projekt sa bude realizovať v súvislosti s prijatím zákona č. 139/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2008. Z dôvodu naliehavej potreby zmapovať požiadavky na odborné zručnosti, schopnosti a praktické skúsenosti, potrebné na uplatnenie sa na trhu práce, citovaný zákon v § 35a zaviedol nový nástroj na podporu aktívnej politiky trhu práce, ktorým je Národná sústava povolaní.

Národný projekt sa bude zameriavať na splnenie týchto kľúčových aktivít:

Národná sústava povolaní bude vytvorená so zámerom:

Prioritou národného projektu bude zabezpečiť východiskové predpoklady pre uskutočnenie revízie klasifikácie zamestnaní KZAM-R v súlade s Medzinárodnou klasifikáciou zamestnaní ISCO 08 a zabezpečiť prepojenie medzi revidovanou KZAM-R a Národnou sústavou povolaní.

Dôležitým zámerom bude zabezpečiť informovanie verejnosti o Národnej sústave povolaní a voľný prístup k týmto informáciám.

Prostredníctvom národného projektu budú identifikované prioritné oblasti pre rozvoj ľudských zdrojov a bude vytvorená informačná základňa obsahujúca detailné popisy povolaní a kvalifikovaných, objektívnych požiadaviek na ich vykonávanie.

Národný projekt navrhne a do praxe uvedie systém, ktorý zamestnávateľom poskytne príležitosť, aby podľa jednotnej metodológie sformulovali svoje potreby a požiadavky v oblasti rozvoja ľudských zdrojov. Nadväzujúce systémové opatrenia a projekty, najmä Národná sústava kvalifikácií, zabezpečia prenos týchto podnetov do systému vzdelávania a prípravy pre trh práce. Cieľom je prispieť k riešeniu nesúladu medzi požiadavkami zamestnávateľov a výstupmi vzdelávacieho systému.

Národný projekt vytvorí systémový základ na vytvorenie a permanentnú aktualizáciu štruktúrovaného popisu požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce, ktoré uplatnia vzdelávacie inštitúcie v oblasti vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Národná sústava povolaní sa uplatní aj pri tvorbe Národnej sústavy kvalifikácií, ktorá bude obsahovať štruktúrovaný popis jednotlivých kvalifikácií (kvalifikačné štandardy) a popis kritérií a postupov na overovanie výsledkov vzdelávania (hodnotiace štandardy). Kvalifikačné štandardy budú následne využívané ako podklad na vytváranie obsahu, rozsahu a štruktúry programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

5. Zapojenie ďalších subjektov do procesu implementácie EKR v SR

Primárnou potrebou v procese implementácie EKR v SR je zosúladenie Národného kvalifikačného rámca s Národnou sústavou kvalifikácií a Národnou sústavou povolaní. Podporovať ju bude zmluvná spolupráca rezortov školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Memoranda o spolupráci pri vytváraní Národnej sústavy kvalifikácií a Národnej sústavy povolaní.

Základným predpokladom reálneho uplatnenia Európskeho kvalifikačného rámca v podmienkach slovenského systému vzdelávania, odbornej prípravy a pracovného trhu je budovanie spolupráce, vzájomnej dôvery a celospoločenskej zhody zainteresovaných aktérov, založenej na princípe transparentnosti. Aktérmi sú v tomto prípade jednotlivé ministerstvá, zamestnávatelia a im príbuzné zväzy a profesijné organizácie, zamestnanci a im príbuzné záujmové združenia, sociálni partneri a v neposlednom rade aj celé spektrum vzdelávacích inštitúcií.

Účasťou zainteresovaných aktérov v tomto procese, založenom na vzájomnom zdieľaní poznatkov a skúseností, sa uľahčí jednotlivcom a pracujúcim proces zvyšovania a uznania dosiahnutej kvalifikácie, ale aj zmena zamestnania alebo pracovnej pozície. Zlepší sa tiež uplatnenie potrieb a požiadaviek praxe v procese vzdelávania, reálne sa uplatní možnosť dosiahnutia potrebnej kvalifikácie aj mimo vzdelávacích inštitúcií formálneho systému vzdelávania a dôjde k uznávaniu výsledkov vzdelávania získaných praktickou činnosťou definovaných na danej úrovni kvalifikačného rámca, bez ohľadu na spôsob ich nadobudnutia.

6. Záverečná fáza implementácie EKR v SR

Závery Odporúčania o Európskom kvalifikačnom rámci predpokladajú, že členské štáty prispôsobia svoje národné kvalifikačné systémy do súladu s EKR do roku 2010 a do roku 2012 prijmú také opatrenia, aby všetky nové osvedčenia o kvalifikácii, diplomy a dokumenty Europass vydané príslušnými inštitúciami obsahovali jasné a zrozumiteľné prepojenie na príslušnú úroveň EKR.

Prepojenie jednotlivých úrovní Národného a Európskeho kvalifikačného rámca bude zabezpečovať Ministerstvo školstva SR priebežne počas tvorby NKR. Rovnako tak zabezpečí, aby všetky novo vydané doklady o dosiahnutom vzdelaní a kvalifikácii obsahovali odkaz na príslušnú úroveň EKR.

Po úspešnom vytvorení Národného kvalifikačného rámca a prepojení s Európskym budú môcť zamestnávatelia a jednotlivci používať EKR ako referenčný nástroj na porovnanie kvalifikačných úrovní v rôznych krajinách a v rôznych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, napr. systémy ďalšieho a vysokoškolského vzdelávania.

Merateľné ukazovatele procesu implementácie EKR v SR

Schválený postup implementácie stanovuje tieto merateľné ukazovatele procesu implementácie EKR v SR:

Zodpovednosť: Ministerstvo školstva SR

Termín: 31. máj 2009

Zodpovednosť: Ministerstvo školstva SR

Termín: 31. marec 2011

Zodpovednosť: Ministerstvo školstva SR

Termín: 31. december 2011.

top4 Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní

Dňa 1. októbra 2009 bol Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní \Parlamentná tlač č. 1245.\ (ďalej len „zákon o celoživotnom vzdelávaní“), ktorým sa ruší zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní.

Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy tento zákon legislatívne dotvára súčasnú úpravu systému školského vzdelávania a rozširuje ho o úpravu ďalšieho vzdelávania, ktoré nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní. Zákon o celoživotnom vzdelávaní popisuje predovšetkým pravidlá a postupy zabezpečovania kvality poskytovaného ďalšieho vzdelávania prostredníctvom akreditácie vzdelávacieho programu, ktorú v súčasnosti čiastočne upravuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a návrh zákona tieto pravidlá a postupy rozširuje. 

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza pravidlá a postupy pre uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania na získanie osvedčenia o čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii (ďalej len „osvedčenie“) prostredníctvom  skúšky na overenie odbornej spôsobilosti v súlade so štandardmi stanovenými v národnej sústave kvalifikácií. Možnosť udeliť absolventovi vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania osvedčenie budú mať školy a vysoké školy, ktorým bude udelené oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Prostredníctvom inštitútu vykonania skúšky odbornej spôsobilosti sa rozširuje možnosť udeliť osvedčenie o nadobudnutí čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie aj inou vzdelávacou cestou ako len prostredníctvom školského vzdelávania.  

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza nové podporné nástroje na sprehľadnenie a sprístupnenie komplexných informácií o vzdelávacích možnostiach a potrebách pre občanov, aby sa mohli ľahšie uplatniť na trhu práce. Prvým z nich je národná sústava kvalifikácií, ktorá je základom otvoreného systému celoživotného vzdelávania. Kumuluje v sebe opisy kvalifikačných štandardov, ktoré sú výsledkom zosúladenia výstupov vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce a hodnotiacich štandardov, ktoré stanovujú formu a obsah overenia nadobudnutého kvalifikačného štandardu. Ďalším nástrojom je informačný systém ďalšieho vzdelávania poskytujúci všetky relevantné informácie pre účastníkov vzdelávania, pre vzdelávacie inštitúcie, zamestnávateľov a poradcov pre celoživotné vzdelávanie. Posledným informačným nástrojom podporujúcim ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania je systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu práce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.      

Podľa § 1 ods. 1 zákon o celoživotnom vzdelávaní upravuje:

  1. celoživotné vzdelávanie, v ktorom ďalšie vzdelávanie nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní,

  2. akreditáciu vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania,

  3. pravidlá a postupy overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania zamerané na nadobudnutie čiastočnej kvalifikácie a úplnej kvalifikácie,

  4. národnú sústavu kvalifikácií,

  5. informačný systém ďalšieho vzdelávania,

  6. systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb ďalšieho vzdelávania,

  7. kontrolu dodržiavania podmienok akreditácie a dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti.

Tento zákon sa však nevzťahuje na nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolaní podľa osobitných predpisov \Napríklad zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.\, na prípravu na výkon odborných činností podľa osobitných predpisov \Napríklad zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 84 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\ a na vzdelávanie uskutočňované podľa osobitných predpisov \Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\ a nie je ním dotknutá pôsobnosť iných právnických osôb a fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 2).

Podľa dôvodovej správy k § 1 zákona, ktorý upravuje predmet zákona, sú jeho hlavnými prvkami ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní, zabezpečenie kvality ďalšieho vzdelávania prostredníctvom mechanizmu akreditácie, pravidlá a postupy overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktoré vedú k získavaniu čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie, národnú sústavu kvalifikácií, ktorá vytvára rámec pre hodnotenie čiastočných a úplných kvalifikácií,  vytvorenie informačného systému ďalšieho vzdelávania, systém monitorovania a  prognózovania vzdelávacích potrieb a oblasť kontroly uskutočňovania ďalšieho vzdelávania. Ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie pre výkon povolaní podľa osobitných predpisov, prípravu na výkon odborných činností podľa osobitných predpisov a vzdelávanie získané podľa osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté. Týmto zákonom nie je dotknuté právo iného ústredného orgánu štátnej správy vydať osobitný predpis, ktorým podľa potreby upraví ďalšie vzdelávanie zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti.

V § 2 ods. 1 je vymedzené celoživotné vzdelávanie ako všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp výchovy a vzdelávania uplatňovaný vo vzdelávacej sústave Slovenskej republiky tvorí

  1. školské vzdelávanie a

  2. ďalšie vzdelávanie nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Školským vzdelávaním je výchova a vzdelávanie uskutočňované v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zriadených podľa osobitných predpisov \Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 110 a 111 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.\ a štúdium v akreditovaných študijných programoch na vysokých školách uskutočňované podľa osobitného predpisu. Úspešným absolvovaním školského vzdelávania sa získava stupeň vzdelania (§ 2 ods. 2).

Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania (ďalej len „vzdelávacia inštitúcia“), ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom  vzdelávaní alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania (§ 2 ods. 3). Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje v štátnom jazyku a podľa záujmu účastníkov ďalšieho vzdelávania a možností vzdelávacích inštitúcií aj v inom ako štátnom jazyku (§ 2 ods. 4).

Ustanovenie § 3 vymedzuje základné pojmy zákona; na účely tohto zákona sa rozumie:

  1. vzdelávacím programom ďalšieho vzdelávania (ďalej len „vzdelávací program“) ucelený program určovania, naplňovania a overovania cieľov, obsahu, metód a foriem vzdelávacieho procesu, jeho hodnotenia, organizácie a riadenia; vzdelávací program ďalšieho vzdelávania môže byť členený na moduly,

  2. modulom vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania samostatná, ucelená, záväzná, časová a obsahová vzdelávacia jednotka vzdelávacieho programu;

  3. odborným garantom vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „odborný garant“) fyzická osoba, ktorá na základe a v rozsahu nadobudnutej odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti zodpovedá za kvalitu projektu vzdelávacieho programu, za kvalitu jeho uskutočňovania a za koordináciu činnosti lektorov,

  4. lektorom vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „lektor“) fyzická osoba, ktorá na základe a v rozsahu nadobudnutej odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti uskutočňuje vzdelávaciu činnosť v oblasti ďalšieho vzdelávania,

  5. odbornou spôsobilosťou odborného garanta a lektora súhrn odborných vedomostí, zručností a schopností získaných stupňom vzdelania a praxou v príslušnom odbore,

  6. lektorskou spôsobilosťou súhrn lektorských vedomostí, zručností a schopností získaných vzdelávaním zameraným na rozvoj lektorských kompetencií alebo lektorskou činnosťou,

  7. profilom absolventa popis vedomostí a zručností získaných úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktoré vytvárajú spôsobilosť pre výkon pracovných činností v určitom povolaní,

  8. záverečnou skúškou akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (ďalej len „záverečná skúška“) overenie vedomostí, zručností a schopností účastníka ďalšieho vzdelávania v rozsahu schváleného vzdelávacieho programu a overenie spôsobilosti používať ich pri výkone odborných činností,

  9. odbornou spôsobilosťou súhrn vedomostí, zručností a schopností požadovaných na výkon pracovnej činnosti,

  10. skúškou na overenie odbornej spôsobilosti (ďalej len „skúška“) overenie vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby podľa kvalifikačného štandardu a hodnotiaceho štandardu danej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie,

  11. dokumentáciou vzdelávacieho programu súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi a kontroluje proces vzdelávania a súbor písomností, na základe ktorých vydáva vzdelávacia inštitúcia osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania,

  12. čiastočnou kvalifikáciou súbor vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom,

  13. úplnou kvalifikáciou stupeň vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať všetky pracovné činnosti v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom; úplná kvalifikácia sa môže skladať z viacerých čiastočných kvalifikácií,

  14. kvalifikačným štandardom súhrn vedomostí, zručností a schopností potrebných na nadobudnutie príslušnej čiastočnej kvalifikácie a úplnej kvalifikácie,

  15. hodnotiacim štandardom súhrn kritérií, organizačných a metodických postupov, materiálnych,  technických a priestorových predpokladov na overovanie a hodnotenie dosiahnutej odbornej spôsobilosti podľa ustanovených kvalifikačných štandardov,

  16. informačnou povinnosťou povinnosť vzdelávacej inštitúcie poskytnúť bezplatne, úplne, správne, pravdivo a v ustanovených termínoch údaje súvisiace s uskutočňovanými vzdelávacími aktivitami ďalšieho vzdelávania,

  17. systémom monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb komplexný inštitucionálny mechanizmus zberu a vyhodnocovania informácií o požiadavkách trhu práce koordinovaný medzi zástupcami Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ústredných orgánov štátnej správy a sociálnych partnerov, ktorí na základe jednotnej metodiky formulujú kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na kvalifikácie uplatniteľné na trhu práce.

Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona vymedzuje tieto druhy ďalšieho vzdelávania:

  1. ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

  2. rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,

  3. kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch ďalšieho vzdelávania, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi \Napríklad zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\,

  4. záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Ďalšie odborné vzdelávanie a rekvalifikačné vzdelávanie sa uskutočňujú v akreditovaných vzdelávacích programoch. Kontinuálne vzdelávanie, záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie druhé dva druhy nemajú stanovenú povinnosť akreditácie podľa tohto zákona \Dôvodová správa k § 4 zákona o celoživotnom vzdelávaní.\.

Ustanovenie § 5 vymedzuje vzdelávacie inštitúcie ďalšieho vzdelávania; sú to:

  1. gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké školy, jazykové školy (ďalej len „školy“) \Dôvodová správa k § 4 zákona o celoživotnom vzdelávaní.\ a vysoké školy, ktoré okrem školského vzdelávania uskutočňujú aj vzdelávacie programy ďalšieho vzdelávania,

  2. právnické osoby \Napríklad zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.\, ktorých  predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním,

  3. fyzické osoby – podnikatelia \§ 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.\, ktorých  predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.

Ustanovenia § 6 a § 7 upravujú povinnosti vzdelávacích inštitúcií a dokumentáciu akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania.

Druhá časť zákona o celoživotnom vzdelávaní upravuje  akreditáciu ďalšieho vzdelávania a ukončovanie akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania.

Na základe ustanovenia § 8 ods. 1 sa zriaďuje Akreditačná komisia Ministerstva školstva SR pre ďalšie vzdelávanie ako poradný orgán ministerstva, ktorej úlohou je posúdenie a zhodnotenie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ako aj spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie poskytovať vzdelávací program ďalšieho vzdelávania (§ 8 ods. 3).

Akreditácia vzdelávacieho programu je definovaná v § 9 ods. 1 ako štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. O akreditácii rozhoduje ministerstvo, ktoré na základe odporúčania akreditačnej komisie vydá vzdelávacej inštitúcii potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu (§ 9 ods. 2).

Ustanovenie § 10 upravuje podmienky  akreditácie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktoré musí splniť vzdelávacia inštitúcia pri podaní žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii. Ustanovenie § 11 stanovuje, akú odbornú a  lektorskú spôsobilosť musí spĺňať odborný garant a lektor akreditovaného vzdelávacieho programu ako predpoklad kvalitného zabezpečenia vzdelávacieho programu. Proces akreditácie vzdelávacieho programu je upravený v ustanovení § 12. Predmetom úpravy druhej časti zákona je aj zánik a odňatie akreditácie vzdelávacieho programu (§ 13), ako aj záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania (§ 14).

Predmetom úpravy tretej časti zákona sú oprávnené vzdelávacie inštitúcie a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania.

Škola alebo vysoká škola, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii vzdelávacieho programu podľa § 12 ods. 7, môže požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia v tomto akreditovanom vzdelávacom programe (§ 15 ods. 1). Akreditačná komisia posúdi spôsobilosť školy alebo vysokej školy vykonať skúšku a odporučí ministerstvu udeliť oprávnenie alebo vydať rozhodnutie o neudelení oprávnenia (§ 15 ods. 2).

Ministerstvo udelí oprávnenie škole (§ 15 ods. 3), ak

  1. predloží žiadosť o udelenie oprávnenia,

  2. predloží návrh samosprávneho kraja na udelenie oprávnenia na základe kladného vyjadrenia krajskej rady \§ 8 zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov\,

  3. predloží menný zoznam osôb, ktoré navrhuje za členov skúšobnej komisie podľa § 17 ods. 7,

  4. predloží doklady o materiálnom a technickom zabezpečení potrebnom na vykonávanie skúšky,

  5. predloží doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.

Ministerstvo udelí oprávnenie vysokej škole (§ 15 ods. 4), ak

  1. predloží žiadosť o udelenie oprávnenia najneskôr dva roky pred uplynutím platnosti potvrdenia o akreditácii vzdelávacieho programu podľa § 12 ods. 7,

  2. predloží menný zoznam osôb, ktoré navrhuje za členov skúšobnej komisie podľa § 17 ods. 7,

  3. predloží doklady o materiálnom a technickom zabezpečení potrebnom na vykonávanie skúšky,

  4. predloží doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.

Na základe odporúčania akreditačnej komisie ministerstvo vydá oprávnenie do 90 dní od doručenia žiadosti o udelenie oprávnenia; ak žiadosť neobsahuje údaje v požadovanom rozsahu, ministerstvo vyzve žiadateľa o predloženie chýbajúcich údajov, ktoré žiadateľ musí doplniť do 30 dní, a vydá oprávnenie do 90 dní od prijatia požadovaných chýbajúcich údajov (§ 15 ods. 5).

Ministerstvo vydá rozhodnutie o neudelení oprávnenia, ak žiadateľ nespĺňa podmienky pre udelenie oprávnenia alebo nedoplnil chýbajúce údaje v lehote podľa odseku 5 (§ 15 ods. 6).

Oprávnenie sa vydáva na dobu platnosti potvrdenia o akreditácii príslušného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania podľa § 12 ods. 7, ktorý vedie k nadobudnutiu príslušnej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie. Oprávnenie je neprevoditeľné a neprechádza na právneho nástupcu. Udelenie oprávnenia sa vyznačí v akreditačnom spise a v informačnom systéme ďalšieho vzdelávania (§ 15 ods. 7).

Podľa § 16 ods. 1 oprávnenie zaniká, ak

  1. zanikne vzdelávacia inštitúcia, ktorej bolo vydané oprávnenie,

  2. uplynie doba platnosti oprávnenia, alebo

  3. bolo oprávnenie odňaté podľa § 16 ods. 2.

Podľa § 16 ods. 2 ministerstvo oprávnenie odníme, ak vzdelávacia inštitúcia

  1. poskytne nepravdivé alebo neúplné údaje v žiadosti o udelenie oprávnenia,

  2. závažným spôsobom poruší alebo opakovane porušuje povinnosti podľa § 6, § 14 ods. 11, § 19 ods. 3 a § 22 ods. 6,

  3. požiada o odňatie oprávnenia.

Vzdelávacia inštitúcia, ktorej bolo odňaté oprávnenie podľa § 16 ods. 2 písm. a) a b), môže opätovne požiadať o udelenie oprávnenia najskôr po uplynutí dvoch rokov odo dňa odňatia oprávnenia (§ 16 ods. 3).

Ustanovenia § 17 až 22 zákona upravujú uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania. Podľa § 17 ods. 1 uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania a overenie a hodnotenie odbornej spôsobilosti fyzickej osoby podľa kvalifikačného štandardu a hodnotiaceho štandardu danej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie sa uskutočňuje skúškou. Žiadateľom o vykonanie skúšky (ďalej len „uchádzač“) môže byť fyzická osoba, ktorá najneskôr v deň konania skúšky dosiahla vek 18 rokov a má ukončenú povinnú školskú dochádzku podľa osobitného predpisu \§ 19 zákona č. 245/2008 Z. z.\ (§ 17 ods. 2).

Podľa § 17 ods. 3 písomnú žiadosť o vykonanie skúšky zasiela uchádzač vzdelávacej inštitúcii, ktorej bolo vydané oprávnenie podľa § 15 ods. 3 alebo ods. 4 (ďalej len „oprávnená vzdelávacia inštitúcia“).

Žiadosť o vykonanie skúšky musí obsahovať (§ 17 ods. 4):

  1. meno, priezvisko a dátum narodenia uchádzača,

  2. adresu trvalého pobytu uchádzača,

  3. názov čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, o overenie ktorej uchádzač žiada.

K žiadosti o vykonanie skúšky uchádzač priloží (§ 17 ods. 5)

  1. úradne osvedčenú kópiu dokladu o dosiahnutom stupni vzdelania,

  2. úradne osvedčenú kópiu osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie, o overenie ktorej žiada alebo potvrdenie zamestnávateľa o najmenej 5-ročnej praxi v príslušnom odbore,

  3. potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon príslušnej pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje,

  4. doklad o zaplatení poplatku podľa odseku § 17 ods. 9.

Podľa § 17 ods. 6 oprávnená vzdelávacia inštitúcia, ktorej bola doručená žiadosť o vykonanie skúšky, nesmie podmieniť vykonanie skúšky absolvovaním akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania v tejto vzdelávacej inštitúcii.

Odbornú spôsobilosť uchádzača pri skúške overuje a hodnotí skúšobná komisia oprávnenej vzdelávacej inštitúcie, ktorú tvorí predseda a traja ďalší členovia. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva štatutárny orgán oprávnenej vzdelávacej inštitúcie. Členom skúšobnej komisie je zástupca oprávnenej vzdelávacej inštitúcie, zástupca stavovskej organizácie alebo zástupca profesijnej organizácie, zástupca zamestnávateľov a zástupca príslušnej školy alebo vysokej školy odborne spôsobilý v odbore požadovanej čiastočnej kvalifikácie alebo úplnej kvalifikácie (§ 17 ods. 7).

Oprávnená vzdelávacia inštitúcia informuje najmenej desať dní vopred ministerstvo o mieste a čase konania skúšky (§ 17 ods. 8).

Oprávnená vzdelávacia inštitúcia je oprávnená požadovať od uchádzača poplatok za vykonanie skúšky, ktorý je najviac 300 eur (§ 17 ods. 9). Oprávnená vzdelávacia inštitúcia je oprávnená požadovať od uchádzača poplatok za vykonanie opravnej skúšky, ktorý je najviac 100 eur (§ 17 ods. 10). Podľa dôvodovej správy k § 17 má tento poplatok pokryť náklady oprávnenej inštitúcie na zabezpečenie skúšky.

Skúška na overenie odbornej spôsobilosti je predmetom úpravy § 18. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia zašle uchádzačovi do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti o vykonanie skúšky oznámenie o termíne konania skúšky a zoznam požiadaviek pre úspešné absolvovanie skúšky spolu s hodnotiacimi štandardmi na danú čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu (§ 18 ods. 1). Skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí 21 dní odo dňa doručenia oznámenia uchádzačovi, najneskôr však do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o vykonanie skúšky (§ 18 ods. 2). Ak sa uchádzač zo zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov nemôže zúčastniť skúšky v termíne podľa § 18 ods. 1, môže s uvedením dôvodov písomne požiadať o určenie iného termínu konania skúšky. Žiadosť musí byť doručená oprávnenej vzdelávacej inštitúcii najneskôr dva dni pred pôvodným termínom konania skúšky. Zmeškanie tejto lehoty môže oprávnená vzdelávacia inštitúcia odpustiť uchádzačovi zo závažných dôvodov. Na oznámenie nového termínu konania skúšky sa primerane použije § 18 ods. 1 (§ 18 ods. 3).

Skúška je verejná a uskutočňuje sa pred skúšobnou komisiou oprávnenej vzdelávacej inštitúcie (§ 18 ods. 4). Pred začatím skúšky uchádzač predloží predsedovi skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti doklad totožnosti (§ 18 ods. 5). Ak uchádzač nesplní povinnosti podľa § 17 ods. 5 písm. c) a d), skúšku nemožno vykonať (§ 18 ods. 6).

Podľa § 18 ods. 7 predseda skúšobnej komisie

  1. kontroluje pripravenosť a organizáciu skúšky,

  2. zodpovedá za priebeh skúšky a hodnotenie,

  3. dbá na to, aby sa skúška uskutočňovala podľa príslušného hodnotiaceho štandardu,

  4. kontroluje správnosť protokolu o skúške,

  5. podpisuje osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii,

  6. vypracúva správu o priebehu a výsledku skúšky.

Skúšku tvorí teoretická časť a praktická časť v závislosti od charakteru pracovnej činnosti, na výkon ktorej sa overuje dosiahnutá odborná spôsobilosť a ktorá je určená hodnotiacim štandardom. Môže sa uskutočniť v písomnej forme, ústnej forme alebo praktickej forme, prípadne kombináciou všetkých foriem (§ 18 ods. 8).

Uchádzač vykoná skúšku úspešne, ak splní požiadavky určené v hodnotiacom štandarde. Skúšobná komisia sa na výsledku skúšky uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie (§ 18 ods. 9). Podľa dôvodovej správy k § 18 základným kritériom úspešnosti uchádzača na skúške je splnenie požiadaviek určených v hodnotiacom štandarde úplnej alebo čiastočnej kvalifikácie v Národnej sústave kvalifikácií.

Oprávnená vzdelávacia inštitúcia zašle uchádzačovi, ktorý vykonal skúšku úspešne, osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii do desiatich dní odo dňa vykonania skúšky. Ak uchádzač vykonal skúšku neúspešne, oprávnená vzdelávacia inštitúcia zašle uchádzačovi písomné oznámenie o výsledku skúšky do desiatich dní odo dňa vykonania skúšky (§ 18 ods. 10). Uchádzač, ktorý vykonal skúšku neúspešne, môže požiadať do 15 dní oprávnenú vzdelávaciu inštitúciu o vykonanie opravnej skúšky alebo do 15 dní odo dňa doručenia výsledku preskúmania priebehu a výsledku skúšky podľa § 20 ods. 2. Na vykonanie opravnej skúšky sa použijú ustanovenia § 17 a 18 primerane. Opravná skúška sa uskutoční najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o vykonanie opravnej skúšky (§ 18 ods. 11).

Podľa § 18 ods. 12 oprávnená vzdelávacia inštitúcia vedie dokumentáciu o uskutočňovaní skúšok na overenie odbornej spôsobilosti, ktorú tvorí

  1. dokumentácia o obsahu a forme skúšky,

  2. zoznam účastníkov skúšky,

  3. zoznam členov skúšobnej komisie,

  4. správa o priebehu a výsledku skúšky.

Dokladom potvrdzujúcim úspešné vykonanie skúšky je osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii, ktoré oprávňuje držiteľa vykonávať odborné činnosti zodpovedajúcej čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii. Osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii je verejnou listinou a vydáva ho oprávnená vzdelávacia inštitúcia v štátnom jazyku (§ 19 ods. 1). Podrobnosti o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 19 ods. 2). Týmto predpisom je navrhovaná vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o dokumentácii vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o akreditácii vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a o osvedčení o čiastočnej kvalifikácii a o osvedčení o úplnej kvalifikácii. Jej súčasťou je aj vzor osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii (príloha č. 3 vyhlášky) a vzor osvedčenia o úplnej kvalifikácii (príloha č. 4 vyhlášky).

Oprávnená vzdelávacia inštitúcia vedie register účastníkov ďalšieho vzdelávania podľa § 22 ods. 5 a oznamuje tieto údaje ministerstvu (§ 19 ods. 3). Na základe žiadosti fyzickej osoby vydá oprávnená vzdelávacia inštitúcia odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii za poplatok podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 4). Odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii v záhlaví nesie označenie „odpis“ a na konci textu je uvedená veta „Tento odpis je zhodný s prvopisom“. Odpis osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo úplnej kvalifikácii podpíše štatutárny orgán oprávnenej vzdelávacej inštitúcie a pripojí odtlačok pečiatky oprávnenej vzdelávacej inštitúcie a dátum (§ 19 ods. 5).

Ustanovenie § 20 upravuje preskúmavanie priebehu a výsledku skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Podľa tohto ustanoveniakaždý, kto neúspešne vykonal skúšku alebo opravnú skúšku, môže písomne požiadať ministerstvo o preskúmanie priebehu a výsledku skúšky alebo opravnej skúšky do 15 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o výsledku skúšky (§ 20 ods. 1).

Ministerstvo preskúma priebeh a výsledok skúšky v celom rozsahu, môže si vyžiadať správu o priebehu a výsledku skúšky, vyjadrenia skúšobnej komisie a uchádzača. Ministerstvo rozhodne o žiadosti do 60 dní odo dňa jej doručenia. Ak zistí, že priebeh a výsledok skúšky nezodpovedali riadnemu vykonaniu skúšky, najmä ak sa v priebehu skúšky vyskytli závažné nedostatky, ktoré mali vplyv na výsledok skúšky alebo hodnotenie nebolo uskutočnené v súlade s hodnotiacim štandardom, nariadi vykonať opakovanú skúšku, inak žiadosť zamietne a výsledok skúšky potvrdí. Výsledok preskúmania priebehu a výsledku skúšky ministerstvo písomne oznámi uchádzačovi a oprávnenej vzdelávacej inštitúcii (§ 20 ods. 2).

Oprávnená vzdelávacia inštitúcia, ktorá vykonala skúšku, uskutoční opakovanú skúšku najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výsledku preskúmania priebehu a výsledku skúšky. Skúšobnú komisiu tvoria piati členovia. Jedným z členov skúšobnej komisie je zástupca ministerstva. Oprávnená vzdelávacia inštitúcia nie je oprávnená požadovať od uchádzača poplatok za vykonanie opakovanej skúšky (§ 20 ods. 3).

Štvrtá časť zákona upravuje národnú sústavu kvalifikácií, informačný systém ďalšieho vzdelávania a systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb.

Podľa § 21 ods. 1 národná sústava kvalifikácií je verejne prístupný register, ktorý obsahuje popis čiastočných a úplných kvalifikácií rozlišovaných a uznávaných v Slovenskej republike, požadovaných na výkon pracovných činností pre dané povolanie vo forme kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov.

V Národnej sústave kvalifikácií sú o úplných kvalifikáciách uvádzané tieto údaje (§ 21 ods. 2):

  1. názov a číselné označenie (kód) úplnej kvalifikácie,

  2. určenie, ktorého povolania alebo povolaní sa úplná kvalifikácia týka,

  3. zoznam všetkých čiastočných kvalifikácii, ak sa úplná kvalifikácia člení na čiastočné kvalifikácie,

  4. kvalifikačný štandard úplnej kvalifikácie, ak sa úplná kvalifikácia nečlení na čiastočné kvalifikácie,

  5. hodnotiaci štandard úplnej kvalifikácie.

V Národnej sústave kvalifikácií sú o čiastočných kvalifikáciách uvádzané tieto údaje (§ 21 ods. 3):

  1. názov a číselné označenie (kód) čiastočnej kvalifikácie,

  2. určenie, ktorého povolania alebo povolaní sa čiastočná kvalifikácia týka,

  3. kvalifikačný štandard čiastočnej kvalifikácie, vrátane nadväznosti na iné kvalifikácie,

  4. hodnotiaci štandard čiastočnej kvalifikácie,

  5. zoznam všetkých nadväzujúcich kvalifikácií, ktorých získanie je predpokladom na získanie úplnej kvalifikácie, ak ide o čiastočnú kvalifikáciu, ktorá je súčasťou úplnej kvalifikácie.

Systémovým rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií je najmä národná sústava povolaní podľa osobitného predpisu \§ 35a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.\ (§ 21 ods. 4). Národnú sústavu kvalifikácií vytvára a aktualizuje ministerstvo v súčinnosti so zástupcami zamestnávateľov, zástupcami zamestnancov, zástupcami územnej samosprávy, zástupcami vzdelávacích inštitúcií a zástupcami ústredných orgánov štátnej správy (§ 21 ods. 5) Národnú sústavu kvalifikácií vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 21 ods. 6).

Podľa § 21 ods. 7 získanie úplnej kvalifikácie na výkon povolania sa potvrdzuje

  1. dokladom alebo súborom dokladov o dosiahnutí príslušného stupňa vzdelania alebo vzdelaní v príslušnom odbore uvedenom v národnej sústave kvalifikácií vydaným po absolvovaní vzdelávania získaného podľa osobitných predpisov,

  2. vykonaním záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky v školách zapísaných v sieti a osvedčením o úplnej kvalifikácii v príslušnom odbore vzdelania uvedeným v národnej sústave kvalifikácií, ktorému predchádzalo získanie príslušných čiastočných kvalifikácií potrebných na jej získanie a potvrdených podľa tohto zákona,

  3. dokladom o nadobudnutí príslušného stupňa vzdelania uvedeného v národnej sústave kvalifikácií a získaním príslušnej čiastočnej kvalifikácie alebo čiastočných kvalifikácií, ktoré sú potvrdené podľa tohto zákona a uvedené v národnej sústave kvalifikácií.

V štvrtej časti zákona sú upravené aj dva ďalšie podporné nástroje v oblasti celoživotného vzdelávania vytvorené ministerstvom: informačný systém ďalšieho vzdelávania (§ 22) a systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb (§ 23).

Piata časť zákona upravuje kontrolu dodržiavania podmienok akreditácie a dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, šiesta časť zákona upravuje správne delikty a siedmu časť tvoria spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

Navrhovaným dátumom účinnosti zákona o celoživotnom vzdelávaní je 1. január 2010, avšak niektoré ustanovenia zákona majú nadobudnúť účinnosť až po tomto dátume. Napríklad celá tretia časť zákona (§ 15 až 20), ktorá upravuje aj uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania, má nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2011.

Mimoriadne významným prínosom zákona o celoživotnom vzdelávaní je novelizácia zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (článok III zákona o celoživotnom vzdelávaní), ktorá by s účinnosťou od 1. januára 2013 mala umožniť preukázanie odbornej spôsobilosti vyžadovanej na výkon remeselných živností osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii získaným podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní.

where can i buy clomiphene in the uk farligt med viagra buy adobe illustrator uk buy aciclovir australia buy periactin uk can you buy benadryl in uk loratadine buy online uk kamagra eindhoven buy synthroid in canada holland barrett viagra valtrex where to buy can you buy diflucan over the counter uk where can i buy lexapro cheap buy hcg nolvadex