Akademické uznávanie

Na rozdiel od uznávania odborných kvalifikácií na účely výkonu povolania, na ktoré sa vzťahuje komunitárna úprava, uznávanie odborných kvalifikácií na akademické účely nie je predmetom komunitárnej úpravy, a teda toto uznávanie je založené len na vnútroštátnej úprave alebo na (spravidla bilaterálnych) medzinárodných zmluvách. Napriek absencii záväznej komunitárnej úpravy v tejto oblasti je však na európskej úrovni potrebné spomenúť Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne.

Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (Lisabonský dohovor)

Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne bol prijatý 11. apríla 1997 v Lisabone (ďalej len „Lisabonský dohovor“). Pre SR nadobudol platnosť 1. septembra 1999. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 145/2000 Z. z. Tento dohovor doteraz podpísalo a ratifikovalo 49 štátov, väčšinu ktorých tvoria členské štáty Rady Európy, ale aj niektoré mimoeurópske štáty (napríklad Izrael, Austrália a Nový Zéland). Spojené štáty americké a Kanada tento dohovor podpísali, ale zatiaľ neratifikovali.

Podľa článku XI.4. ods. 1 Lisabonského dohovoru zmluvné strany tohto dohovoru, ktoré sú tiež zmluvnou stranou jedného alebo viacerých z týchto dohovorov:

• Európskeho dohovoru o uznávaní dokladov umožňujúcich prístup na vysoké školy (1953, ETS č. 15) a jeho Protokolu (1964, ETS č. 49),
• Európskeho dohovoru o rovnocennosti čiastočného štúdia na vysokých školách (1956, ETS č. 21),
• Európskeho dohovoru o akademickom uznávaní univerzitnej kvalifikácie (1959, ETS č. 32),
• Medzinárodného dohovoru o uznávaní štúdií a diplomov vo vysokoškolskom vzdelávaní v arabských a európskych štátoch hraničiacich so Stredozemím (1976),
• Dohovoru o uznávaní štúdií, diplomov a titulov týkajúcich sa vysokého školstva v štátoch európskeho regiónu (1979),
• Európskeho dohovoru o všeobecnej rovnocennosti častí vysokoškolského štúdia(1990, ETS č. 138)
  1. používajú ustanovenia tohto dohovoru vo vzájomných vzťahoch,
  2. naďalej používajú uvedené dohovory, ktorých sú zmluvnou stranou, vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami uvedených dohovorov, ale nie sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.

Článok XI. 7 Lisabonského dohovoru umožňuje jeho signatárom, aby tento dohovor uplatňovali s výhradou článkov IV. 8 (uznávanie netradičných kvalifikácií), V. 3 (uľahčenie uznania častí štúdia), VI. 3 (dôsledky uznania vysokoškolského štúdia), VIII. 2 (systém informácií o vysokoškolskom vzdelávaní), IX. 3 (podpora využitia dodatku k diplomu). Napríklad Arménsko, Švajčiarsko a Turecko neuplatňujú na základe výhrady článok IV. 8 Lisabonského dohovoru.

Časť III Lisabonského dohovoru zakotvuje základné zásady týkajúce sa hodnotenia kvalifikácií. Podľa ustanovení tejto časti držitelia kvalifikácií vydaných v jednej zo zmluvných strán majú adekvátny prístup k posúdeniu svojich kvalifikácií na základe žiadosti podanej príslušnému orgánu. Nepripúšťa sa žiadna diskriminácia vzhľadom na pohlavie, rasu, farbu pleti, postihnutie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný, etnický alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, pôvod alebo iné postavenie žiadateľa, ani na základe iných dôvodov, ktoré sa netýkajú kvalifikácie, o ktorej uznanie sa žiada. Na účel zabezpečenia tohto práva každá strana prijme náležité opatrenia tak, aby sa žiadosti o uznanie kvalifikácií posudzovali výlučne na základe získaných vedomostí a zručností (článok III. 1).

Každá zmluvná strana zabezpečí, aby postupy a kritériá použité pri posudzovaní a uznávaní kvalifikácií boli prehľadné, jasné a spoľahlivé (článok III. 2). Rozhodnutia o uznaní sa prijímajú na základe náležitých informácií o kvalifikáciách, o ktorých uznanie sa žiada. Zodpovednosť za poskytnutie náležitých informácií nesie predovšetkým žiadateľ, ktorý poskytne také informácie s dobrým úmyslom. Bez ohľadu na zodpovednosť žiadateľa sú vzdelávacie inštitúcie, ktoré vydali príslušné kvalifikácie, povinné poskytnúť na základe žiadosti žiadateľa a v rámci prijateľných termínov príslušné informácie držiteľovi kvalifikácie, vzdelávacej inštitúcii alebo kompetentným orgánom krajiny, v ktorej sa žiada o uznanie. Zmluvné strany usmerňujú alebo podporujú, ak je to nevyhnutné, všetky vzdelávacie inštitúcie patriace do ich vzdelávacieho systému, aby vyhoveli všetkým odôvodneným žiadostiam o informácie, ktoré môžu byť užitočné pre posúdenie kvalifikácií získaných v týchto inštitúciách. Orgán, ktorý žiadosť posudzuje, je povinný poukázať na to, že žiadosť nespĺňa príslušné požiadavky (článok III. 3). Na uľahčenie uznávania kvalifikácií každá zmluvná strana zabezpečí, aby boli poskytnuté adekvátne a jasné informácie o jej vzdelávacom systéme (článok III. 4).

Rozhodnutia o uznaní sa prijímajú v prijateľnej lehote stanovenej vopred kompetentným orgánom na uznávanie. Lehota sa počíta od poskytnutia všetkých potrebných informácií k danému prípadu. Ak sa uznanie zamietlo, uvedú sa dôvody zamietnutia a poskytnú sa informácie týkajúce sa možných opatrení, ktoré môže žiadateľ podniknúť s cieľom získať uznanie v neskoršom štádiu. Ak je uznanie zamietnuté alebo sa neprijme žiadne rozhodnutie, žiadateľ sa môže v prijateľnej lehote odvolať (článok III. 5).

Časť IV Lisabonského dohovoru upravuje uznávanie kvalifikácií umožňujúcich prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. Podľa ustanovení tejto časti každá zmluvná strana uzná kvalifikácie vydané inými zmluvnými stranami, zodpovedajúce všeobecným požiadavkám na prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu v tých zmluvných stranách na účel získania prístupu k štúdiu v rámci svojho systému vysokoškolského vzdelávania, pokiaľ sa nepreukáže podstatný rozdiel medzi všeobecnými požiadavkami na prijatie v zmluvnej strane, v ktorej bola kvalifikácia získaná, a v zmluvnej strane, v ktorej sa požaduje uznanie kvalifikácie (článok IV. 1). Podobne zmluvnej strane postačí, ak umožní držiteľovi kvalifikácie priznanej v jednej zo zmluvných strán na vlastnú žiadosť získať posúdenie svojej kvalifikácie; na také prípady sa vzťahujú ustanovenia článku IV. 1 (článok IV. 2).

Ak kvalifikácia umožňuje prístup len k špecifickým druhom inštitúcií alebo k študijným programom v zmluvnej strane, v ktorej bola získaná, každá iná zmluvná strana poskytne držiteľom takých kvalifikácií prístup k podobným špecifickým programom v inštitúciách patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania, pokiaľ nemožno preukázať podstatný rozdiel medzi požiadavkami na prijatie v zmluvnej strane, v ktorej bola kvalifikácia získaná, a požiadavkami v zmluvnej strane, v ktorej sa požaduje uznanie kvalifikácie (článok IV. 3).

Ak prístup k príslušným študijným programom závisí okrem splnenia všeobecných požiadaviek na prijatie aj od splnenia osobitných požiadaviek, kompetentné orgány zmluvnej strany môžu požadovať takisto splnenie ďalších požiadaviek od držiteľov kvalifikácií získaných v iných zmluvných stranách alebo posúdiť, či žiadatelia s kvalifikáciami získanými v iných zmluvných stranách spĺňajú rovnaké požiadavky (článok IV. 4).

Ak vysvedčenia o maturitnej skúške v zmluvnej strane, kde boli získané, umožňujú prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu iba v kombinácii s ďalšími kvalifikačnými skúškami ako podmienkou prijatia, iné zmluvné strany môžu podmieniť prijatie splnením týchto požiadaviek alebo ponúknuť alternatívu na splnenie takýchto ďalších požiadaviek v rámci vlastného vzdelávacieho systému. Každý štát, Svätá stolica alebo Európske spoločenstvo môže pri podpise alebo uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení, alebo kedykoľvek neskôr oznámiť jednému z depozitárov, že využívajú ustanovenia tohto článku s uvedením zmluvných strán, vo vzťahu ku ktorým mienia vykonávať tento článok, ako aj dôvody, ktoré ich k tomu vedú (článok IV. 5).

Bez toho, aby to bolo na ujmu ustanovení článkov IV. 1, IV. 2, IV. 3, IV. 4 a IV. 5, môže byť prijímanie na danú vysokú školu alebo daný program v rámci takej vysokej školy obmedzené alebo výberové. V prípadoch, keď je prijímanie na vysokú školu a/alebo štúdium výberové, treba ustanoviť taký postup prijímania, aby sa zahraničné kvalifikácie posudzovali na základe princípov spravodlivosti a nediskriminácie uvedených v článku III (článok IV. 6).

Bez toho, aby to bolo na ujmu ustanovení článkov IV. 1, IV. 2, IV. 3, IV. 4 a IV. 5, môže byť prijatie na príslušnú vysokú školu podmienené preukázaním dostatočnej znalosti vyučovacieho jazyka alebo vyučovacích jazykov príslušnej vzdelávacej inštitúcie, alebo iných určených jazykov (článok IV. 7).

V zmluvných stranách, kde možno prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu získať na základe netradičných kvalifikácií, sa podobné kvalifikácie získané v iných zmluvných stranách posudzujú podobným spôsobom ako netradičné kvalifikácie získané v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie (článok IV. 8).

Pri prijímaní na vysokoškolské štúdium môže každá zmluvná strana podmieniť uznanie kvalifikácií vydaných zahraničnými vzdelávacími inštitúciami, ktoré pôsobia na jej území, splnením osobitných vnútroštátnych právnych podmienok alebo osobitných zmlúv, ktoré uzatvorila so zmluvnou stranou pôvodu takýchto inštitúcií (článok IV. 9).

Časť V  Lisabonského dohovoru upravuje uznávanie častí štúdia. Podľa ustanovení tejto časti každá zmluvná strana uznáva časti štúdia skončené v rámci študijného programu v inej zmluvnej strane. Toto uznanie zahŕňa časti štúdia, ktoré sú zamerané na absolvovanie študijného programu v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie, pokiaľ sa nepreukážu podstatné rozdiely medzi časťami štúdia absolvovaného v inej zmluvnej strane a časťou študijného programu, ktorú by mali nahradiť v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie (článok V. 1). Podobne zmluvnej strane postačí, ak umožní držiteľovi kvalifikácie priznanej v jednej zo zmluvných strán na vlastnú žiadosť získať posúdenie svojej kvalifikácie; na také prípady sa vzťahujú mutatis mutandis ustanovenia článku V. 1 (článok V. 2).

Podľa článku V. 3 Lisabonského dohovoru každá zmluvná strana osobitne uľahčí uznanie častí štúdia, ak

1. už bola uzavretá dohoda medzi vysokou školou alebo kompetentným orgánom zodpovedným za príslušnú časť štúdia na jednej strane a vysokou školou alebo kompetentným orgánom zodpovedným za uznávanie na druhej strane a
2. vysoká škola, kde bola absolvovaná časť štúdia, vydala vysvedčenie alebo výpis skúšok a zápočtov, ktoré potvrdzujú, že študent úspešne splnil požiadavky stanovené pre spomínanú časť štúdia.

Časť VI Lisabonského dohovoru upravuje uznávanie vysokoškolských kvalifikácií. Podľa ustanovení tejto časti, pokiaľ ide o uznanie vedomostí a zručností potvrdených vysokoškolskou kvalifikáciou, každá zmluvná strana uznáva vysokoškolské kvalifikácie získané v inej zmluvnej strane, pokiaľ sa nepreukáže podstatný rozdiel medzi kvalifikáciou, o ktorej uznanie sa žiada, a príslušnou kvalifikáciou v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie kvalifikácie (článok VI. 1). Podobne zmluvnej strane postačí, ak umožní držiteľovi kvalifikácie priznanej v jednej zo zmluvných strán na vlastnú žiadosť získať posúdenie svojej kvalifikácie; na také prípady sa vzťahujú mutatis mutandis ustanovenia článku VI. 1 (článok VI. 2).

Podľa článku VI. 3 Lisabonského dohovoru uznanie vysokoškolskej kvalifikácie v zmluvnej strane priznanej v inej zmluvnej strane má jeden dôsledok alebo oba z týchto dôsledkov:

1. prístup k ďalšiemu vysokoškolskému štúdiu vrátane skúšok a/alebo prípravy na doktorát na základe tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na držiteľov kvalifikácií v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie,
2. používanie akademického titulu v súlade so zákonmi a nariadeniami zmluvnej strany alebo zákonodarstvom zmluvnej strany, v ktorej sa žiada o uznanie.

Okrem toho uznanie v súlade so zákonmi a nariadeniami alebo s jurisdikciou zmluvnej strany, v ktorej sa žiada o uznanie, môže uľahčiť prístup na pracovný trh.

Podľa článku VI. 4 Lisabonského dohovoru posúdenie vysokoškolskej kvalifikácie v zmluvnej strane priznanej druhou zmluvnou stranou môže mať formu

1. rady na všeobecné účely zamestnania,
2. rady pre vzdelávacie inštitúcie na účely prijatia do jej programov,
3. rady pre každý iný orgán kompetentný vo veciach uznávania.

Každá zmluvná strana môže podmieniť uznanie vysokoškolských kvalifikácií vydaných zahraničnými vzdelávacími inštitúciami, ktoré pôsobia na jej území, splnením osobitných vnútroštátnych právnych podmienok alebo osobitných zmlúv, ktoré uzatvorila so zmluvnou stranou pôvodu takýchto inštitúcií (článok VI. 5).

Článok VII Lisabonského dohovoru upravuje uznávanie kvalifikácií utečencov, vysídlencov a osôb v postavení utečenca. Podľa tohto ustanovenia každá zmluvná strana uskutoční všetky realizovateľné a rozumné opatrenia v rámci svojho vzdelávacieho systému a v súlade so svojimi ústavnými, právnymi a legislatívnymi ustanoveniami na vytvorenie postupov určených na spravodlivé a rýchle posúdenie, či utečenci, vysídlenci a osoby v postavení utečenca spĺňajú príslušné požiadavky na prijatie na vysokú školu, na ďalšie vysokoškolské štúdium alebo na pracovné činnosti aj v takých prípadoch, keď získané kvalifikácie v jednej zo zmluvných strán nemožno preukázať dokladmi.

Časť VIII Lisabonského dohovoru upravuje informácie o hodnotení vysokých škôl a študijných programov. Podľa článku VIII. 1 tohto dohovoru každá zmluvná strana poskytne adekvátne informácie o každej vysokej škole patriacej do jej systému vysokoškolského vzdelávania a o každom programe prebiehajúcom na týchto školách s cieľom uľahčiť príslušným orgánom iných zmluvných strán zistiť, či kvalita kvalifikácií vydaných týmito vysokými školami je dostatočná na uznanie v zmluvnej strane, v ktorej sa žiada o uznanie. Informácie tohto druhu majú túto formu:

1. v prípade zmluvných strán, ktoré vytvorili systém oficiálneho posudzovania vysokých škôl a študijných programov - informácie o metódach a výsledkoch tohto posudzovania a o štandardoch kvality špecifických pre každý typ vysokej školy, ako aj programov vedúcich k vysokoškolským kvalifikáciám,
2. v prípade zmluvných strán, ktoré nevytvorili systém oficiálneho posudzovania vysokých škôl a študijných programov - informácie o uznávaní rôznych kvalifikácií získaných na každej vysokej škole alebo v rámci každého študijného programu patriaceho do ich systému vysokoškolského vzdelávania.

Podľa článku VIII. 2 Lisabonského dohovoru každá zmluvná strana prijme náležité opatrenia na tvorbu, aktualizáciu a publikovanie

1. prehľadu o rôznych typoch vysokých škôl patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s typickými charakteristikami pre každý druh vysokej školy,
2. zoznamu uznaných vysokých škôl (štátnych a súkromných) patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s uvedením ich právomocí udeľovať jednotlivé druhy kvalifikácií a požiadaviek na získanie prístupu na každý typ vysokej školy a programu,
3. popisu programov vysokých škôl,
4. zoznamu vzdelávacích inštitúcií nachádzajúcich sa mimo svojho územia, ktoré zmluvná strana považuje za súčasť svojho vzdelávacieho systému.

Časť IX Lisabonského dohovoru upravuje informácie vo veciach uznávania. Podľa ustanovení tejto časti na účely uľahčenia uznávania kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú vytvoriť transparentné systémy na kompletný popis získaných kvalifikácií (článok IX. 1).

Podľa článku IX. 2 Lisabonského dohovoru, uznávajúc potrebu relevantných, správnych a aktuálnych informácií, každá zmluvná strana vytvorí alebo udržiava národné informačné stredisko. O jeho vytvorení alebo o každej zmene, ktorá sa týka jeho činnosti, bude informovať jedného z depozitárov. V každej zmluvnej strane národné informačné stredisko

1. uľahčuje prístup k spoľahlivým a presným informáciám o systéme vysokoškolského vzdelávania a kvalifikáciách krajiny, v ktorej sa nachádza,
2. uľahčuje prístup k informáciám o systémoch vysokoškolského vzdelávania a kvalifikáciách iných zmluvných strán,
3. poskytuje rady alebo informácie vo veciach uznania a posudzovania kvalifikácií v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Každé národné informačné stredisko má k dispozícii potrebné prostriedky, ktoré mu umožňujú plniť svoje funkcie.

Zmluvné strany podporujú prostredníctvom národných informačných stredísk alebo inak využitie Dodatku UNESCO/Rady Európy k diplomu alebo iného porovnateľného dokumentu vysokými školami zmluvných strán (článok IX. 3).

Časť X Lisabonského dohovoru upravuje implementačné mechanizmy. Podľa článku X. 1 tohto dohovoru sú orgánmi, ktoré sledujú, podporujú a uľahčujú vykonávanie tohto dohovoru:

1. Výbor dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne,
2. Európska sieť národných informačných stredísk pre akademickú mobilitu a uznávanie (ďalej len „sieť ENIC“) vytvorená na základe rozhodnutia Výboru ministrov Rady Európy z 9. júna 1994 a Regionálneho výboru UNESCO pre Európu z 18. júna 1994.

Výbor podporuje uplatňovanie tohto dohovoru a sleduje jeho vykonávanie. Na tieto účely môže väčšinou hlasov zmluvných strán prijímať odporúčania, vyhlásenia, protokoly a modely dobrej praxe s cieľom usmerniť príslušné orgány zmluvných strán pri vykonávaní dohovoru a pri posudzovaní žiadostí o uznanie vysokoškolských kvalifikácií. Hoci zmluvné strany nebudú viazané týmito textami, vynaložia všetko úsilie na ich vykonávanie, oboznámenie kompetentných orgánov s nimi a na podporu ich vykonávania. Pred prijatím svojich rozhodnutí si výbor vyžiada stanovisko siete ENIC (článok X. 2 ods. 5).

Každá zmluvná strana vymenuje za člena Európskej siete národných informačných stredísk pre akademickú mobilitu a uznávanie národné informačné stredisko vytvorené na základe článku IX. 2. Tam, kde sa vytvorí viac než jedno národné informačné stredisko podľa článku IX. 2, všetky sa stávajú členmi siete ENIC, ale príslušná zmluvná strana má len jeden hlas (článok X. 3 ods. 1). Sieť ENIC vo svojom zložení obmedzená na zmluvné strany tohto dohovoru pomáha pri praktickom vykonávaní tohto dohovoru kompetentnými národnými orgánmi (článok X. 3 ods. 2). Zmluvné strany spolupracujú prostredníctvom siete ENIC s národnými informačnými strediskami iných zmluvných strán najmä tým, že im umožňujú zhromažďovať všetky informácie použiteľné na ich činnosť týkajúcu sa akademického uznávania a mobility (článok X. 3 ods. 4).