Akademické uznávanie

1 Uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní zo základnej alebo strednej školy

Uznávanie zahraničných dokladov o ukončenom vzdelaní zo základnej alebo strednej školy na účely pokračovania v štúdiu na území SR upravuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (§ 31 a nasl.) O uznaní zahraničných dokladov o riadne ukončenom vzdelaní zo základnej školy alebo strednej školy (nostrifikácii) rozhoduje príslušný krajský školský úrad. Ministerstvo školstva v SR v prípade týchto dokladov na žiadosť krajského školského úradu vydáva stanovisko o úrovni vzdelania.

Nostrifikácia je uznanie platnosti dokladu o maturitnej skúške, záverečnej skúške, absolutóriu alebo o inej odbornej skúške alebo uznanie platnosti záverečného vysvedčenia vydaného zahraničnou školou v Slovenskej republike. Nostrifikovať možno iba doklad o ukončenom vzdelaní.

Nostrifikuje sa doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou školou, ktorá svojím zameraním a obsahom vyučovania je porovnateľná so základnou školou alebo zodpovedá štúdiu rovnakého alebo príbuzného študijného alebo učebného odboru na strednej škole.

Absolvent zahraničnej školy k žiadosti o nostrifikáciu dokladu o ukončenom vzdelaní pripojí

1. overenú kópiu dokladu o ukončení základnej školy, ak ide o nostrifikáciu dokladu o jej ukončení, o maturitnej skúške alebo záverečnej skúške alebo o absolutóriu, alebo o inej obdobnej skúške,
2. ak dokladu uvedeného pod písm. a) priamo nevyplýva úspešné ukončenie celého štúdia, overený zoznam predmetov s uvedením počtu ich vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch štúdia (učebný plán štúdia),
3. potvrdenie zahraničnej školy o rozsahu praktického vyučovania, ak je profilujúcou zložkou vzdelania a nie je uvedené v učebnom pláne štúdia.

K žiadosti o nostrifikáciu sa ďalej pripojí overený preklad dokladu o vzdelaní vydaného zahraničnou školou a dokladov uvedených pod písm. a), b) a c) vydaných zahraničnou školou do slovenského jazyka.

Pravosť podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov uvedených pod písm. a) musí byť overená orgánom štátu príslušným na jeho overenie alebo notárstvom v príslušnom štáte s odtlačkom pečiatky zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v tomto štáte, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou školou v štáte, s ktorým bola uzavretá zmluva o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktorou je Slovenská republika viazaná, sa na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike uznáva za rovnocenný bez nostrifikácie. Absolvent zahraničnej školy požiada krajský školský úrad príslušný podľa miesta jeho pobytu o vydanie potvrdenia o rovnocennosti dokladu o vzdelaní. K žiadosti priloží doklad uvedený v písm. a) preložený do slovenského jazyka a overený, ako je uvedené vyššie. Krajský školský úrad do 15 dní od doručenia žiadosti vydá potvrdenie, v ktorom uvedie, s akým dokladom o vzdelaní je predložený doklad rovnocenný.

Doplňovacou skúškou sa overujú vedomosti a zručnosti absolventa z predmetov alebo ich častí, ak z nich absolvent nebol na zahraničnej škole klasifikovaný a majú priamy vzťah k profilu absolventa, študijnému alebo učebnému odboru, ak

1. štúdium na zahraničnej škole iba čiastočne zodpovedá obsahu vyučovania na základnej škole alebo štúdiu v príbuznom študijnom alebo učebnom odbore na strednej škole,
2. absolvent nepripojil doklady uvedené ako prílohy k žiadosti pod písm. b) a c).

Absolvent, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, nekoná doplňovaciu skúšku zo slovenského jazyka a literatúry.

Krajský školský úrad určí základnú školu alebo strednú školu, v ktorej absolvent vykoná doplňovaciu skúšku, obsah a termín skúšky; ak ide o školy, ktorých nie je zriaďovateľom, spolupracuje so zriaďovateľmi týchto škôl.

Doplňovacia skúška sa koná pred skúšobnou komisiou. Komisia má najmenej troch členov. Predsedu a ďalších členov komisie vymenúva prednosta krajského školského úradu. O výsledku doplňovacej skúšky rozhoduje komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie. O doplňovacej skúške komisia vyhotoví protokol.

Doklad o vzdelaní, ktorý sa nenostrifikuje, platí dňom vydania potvrdenia, doklad, ktorý sa nostrifikuje, dňom právoplatnosti rozhodnutia o nostrifikácii. Uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky a občanov členských štátov Európskej únie.

Do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve boli prevzaté aj ustanovenia vyhlášky Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 207/1993 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rovnocennosti dokladov o vzdelaní a o podmienkach uznania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými základnými a strednými školami.

2 Uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní z vysokej školy

Uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní z vysokej školy na akademické účely upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Vzájomné uznávanie štúdia a dokladov o vzdelaní je jedným z prostriedkov, ktorými vysoké školy ako súčasť európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru napĺňajú svoje poslanie (§ 1 zákona o vysokých školách).

Uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní z vysokej školy na akademické účely upravuje § 106 zákona o vysokých školách. Podľa tohto ustanovenia na účely tohto zákona je uznávaním dokladov o vzdelaní na akademické účely uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnou vysokou školou, vysokou školou z tretieho štátu alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu na účely splnenia základných podmienok na prijatie na vysokoškolské štúdium podľa § 56 ods. 2 a 3 zákona o vysokých školách (absolvovanie študijného programu prvého stupňa, t.j. bakalárskeho študijného programu, alebo študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu spájajúceho prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania, ktorými sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program). Ide teda o uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní potrebných na prijatie na štúdium študijného programu druhého stupňa (magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program) alebo na prijatie na doktorandské štúdium.

O uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely rozhoduje:

1. vysoká škola v Slovenskej republike uskutočňujúca študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené na predloženom doklade o vzdelaní, alebo
2. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“), ak v Slovenskej republike nie je vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené v predloženom doklade.

Pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie, ktoré boli získané na vojenských vysokých školách v zahraničí, plní uvedené úlohy ministerstva školstva a vysokej školy Ministerstvo obrany Slovenskej republiky [§ 43 ods. 5 písm. m) zákona o vysokých školách].

Pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných služieb plní uvedené úlohy ministerstva školstva a vysokej školy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky [§ 44 ods. 5 písm. m) zákona o vysokých školách].

Pravosť podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov o vzdelaní musí byť osvedčená orgánom štátu príslušným na jeho osvedčenie alebo notárstvom v príslušnom štáte s odtlačkom pečiatky zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v tomto štáte, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Ak sa obsah absolvovaného štúdia zhoduje so študijným programom vysokej školy iba čiastočne, môže vysoká škola žiadateľovi o uznanie predpísať vykonanie doplňujúcich skúšok, prípadne aj dopracovanie a obhajobu bakalárskej, diplomovej alebo dizertačnej práce.

Ak je však medzi príslušným štátom a Slovenskou republikou uzatvorená medzinárodná dohoda o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní a posudzované doklady sú jej súčasťou, vysoká škola rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní automaticky. Takéto bilaterálne dohody má Slovenská republika v súčasnosti uzatvorené s Českou republikou, Nemeckou spolkovou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou, Chorvátskou republikou a Rumunskou republikou.

Žiadateľ, ktorému bol uznaný doklad o vzdelaní na akademické účely, je oprávnený používať na území Slovenskej republiky akademický titul a jeho skratku tak, ako mu boli priznané podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, z ktorého doklad pochádza, a to v jazyku tohto štátu. Ak by akademický titul alebo jeho skratka boli zameniteľné s titulmi udeľovanými podľa tohto zákona o vysokých školách, na ktoré sa vyžaduje splnenie iných podmienok na získanie odbornej spôsobilosti, ako bolo v štáte, z ktorého doklad o vzdelaní pochádza, ministerstvo školstva rozhodne o používaní primeraného akademického titulu.

Podrobnosti o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely ustanovuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 238/2005 Z. z. o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní. Táto vyhláška upravuje podrobnosti o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými vysokými školami alebo inými na to oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu (ďalej len „doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou“) za rovnocenné s dokladmi o vzdelaní vydanými vysokými školami v Slovenskej republike. Na účely tejto vyhlášky doklady o vzdelaní vydané zahraničnou vysokou školou sú vysokoškolské diplomy a vysvedčenia o štátnych skúškach, ako aj doklady o udelených akademických tituloch, vedecko-pedagogických tituloch, umelecko-pedagogických tituloch a vedeckých hodnostiach.

Doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou možno uznať na základe písomnej žiadosti absolventa zahraničnej vysokej školy (ďalej len „žiadateľ“). K žiadosti podanej v inom ako slovenskom jazyku žiadateľ pripojí overený preklad žiadosti v slovenskom jazyku. Žiadateľ k žiadosti priloží

1. originál alebo overenú kópiu dokladu o vzdelaní vydaného zahraničnou vysokou školou,
2. overenú kópiu výpisu o absolvovaných predmetoch a vykonaných skúškach a overenú kópiu dodatku k diplomu, ak ho zahraničná vysoká škola vydáva.

Okrem uvedených dokladov možno od žiadateľa požadovať predloženie iných dokladov a informácií, ak je to nevyhnutné na posúdenie veci, najmä

1. úradný preklad dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnou vysokou školou,
2. originál dokladu o vzdelaní vydaného zahraničnou vysokou školou, ak bola podľa priložená iba overená kópia a ak je to potrebné na posúdenie dokladu,
3. iné informácie, ak k žiadosti nebola priložená overená kópia dodatku alebo originál dodatku k diplomu.

Evidenciu rozhodnutí o uznaní dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými vysokými školami alebo o uznaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vedie orgán, ktorý rozhodol o uznaní. Tento orgán súčasne uchováva úradne overené kópie dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými vysokými školami predložené žiadateľom. Originály dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými vysokými školami sa vrátia žiadateľovi.

3 Uznávanie dokladov o vzdelaní podľa bilaterálnych zmlúv

3.1 Česká republika

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 248/2002 Z.z.)

Podľa tejto dohody:

• vysvedčenia a iné doklady o ukončení vzdelávania na základných školách a štúdia na stredných školách vydané v Slovenskej republike a vysvedčenia a iné doklady o ukončení vzdelávania na základných školách a štúdia na stredných školách vydané v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• absolventské diplomy vydané strednými školami v Slovenskej republike a doklady o vzdelaní vydané vyššími odbornými školami v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné, ak boli dĺžka štúdia a zameranie rovnaké alebo podobné,
• diplomy a vysvedčenia o štátnej skúške vydané po ukončení bakalárskeho štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike a vysokoškolské diplomy a vysvedčenia o štátnej skúške vydané po ukončení štúdia v bakalárskom študijnom programe na vysokej škole v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• diplomy a vysvedčenia o štátnej skúške vydané po ukončení magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike a vysokoškolské diplomy a vysvedčenia o štátnej skúške vydané po ukončení štúdia v magisterskom študijnom programe na vysokej škole v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• diplomy vydané po vykonaní rigoróznej skúšky na vysokých školách v Slovenskej republike a vysokoškolské diplomy a vysvedčenia o štátnej skúške vydané po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky na vysokých školách v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• diplomy vydané po ukončení doktorandského štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike a vysokoškolské diplomy a vysvedčenia o štátnej skúške vydané po ukončení štúdia v doktorskom študijnom programe na vysokej škole v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• diplomy vydané po ukončení doktorandského štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike a diplomy o udelení vedeckej hodnosti „kandidát věd“ (skratka „CSc.“) vydané v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• diplomy o udelení vedeckej hodnosti „doktor vied“ (skratka „DrSc.“) vydané v Slovenskej republike a v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• doklady o udelení vedecko-pedagogického alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ vydané v Slovenskej republike a doklady o udelení titulu „docent“ vydané v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné,
• doklady o udelení vedecko-pedagogického alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ vydané v Slovenskej republike a doklady o udelení titulu „profesor“ vydané v Českej republike sa uznávajú za rovnocenné.

V oblasti vysokého školstva a vedy je platná táto rovnocennosť priznávaných titulov a hodností:

Tituly, akademické tituly, vedecké tituly, vedecko-akademické hodnosti a umelecko-akademické hodnosti, vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly priznané v štáte jednej zmluvnej strany uvedené v tejto dohode môžu ich držitelia používať i v štáte druhej zmluvnej strany.

Držitelia titulu „diplomovaný specialista v oboru“ („Dis.“) vydaného v Českej republike môžu tento titul používať v Slovenskej republike.

Všetky doklady o vzdelaní uvedené v tejto dohode sú platné na území Slovenskej republiky a na území Českej republiky bez ďalšieho úradného overenia.

Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu alebo na účely výkonu povolania a odbornej činnosti sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho štátu.

Doklady o vzdelaní, priznané tituly, hodnosti a stavovské označenia získané na území štátov zmluvných strán počas trvania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jej právnych predchodcov pred nadobudnutím platnosti tejto dohody zostávajú touto dohodou nedotknuté a uznávajú sa v štátoch zmluvných strán za rovnocenné.

3.2 Spolková republika Nemecko

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní v oblasti vysokého školstva (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 143/2005 Z.z.)

Táto dohoda sa vzťahuje na doklady o vzdelaní, ktoré boli vydané v Slovenskej republike alebo v Spolkovej republike Nemecko po nadobudnutí platnosti tejto dohody. Podľa tejto dohody vysvedčenie o maturitnej skúške vydané gymnáziom v Slovenskej republike a vysvedčenie o všeobecnej vysokoškolskej zrelosti vydané v Spolkovej republike Nemecko sa uznávajú ako kvalifikácia umožňujúca prístup k vysokoškolskému štúdiu. Iné vysvedčenia, ktoré v oboch štátoch umožňujú prístup k vysokoškolskému štúdiu, sa môžu uznať ako vysvedčenia, ktoré umožňujú prístup k vysokoškolskému štúdiu, v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi.

Príslušné časti štúdia a skúšky sa uznávajú na žiadosť študujúcich podľa študijných programov alebo skúškových poriadkov. Doklady o ukončenom vysokoškolskom štúdiu sa na účely pokračovania v štúdiu na žiadosť uznávajú podľa priradení úrovní kvalifikácií, ktoré sú uvedené v článku 7 tejto dohody, za predpokladu, že sa v obsahu štúdia nevyskytujú zásadné rozdiely. Prístup ku štátnym skúškam v Spolkovej republike Nemecko, ako aj s tým súvisiace započítavanie častí štúdia sa riadia príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Držitelia magisterského alebo inžinierskeho akademického titulu, ako aj držitelia akademického titulu doktor medicíny (v skratke „MUDr.“) a doktor veterinárskej medicíny (v skratke „MVDr.“), ktoré sa priznávajú po ukončení vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike, môžu byť v súlade s príslušným poriadkom pre doktorandské štúdium prijatí na doktorandské štúdium v Spolkovej republike Nemecko. Na doktorandské štúdium môžu byť prijatí aj držitelia slovenských akademických titulov doktor prírodných vied (v skratke „RNDr.“), doktor filozofie (v skratke „PhDr.“), doktor farmácie (v skratke „PharmDr.“), doktor práv (v skratke „JUDr.“), doktor pedagogiky (v skratke „PaedDr.“) a doktor teológie (v skratke „ThDr.“). O uznaní alebo dopracovaní slovenskej rigoróznej práce na dizertačnú prácu rozhodujú vysoké školy v Spolkovej republike Nemecko podľa svojich poriadkov pre doktorandské štúdium.

Držitelia „Diplomu“, „Lizenziatu“ alebo titulu „Magister Artium“ z nemeckých univerzít a vysokých škôl na ich úrovni, absolventi príslušných nemeckých štátnych skúšok a držitelia titulu „Master/Magister“ zo Spolkovej republiky Nemecko môžu byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o doktorandskom štúdiu prijatí na doktorandské štúdium (PhD., ArtD.) v Slovenskej republike. Držitelia „Diplomu (FH)“ z odbornej vysokej školy zo Spolkovej republiky Nemecko, ktorí dosiahli nadpriemerné študijné výsledky, môžu byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o doktorandskom štúdiu prijatí na doktorandské štúdium (PhD., ArtD.) v Slovenskej republike.

Vysoké školy v Slovenskej republike a v Spolkovej republike Nemecko môžu medzi sebou uzatvárať dohody, ktoré budú obsahovať iné podmienky, ako sú v tejto dohode, a ktoré budú podporovať mobilitu študentov, vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

Držitelia titulov alebo hodností zo Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené nižšie, sú oprávnení ich používať v Spolkovej republike Nemecko v takej podobe, v akej im boli priznané v Slovenskej republike, pričom si v osobitne vyznačených prípadoch k titulu alebo hodnosti ako dodatok o pôvode uvádzajú aj názov vysokej školy, kde ich získali. Uvedený nemecký preklad sa môže používať iba spolu s originálnou podobou.

*) Pri používaní inžinierskeho titulu sa berú do úvahy vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa výkonu povolania v Spolkovej republike Nemecko (inžinierske zákony krajín).

Držitelia týchto vysokoškolských titulov zo Spolkovej republiky Nemecko:

• diplom z odbornej vysokej školy s uvedením odborného zamerania,
• Bachelor/Bakkalaureusgrad s uvedením odborného zamerania,
• Diplom z univerzity, ako aj vysokej školy na jej úrovni s uvedením odborného zamerania,
• Magister Artium,
• Lizenziat s uvedením odborného zamerania,
• Master/Magister s uvedením odborného zamerania,
• Doktor s uvedením odborného zamerania,
• Doctor habilitatus s uvedením odborného zamerania,

sú oprávnení používať v Slovenskej republike svoje tituly a hodnosti v podobe, v akej im boli priznané v Spolkovej republike Nemecko. Obdobné platí pre označenie „Privatdozent/Privatdozentin“.

V súlade s ďalej uvedenou porovnávajúcou tabuľkou kvalifikácii, bez ohľadu na vyššie uvedené ustanovenia o používaní titulov a hodností, existuje možnosť prevodu slovenských titulov a hodností v Spolkovej republike Nemecko, ak to vnútroštátne právne predpisy krajín umožňujú, alebo nostrifikácie dokladov o vzdelaní vydaných v Spolkovej republike Nemecko v Slovenskej republike.

V prípade, keď sa podľa tejto dohody uznávajú alebo započítavajú kvalifikácie nadobudnuté v Slovenskej republike alebo v Spolkovej republike Nemecko, sa vychádza z týchto úrovní kvalifikácií:

Habilitácia vykonaná v Slovenskej republike alebo v Spolkovej republike Nemecko sa môže považovať za vzájomne rovnocennú kvalifikáciu.

3.3 Poľská republika

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o vzájomnom uznávaní častí štúdia a rovnocennosti dokladov o vzdelaní, hodností a titulov získaných v Slovenskej republike a v Poľskej republike (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 3/2006 Z.z.)

Podľa tejto dohody vysvedčenie o maturitnej skúške vydané v Slovenskej republike a maturitné vysvedčenie vydané v Poľskej republike sa uznávajú za rovnocenné a oprávňujú uchádzať sa o prijatie na vysoké školy v štáte každej zo zmluvných strán.

Na žiadosť študenta budú vysoké školy oboch zmluvných strán započítavať alebo uznávať časti štúdia, dosiahnuté výsledky a vykonané skúšky. V prípade rozdielnych programov môže byť uznanie časti štúdia podmienené vykonaním doplňujúcich skúšok.

Diplomy potvrdzujúce získanie akademického titulu „bakalár“ (skratka „Bc.“) v Slovenskej republike a diplomy potvrdzujúce získanie profesijného titulu „licencjat“ alebo „inżynier“ v Poľskej republike sa uznávajú za rovnocenné.

Diplomy potvrdzujúce skončenie vysokoškolského štúdia v študijnom programe druhého stupňa v Slovenskej republike a diplomy potvrdzujúce skončenie magisterského štúdia v Poľskej republike sa uznávajú za rovnocenné podľa tejto porovnávacej tabuľky, ktorá je prílohou k dohode:

Tieto diplomy oprávňujú ich držiteľov uchádzať sa o prijatie na doktorandské štúdium a udelenie akademického titulu „doktor“ („philosophiae doctor“, skratka „PhD.“) alebo akademického titulu „doktor umenia“ („artis doctor“, skratka „ArtD.“) v Slovenskej republike a o prijatie na doktorandské štúdium a udelenie vedeckej hodnosti „doktor“ alebo hodnosti „doktor sztuki“ v Poľskej republike.

Diplomy o udelení akademického titulu „doktor“ („philosophiae doctor“, skratka „PhD.“) alebo akademického titulu „doktor umenia“ („artis doctor“, skratka „ArtD.“) získané v Slovenskej republike a diplomy o udelení vedeckej hodnosti „doktor“ alebo hodnosti „doktor sztuki“ získané v Poľskej republike sa uznávajú za rovnocenné. Tieto diplomy uvedené oprávňujú ich držiteľov uchádzať sa o udelenie vedeckej hodnosti „doktor vied“ (skratka „DrSc.“) a o získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (skratka „doc.“) v Slovenskej republike a o priznanie vedeckej hodnosti „doktor habilitowany“ alebo hodnosti „doktor habilitowany sztuki“ v Poľskej republike.

Doklady o udelení vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ (skratka „doc.“) a diplomy o udelení vedeckej hodnosti „doktor vied“ (skratka „DrSc.“) získané v Slovenskej republike a diplomy o udelení vedeckej hodnosti „doktor habilitowany“ alebo hodnosti „doktor habilitowany sztuki“ získané v Poľskej republike sa uznávajú za rovnocenné.

Doklady o udelení vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor“ (skratka „prof.“) získané v Slovenskej republike a doklady o udelení vedeckého titulu „profesor“ alebo titulu „profesor sztuki“ v Poľskej republike sa uznávajú za rovnocenné.

Doklady o vzdelaní, udelených hodnostiach a tituloch vydané na základe predchádzajúcich platných predpisov budú uznané za rovnocenné v súlade so záväznými právnymi predpismi v uvedenej oblasti v štátoch zmluvných strán.

Osoba, ktorej bol udelený

1. v Slovenskej republike akademický titul, vedecko-pedagogický titul, umelecko-pedagogický titul alebo vedecká hodnosť,
2. v Poľskej republike profesijný titul, hodnosť alebo titul, ktoré sú vymenované v článkoch 4, 5, 6, 7 a 8 dohody („licencjat“, „inżynier“, „doktor“, „doktor sztuki“, „doktor habilitowany“, „doktor habilitowany sztuki“, „profesor“, „profesor sztuki“),

je oprávnená používať ich v podobe, ktorá zodpovedá príslušným právnym predpisom štátov zmluvných strán.

3.4 Maďarská republika

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných v Slovenskej republike a v Maďarskej republike (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 328/2000 Z.z.)

Podľa tejto dohody vysvedčenie potvrdzujúce ukončenie základnej školy v Maďarskej republike oprávňuje pokračovať v štúdiu na stredných školách v Slovenskej republike a vysvedčenie potvrdzujúce ukončenie základnej školy v Slovenskej republike oprávňuje pokračovať v štúdiu na stredných školách v Maďarskej republike. Vysvedčenia o maturitnej skúške vydané v Slovenskej republike a vysvedčenia o maturitnej skúške vydané v Maďarskej republike sa z hľadiska pokračovania v štúdiu uznávajú za rovnocenné. Vysvedčenia potvrdzujúce ukončenie štúdia v stredných odborných učilištiach v Slovenskej republike a vysvedčenia potvrdzujúce ukončenie štúdia na odborných školách v Maďarskej republike sa uznávajú za rovnocenné, ak dĺžka a zameranie odbornej prípravy sú rovnaké alebo podobné.

Vysvedčenia vydané po ukončení minimálne jednoročného pomaturitného odborného štúdia a vyššieho odborného štúdia v Maďarskej republike sa uznávajú za rovnocenné s vysvedčeniami a absolventskými diplomami vydanými po ukončení minimálne jednoročného pomaturitného štúdia anadobudnutí vyššieho odborného vzdelania v Slovenskej republike, ak dĺžka a zameranie štúdia sú rovnaké alebo podobné.

Vysvedčenia a absolventské diplomy vydané po ukončení minimálne jednoročného pomaturitného štúdia a nadobudnutí vyššieho odborného vzdelania v Slovenskej republike sa uznávajú za rovnocenné s vysvedčeniami vydanými po ukončení minimálne jednoročného pomaturitného odborného štúdia a vyššieho odborného štúdia v Maďarskej republike, ak dĺžka a zameranie štúdia sú rovnaké alebo podobné.

Maďarská republika uznáva diplomy o priznaní titulu „bakalár“ (skratka „Bc.“) vydané po ukončení minimálne trojročného štúdia vysokými školami v Slovenskej republike za rovnocenné s diplomami vydanými vysokými školami neuniverzitného druhu („föiskolai“) a fakultami univerzít zameranými na vysokoškolské štúdium neuniverzitného druhu v Maďarskej republike. Slovenská republika uznáva diplomy vydané po ukončení minimálne trojročného štúdia vysokými školami neuniverzitného druhu („föiskolai“) a fakultami univerzít zameranými na vysokoškolské štúdium neuniverzitného druhu v Maďarskej republike za rovnocenné s diplomami o priznaní titulu „bakalár“ (skratka „Bc.“) vydanými vysokými školami v Slovenskej republike.

Maďarská republika uznáva diplomy o priznaní akademických titulov magister (skratka „Mgr.“), magister umenia (skratka „Mgr. art.“), inžinier (skratka „Ing.“), inžinier architekt (skratka „Ing. arch.“), doktor medicíny (skratka „MUDr.“) a doktor veterinárskej medicíny (skratka „MVDr.“) vydané vysokými školami v Slovenskej republike po minimálne štvorročnom štúdiu a oprávňujúce prístup k doktorandskému štúdiu ako univerzitné diplomy vydané po základnom univerzitnom štúdiu univerzitami v Maďarskej republike. Slovenská republika uznáva univerzitné diplomy vydané po minimálne štvorročnom základnom univerzitnom štúdiu a oprávňujúce prístup k doktorandskému štúdiu v Maďarskej republike ako diplomy o priznaní akademických titulov magister (skratka „Mgr.“), magister umenia (skratka „Mgr. art.“), inžinier (skratka „Ing.“), inžinier architekt (skratka „Ing. arch.“), doktor medicíny (skratka „MUDr.“) a doktor veterinárskej medicíny (skratka „MVDr.“) vydané vysokými školami v Slovenskej republike.

Časti štúdia absolvované na vysokých školách v Slovenskej republike a v Maďarskej republike sa môžu na požiadanie študenta vzájomne započítať a uznať ako súčasť štúdia alebo študijný výkon (kredit, skúška). Rovnocennosť štúdia posudzuje vysoká škola, na ktorú sa žiadosť podáva.

Maďarská republika uznáva diplomy vydané vysokými školami v Slovenskej republike po vykonaní rigoróznej skúšky (examina rigorosa) ako diplomy vydané po absolvovaní postgraduálneho univerzitného štúdia odborného zamerania v Maďarskej republike. Slovenská republika uznáva diplomy vydané po absolvovaní postgraduálneho univerzitného štúdia odborného zamerania v Maďarskej republike ako diplomy vydané vysokými školami v Slovenskej republike po vykonaní rigoróznej skúšky (examina rigorosa).

Maďarská republika uznáva vedecko-akademickú hodnosť „philosophiae doctor“ (skratka „PhD.“) a umelecko-akademickú hodnosť „artis doctor“ (skratka „ArtD.“), ktoré udeľujú vysoké školy v Slovenskej republike, za rovnocenné s doktorskou hodnosťou „doktor“ (skratka „Ph.D.“) a s doktorskou hodnosťou v oblasti umenia (skratka „DLA“), ktoré udeľujú univerzity v Maďarskej republike. Slovenská republika uznáva doktorskú hodnosť „doktor“ (skratka „Ph.D.“) a doktorskú hodnosť v oblasti umenia (skratka „DLA“), ktoré udeľujú univerzity v Maďarskej republike, za rovnocenné s vedecko-akademickou hodnosťou „philosophiae doctor“ (skratka „PhD.“) a s umelecko-akademickou hodnosťou „artis doctor“ (skratka „ArtD.“), ktoré udeľujú vysoké školy v Slovenskej republike.

Táto dohoda sa okrem článku 6 [uznávanie diplomov o priznaní titulu „bakalár“ a diplomov vydaných vysokými školami neuniverzitného druhu („föiskolai“)] vzťahuje na doklady o vzdelaní, ktoré boli vydané na území Slovenskej republiky a Maďarskej republiky po nadobudnutí platnosti tejto dohody. Článok 6 dohody sa vzťahuje aj na doklady o vzdelaní vydané po 1. januári 1995.

Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v ďalšom štúdiu alebo na účely výkonu povolania sa uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.

3.5 Chorvátska republika

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Chorvátskej republiky o uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných v Slovenskej republike a v Chorvátskej republike (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 123/2000 Z.z.)

Podľa tejto dohody vysvedčenia o úspešnom ukončení ôsmeho alebo deviateho ročníka základnej školy vydané v Slovenskej republike a vysvedčenia o úspešnom ukončení ôsmeho ročníka základnej školy vydané v Chorvátskej republike sa uznávajú za rovnocenné. Vysvedčenia o úspešnom ukončení trojročnej odbornej prípravy na stredných odborných školách a na stredných odborných učilištiach v Slovenskej republike a vysvedčenia o úspešnom ukončení trojročnej odbornej prípravy na stredných odborných školách v Chorvátskej republike sa uznávajú za rovnocenné. Tieto vysvedčenia neoprávňujú uchádzať sa o štúdium na vysokých školách.

Vysvedčenia o maturitnej skúške vydané strednými školami v Slovenskej republike a vysvedčenia o záverečných skúškach vydané po ukončení štvorročných stredných odborných škôl a štvorročných stredných všeobecnovzdelávacích škôl v Chorvátskej republike sa uznávajú za rovnocenné. Tieto vysvedčenia umožňujú v oboch štátoch uchádzať sa o štúdium na vysokých školách.

Diplomy vydané vysokými školami v Slovenskej republike po ukončení štvorročného vysokoškolského štúdia a diplomy vydané vysokými školami v Chorvátskej republike po ukončení štvorročného univerzitného štúdia sa uznávajú za rovnocenné.

Diplomy vydané vysokými školami v Slovenskej republike po ukončení minimálne päťročného vysokoškolského štúdia a diplomy vydané vysokými školami v Chorvátskej republike po ukončení minimálne päťročného pregraduálneho univerzitného štúdia sa uznávajú za rovnocenné. Držitelia týchto diplomov majú prístup k doktorandskému štúdiu v oboch štátoch.

Diplomy vydané vysokými školami v Slovenskej republike po ukončení doktorandského štúdia, ktorými sa priznáva vedecko-akademická hodnosť „philosophiae doctor“ (skratka PhD.) alebo umelecko-akademická hodnosť „artis doctor“ (skratka ArtD.), a diplomy vydané vysokými školami v Chorvátskej republike po ukončení postgraduálneho vedeckého štúdia, ktorými sa priznáva akademická hodnosť „doktor vied“ (skratka dr.sc.), sa uznávajú za rovnocenné.

Časti štúdia absolvované na vysokých školách v Slovenskej republike a v Chorvátskej republike sa v súlade s postupmi a spôsobmi stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných strán vzájomne uznávajú za predpokladu, že sa v obsahu príslušných častí štúdia nevyskytujú zásadné rozdiely.

Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely zamestnania, ako aj uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu, ktoré nie sú odvodené zo zoznamu študijných odborov vysokoškolského štúdia podľa článku 9 ods. 2 písm. b) tejto dohody a ktoré boli vydané vysokými školami v Slovenskej republike a v Chorvátskej republike, sa uskutočňujú v súlade s postupmi a spôsobmi stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných strán.

3.6 Rumunská republika

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vzájomnom uznávaní časti štúdia a dokladov o vzdelaní vydaných v Slovenskej republike a v Rumunsku (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 236/1999 Z.z.)

Podľa tejto dohody vysvedčenia o skončení osemročnej alebo deväťročnej základnej školy vydané v Slovenskej republike a vysvedčenia o spôsobilosti vydané v Rumunsku sa vzájomne uznávajú za rovnocenné.

Vysvedčenia o záverečnej skúške po ukončení dvojročného až trojročného štúdia na strednom odbornom učilišti alebo na strednej odbornej škole po skončení osemročnej alebo deväťročnej základnej školy vydané v Slovenskej republike a vysvedčenia o ukončení dvojročného až štvorročného štúdia na odbornej škole po skončení osemročnej základnej školy vydané v Rumunsku sa v rovnakom alebo príbuznom odbore vzájomne uznávajú za rovnocenné.

Vysvedčenia o maturitnej skúške vydané v Slovenskej republike a v Rumunsku sa v rovnakom alebo príbuznom študijnom zameraní a type školy vzájomne uznávajú za rovnocenné. Tieto vysvedčenia umožňujú v oboch štátoch pokračovať v štúdiu vrátane vysokoškolského štúdia.

Vysvedčenia a absolventské diplomy vydané po ukončení jednoročného až trojročného pomaturitného a vyššieho odborného vzdelávania v Slovenskej republike a jednoročného až trojročného polyceálneho vzdelávania v Rumunsku sa vzájomne uznávajú za rovnocenné.

Časti štúdia absolvované na vysokých školách v Slovenskej republike a v Rumunsku potvrdené príslušnými školskými dokladmi sa vzájomne uznávajú, ak je dĺžka štúdia rovnaká a ak je obsah štúdia podobný.

Diplomy vydané po ukončení trojročného vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike a absolventské diplomy vydané po ukončení trojročného vysokoškolského štúdia v Rumunsku sa vzájomne uznávajú za rovnocenné.

Diplomy vydané po ukončení štvorročného až šesťročného vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike a vysokoškolské diplomy vydané po ukončení štvorročného až šesťročného vysokoškolského štúdia v Rumunsku sa vzájomne uznávajú za rovnocenné.

Diplomy vydané po ukončení doktorandského štúdia na vysokých školách a udelené vedecko-akademické hodnosti „philosophiae doctor“ (skratka PhD.) a umelecko-akademické hodnosti „artis doctor“ (skratka ArtD.) v Slovenskej republike a diplomy a vedecké tituly „doktor“ v príslušnom vednom odbore udelené v Rumunsku sa vzájomne uznávajú za rovnocenné.

Zmluvné strany si v súlade s touto dohodou vzájomne uznávajú doklady o vzdelaní získané na štátom uznaných stredných a vysokých školách zmluvnej strany, ale profesijné uznanie a zaradenie do pracovnej činnosti sa uskutočňuje v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi každej zmluvnej strany.