Profesijné uznávanie

Pokiaľ je povolanie, ktoré chce uchádzač vykonávať na území SR, regulovaným povolaním v zmysle zákona č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „zákon o uznávaní“), na uznanie zahraničných dokladov o vzdelaní na účely výkonu tohto povolania sa vzťahuje postup stanovený v tomto zákone, resp. v osobitnom zákone, ak ide o povolanie upravené osobitným zákonom (napr. advokát, veterinárny lekár, autorizovaný architekt).

Ak povolanie, ktoré chce uchádzač vykonávať na území SR, nie je regulovaným povolaním v zmysle zákona o uznávaní, o uznaní zahraničného dokladu o vzdelaní rozhoduje zamestnávateľ uchádzača, ktorý môže požiadať ministerstvo školstva o vydanie stanoviska k úrovni vzdelania vyplývajúceho z dokladu o vzdelaní. Pokiaľ teda nejde o regulované povolanie, výkon tohto povolania nie je podmienený uznaním odbornej kvalifikácie uchádzača podľa zákona o uznávaní alebo osobitného zákona.

top1 Zákon č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií

Zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií bol s účinnosťou od 20. októbra 2007 zrušený článok I zákona č. 477/2002 o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol založený na predchádzajúcom komunitárnom systéme uznávania dokladov o vzdelávaní, ktorý bol nahradený smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „smernica o uznávaní“). \Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.\

Zákonom č. 293/2007 Z.z., ako aj ďalšími právnymi predpismi, bola táto nová smernica o uznávaní transponovaná do slovenského právneho poriadku. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 293/2007 Z.z. sa týmto zákonom okrem transpozície citovanej smernice tiež zjednodušuje a sprehľadňuje problematika profesijného uznávania odborných kvalifikácií, čo vyplýva z uznesenia vlády SR č. 557/2005 z 13. júla 2005 k návrhu stratégie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky do roku 2010 – Akčné plány.

Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií bol doteraz novelizovaný zákonom č. 560/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctva o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zohľadnila zmeny smernice o uznávaní obsiahnuté v nariadení Komisie (ES) č. 1430/2007 z 5. decembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy II a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.

Zákon o uznávaní sa člení na štyri časti. V prvej časti zákona sú obsiahnuté základné ustanovenia, druhá časť zákona upravuje voľné poskytovanie služieb ako osobitný režim uznávania podľa novej smernice o uznávaní, tretia časť upravuje systém, resp. systémy uznávania odborných kvalifikácií, ktoré tiež vychádzajú z novej smernice o uznávaní, a štvrtá časť obsahuje prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia. Konkretizáciu zákonných ustanovení predstavujú prílohy zákona, na ktoré zákon odkazuje, najmä pokiaľ ide vymedzenie konkrétnych povolaní alebo kvalifikácií v rámci systémov uznávania.

top1.1 Predmet a pôsobnosť zákona o uznávaní (§ 1)

Zákon o uznávaní upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných školami alebo inými oprávnenými orgánmi (ďalej len „oprávnený orgán“) podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“) na účely výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností (ďalej len „regulované povolanie“) a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike.

Tento zákon upravuje tiež podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „tretí štát“), na účely výkonu regulovaných povolaní a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike.

Tento zákon sa nevzťahuje na uznávanie

  1. dokladov o špecializácii a certifikátov zdravotníckych pracovníkov potrebných na vykonávanie zdravotníckeho povolania podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  2. odborných kvalifikácií na účely výkonu regulovaných povolaní, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy, \Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, § 30 až 55 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z.z.\
  3. odborných činností uvedených v prílohe č. 1 zákona. \Činnosti samostatne zárobkovo činných osôb a sprostredkovateľov v oblasti obchodu a distribúcie toxických výrobkov a činnosti poisťovacích agentov a maklérov (skupina ISIC 630).\

Pri činnostiach uvedených v prílohe č. 6 zákona, ktoré sa majú vykonávať ako živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa zákon o uznávaní vzťahuje na uznávanie dokladov o vzdelaní; odbornú prax uznáva v konaní o uznaní odbornej spôsobilosti príslušný orgán podľa živnostenského zákona. \Ide napríklad o činnosti v oblasti výroby textilu, chemického priemyslu, ropného priemyslu, elektrotechniky, stavebníctva, rybolovu, komunikácií, veľkoobchodu, maloobchodu, dopravy a iných služieb.\

Vecnú pôsobnosť zákona o uznávaní možno teda zhrnúť tak, že sa vzťahuje na uznávanie dokladov o odbornej kvalifikácii na účely výkonu všetkých regulovaných povolaní okrem tých, ktoré sú upravené v osobitných predpisoch (napr. zákon o advokácii), odborných činností uvedených v prílohe č. 1 zákona a dokladov o špecializácii a certifikátov zdravotníckych pracovníkov.

V platnom znení zákona o uznávaní sa nenachádza ustanovenie, ktoré by všeobecne vymedzovalo osobnú pôsobnosť zákona. Takýmto ustanovením bol § 1 ods. 3 zákona o uznávaní, ktorý bol zrušený s účinnosťou od 1. 1. 2009 a ustanovoval, že tento zákon sa vzťahuje na občanov členských štátov a ich rodinných príslušníkov \§ 45b ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\ (ďalej len „občan členského štátu“), ktorí chcú vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike, okrem odborných činností uvedených v prílohe č. 1 a regulovaných povolaní, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy.

V súvislosti s citovaným zrušeným ustanovením možno poukázať na to, že podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o uznávaní sa tento zákon vzťahuje na občanov členských štátov a ich rodinných príslušníkov, ktorí chcú vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike ako fyzické osoby oprávnené na výkon povolania alebo ako osoby v postavení zodpovedného zástupcu alebo zamestnancov okrem povolania architekta, veterinárneho lekára, odborných činností uvedených v prílohe č. 1 zákona a iných regulovaných povolaní, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy. Občania členských štátov a ich rodinní príslušníci majú na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike rovnaké práva ako osoby, ktoré získali príslušnú kvalifikáciu v Slovenskej republike.

Citované zrušené ustanovenie zákona o uznávaní, ktoré vymedzovalo osobnú pôsobnosť zákona o uznávaní, bolo nepresné a neúplné, pretože zákon o uznávaní je všeobecným predpisom o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorý síce primárne zakotvuje komunitárnu úpravu uznávania obsiahnutú v smernici o uznávaní, ktorá sa vzťahuje len na občanov členských štátov, ich rodinných príslušníkov a osoby, ktoré sú s nimi podľa komunitárneho práva zrovnoprávnené, ale zároveň je vnútroštátnym predpisom všeobecne upravujúcim uznávanie odborných kvalifikácií nielen občanov členských štátov, ale aj občanov tretích štátov. Túto skutočnosť potvrdzuje ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o uznávaní, podľa ktorého sa zákon o uznávaní vzťahuje aj na uznávanie dokladov o odbornom vzdelaní vydaných v tretích štátoch. Držitelia týchto dokladov budú spravidla príslušníkmi tretích štátov, a nie členských štátov.

Osobnú pôsobnosť zákona o uznávaní teda nie je možné ani potrebné všeobecne vymedziť, pretože tento zákon ako celok sa vzťahuje rovnako na štátnych príslušníkov členských štátov, ako aj na štátnych príslušníkov tretích štátov. Kritérium štátnej príslušnosti nie je teda pre aplikáciu zákona ako celku rozhodujúce.

Štátna príslušnosť držiteľa dokladu o odbornom vzdelaní je však relevantná, pokiaľ ide o odlíšenie komunitárneho systému uznávania, ktorý je do zákona o uznávaní prebratý zo smernice o uznávaní. Tento systém uznávania, resp. ustanovenia zákona o uznávaní, ktoré ho zakotvujú, sa vzťahuje len na občanov členských štátov (v zmysle zákona o uznávaní sa nimi rozumejú nielen občania členských štátov , ale aj občania štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občania Švajčiarskej konfederácie). Komunitárny systém uznávania sa však okrem občanov členských štátov vzťahuje podľa komunitárnych predpisov aj na štátnych príslušníkov tretích štátov, pokiaľ sú:

  1. rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí majú právo pobytu alebo právo trvalého pobytu v členskom štáte podľa smernice č. 2004/38/ES,
  2. osobami s dlhodobým pobytom na území členského štátu podľa smernice č. 2003/109/ES,
  3. držiteľmi povolenia na pobyt vydaného na účely vedeckého výskumu podľa smernice č. 2005/71/ES,
  4. utečencami alebo osobami, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana podľa smernice č. 2004/83/ES,
  5. študentmi v zmysle smernice č. 2004/114/ES,
  6. rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava v členskom štáte a ktorý žiada alebo rodinní príslušníci ktorého žiadajú o zlúčenie rodiny, aby s ním boli spojení, v zmysle smernice č. 2003/86/ES.

Osobnú pôsobnosť komunitárneho systému uznávania obsiahnutého v konkrétnych ustanoveniach zákona o uznávaní možno teda zhrnúť tak, že sa vzťahuje na občanov členských štátov EÚ, štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občanov Švajčiarskej konfederácie, ako aj občanov tretích štátov, pokiaľ im takéto práva priznávajú citované smernice. Osobná pôsobnosť ustanovení zákona o uznávaní, ktoré nezakotvujú osobitnú komunitárnu úpravu, nie je obmedzená.

V súvislosti s odlíšením uznávania dokladov o odbornej kvalifikácií z členských a nečlenských štátov je potrebné poukázať na rozdiel medzi kritériom štátnej príslušnosti žiadateľa o uznanie dokladu, ktoré zákon všeobecne nevymedzuje, a kritériom pôvodu dokladu o odbornej kvalifikácii, ktoré je všeobecne vymedzené v ustanoveniach § 1 ods. 1 a 2 zákona o uznávaní.

Kritérium štátnej príslušnosti je rozhodujúce pre určenie osobnej pôsobnosti konkrétnych ustanovení, ktoré zakotvujú komunitárny systém uznávania. Zákon na toto kritérium výslovne odkazuje v ustanovení § 8 ods. 2, podľa ktorého ak je žiadateľ občanom tretieho štátu, nepoužije sa systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní na výkon zdravotníckych povolaní zakotvený v ustanovení § 8 tohto zákona, ale všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácii zakotvený v ustanovení § 10 tohto zákona. Štátna príslušnosť žiadateľa je v tomto prípade kritériom aplikácie komunitárneho systému uznávania. Je však potrebné poukázať na to, že toto vymedzenie v ustanovení § 8 ods. 2 nie je presné, pretože osobná pôsobnosť komunitárneho systému uznávania sa neobmedzuje len na občanov členských štátov, ale vzťahuje sa vo vyššie uvedených prípadoch aj na štátnych príslušníkov tretích štátov. Preto treba vždy aplikovať kritériá osobnej pôsobnosti založené na uvedených komunitárnych predpisoch.

Pokiaľ ide o kritérium pôvodu dokladu o odbornej kvalifikácii, ktoré je všeobecne vymedzené v ustanoveniach § 1 ods. 1 a 2 zákona o uznávaní, toto kritérium je tiež relevantné pre určenie pôsobnosti komunitárneho systému uznávania. Zákon o uznávaní sa vzťahuje na uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných v členských štátoch (§ 1 ods. 1 zákona o uznávaní), ale aj vo všetkých ostatných štátoch, t.j. v tretích štátoch (§ 1 ods. 2 zákona o uznávaní). Kritérium pôvodu dokladu o odbornej kvalifikácii je však jedným z kritérií aplikácie ustanovení zákona o uznávaní, ktoré zakotvujú komunitárny systém uznávania. Už spomenuté ustanovenie § 8 zákona o uznávaní, ktoré upravuje automatický systém uznávania dokladov o vzdelaní na účely výkonu zdravotníckych povolaní prebratý z komunitárneho systému uznávania, podmieňuje použitie tohto systému okrem iného tým, že musí ísť o doklad vydaný v členskom štáte. Pokiaľ teda nejde o doklad vydaný v členskom štáte, komunitárny systém uznávania sa nepoužije.

Pre použitie ustanovení zákona o uznávaní, ktoré sú založené na komunitárnom systéme uznávania, sú teda podľa smernice o uznávaní a ostatných komunitárnych predpisov relevantné tri aspekty:

  1. vecná pôsobnosť,
  2. osobná pôsobnosť,
  3. pôvod dokladu o odbornej kvalifikácii.

Ustanovenia zákona o uznávaní, ktoré sú založené na komunitárnom systéme uznávania, sa teda použijú, ak

  1. ide o regulované povolanie, na ktoré sa vzťahuje tento zákon (vecná pôsobnosť),
  2. žiadateľ je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie alebo oprávnenou osobou podľa citovaných smerníc (osobná pôsobnosť),
  3. doklad o odbornej kvalifikácii bol vydaný na území členského štátu (pôvod dokladu o odbornej kvalifikácii).

Pokiaľ ide o kritérium pôvodu dokladu o odbornej kvalifikácii, je potrebné poukázať na to, že podľa ustanovenia § 2 písm. f) zákona o uznávaní doklad o odbornej kvalifikácii je doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo iného členského štátu. Podľa tohto ustanovenia však za doklad o odbornej kvalifikácii považuje aj doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý vydal tretí štát, ak má jeho držiteľ doklad o uznaní odbornej kvalifikácie na území iného členského štátu a najmenej tri roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý mu doklad o odbornej kvalifikácii uznal. Doklad o kvalifikácii, ktorý bol vydaný v treťom štáte, je teda zrovnoprávnený s dokladom o odbornej kvalifikácii vydaným na území členského štátu, ak ho dobrovoľne uznal členský štát a žiadateľ na území tohto štátu absolvoval aspoň trojročnú prax.

Tieto kritériá sa rovnako vzťahujú na určenie pôsobnosti právnej úpravy uznávania založenej na komunitárnej úprave uznávania obsiahnutej v osobitných predpisoch.

top1.2 Základné pojmy zákona o uznávaní (§ 2)

Ustanovenie § 2 zákona o uznávaní zakotvuje základné pojmy tohto zákona.

Uznávanie dokladu o vzdelaní je uznanie vysokoškolského diplomu, absolventského diplomu, vysvedčenia, osvedčenia o odbornej kvalifikácii alebo iných dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným oprávneným orgánom v Slovenskej republike.

Regulované povolanie je povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných činností, ktorých výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov podľa osobitných predpisov; \Napríklad § 2 ods. 2 až 8 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 50 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\ regulované povolanie možno vykonávať najmä na základe regulovaného vzdelávania prípadne spojeného s používaním profesijného titulu alebo označenia povolania, ako aj na základe členstva v komore alebo v inej profesijnej organizácii, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.\Tento zoznam uvedený v prílohe č. 2 zákona obsahuje odborné združenia a organizácie v Írsku a v Spojenom kráľovstve.\

Regulované vzdelávanie je vzdelávanie zamerané na odbornú prípravu na výkon príslušného regulovaného povolania; úroveň a štruktúra tohto vzdelávania sú ustanovené právnymi predpismi príslušného členského štátu alebo ich sleduje a schvaľuje orgán členského štátu zriadený na tento účel; súčasťou tohto vzdelávania môže byť aj prax a študijný pobyt.

Príslušný orgán je orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie na účely výkonu príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike. Príslušné orgány ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis, \Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.\ ak nie je v osobitných predpisoch ustanovené inak; príslušné orgány vydávajú rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie na základe rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“).

Odborná kvalifikácia je spôsobilosť na výkon regulovaného povolania potvrdená dokladom o odbornej kvalifikácii alebo doklad o vykonávaní odbornej praxe, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu.

Doklad o odbornej kvalifikácii je doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý bol vydaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo iného členského štátu; doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý vydal tretí štát, sa považuje za doklad o odbornej kvalifikácii, ak má jeho držiteľ doklad o uznaní odbornej kvalifikácie na území iného členského štátu a najmenej tri roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý mu doklad o odbornej kvalifikácii uznal.

Vysokoškolský diplom je doklad o vzdelaní

Absolventský diplom je doklad o vzdelaní

Vysvedčenie je doklad o vzdelaní

Osvedčenie o odbornej kvalifikácii je doklad

Odborná prax je vykonávanie príslušného povolania v členskom štáte podľa právnych predpisov členského štátu.

Adaptačné obdobie je výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu pod dohľadom fyzickej osoby, ktorá má odbornú kvalifikáciu v odbore (ďalej len „odborník“).

Skúška spôsobilosti je skúška zameraná na posúdenie odborných vedomostí a schopností žiadateľa vo vzťahu k príslušnému regulovanému povolaniu.

Členský štát pôvodu je členský štát, v ktorom žiadateľ získal odbornú kvalifikáciu na výkon povolania, alebo členský štát, v ktorom žiadateľ povolanie vykonáva alebo vykonával. Za členský štát pôvodu sa považuje aj tretí štát, ak to vyplýva z tohto zákona alebo z osobitného predpisu. Na účely posudzovania iných dokladov a osvedčení podľa § 17 zákona sa za členský štát pôvodu považuje členský štát, v ktorom činnosť žiadateľ naposledy vykonával alebo ktorého je žiadateľ štátnym občanom.

Uznaná škola je vzdelávacia ustanovizeň v členskom štáte alebo v treťom štáte, ktorá je zaradená do siete štátom uznaných vzdelávacích ustanovizní v danom štáte, a tým kvalitu vzdelávania zaručuje štát.

Manažér je fyzická osoba, ktorá plánuje, organizuje, vykonáva, vedie a kontroluje ľudské, finančné, materiálne a informačné zdroje ako

top1.3 Voľné poskytovanie služieb podľa zákona o uznávaní (§ 3 – § 7)

Druhá časť zákona o uznávaní (§ 3 – § 7 tohto zákona) preberá ustanovenia hlavy II smernice o uznávaní upravujúce osobitný režim uznávania na účely poskytovania služieb. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o uznávaní tieto ustanovenia upravujú podmienky dočasného a príležitostného poskytovania služieb v Slovenskej republike občanmi členských štátov EÚ usadených v členskom štáte pôvodu.

Občan členského štátu alebo občan tretieho štátu, ktorý splnil podmienky na poskytovanie služieb \Články 49 a 50 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12.2002) v platnom znení.\ podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu (ďalej len „poskytovateľ služieb“), môže dočasne a príležitostne poskytovať rovnaké služby na území Slovenskej republiky, ak

  1. povolanie v členskom štáte pôvodu je regulovaným povolaním alebo vzdelanie a odborná príprava, ktorá vedie k tomuto povolaniu, sú regulované, alebo
  2. vykonával toto povolanie najmenej dva roky počas posledných desiatich rokov.

Dočasná a príležitostná povaha sa posudzuje podľa druhu povolania, najmä vzhľadom na trvanie, frekvenciu, pravidelnosť a nepretržitosť poskytovania služieb. Poskytovateľ služieb je pri poskytovaní služieb povinný dodržiavať povinnosti poskytovateľa služieb vzťahujúce sa na odbornosť poskytovania služieb, pracovnú disciplínu a ďalšie povinnosti podľa osobitných predpisov. \Napríklad zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z.z., zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\ Poskytovateľ služieb má právo na automatickú dočasnú registráciu v registri komory alebo v inej profesijnej organizácii podľa osobitných predpisov. \Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti.\

Ak sa na výkon regulovaného povolania požaduje predloženie písomného vyhlásenia o poistení (ďalej len „vyhlásenie“) v súvislosti so zodpovednosťou poskytovateľa služieb, je poskytovateľ služieb povinný pred prvým poskytnutím služby v Slovenskej republike (ďalej len „prvé poskytnutie služby“) predložiť toto vyhlásenie alebo vyhlásenie o iných prostriedkoch osobnej a kolektívnej ochrany podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu príslušnému orgánu. Vyhlásenie je poskytovateľ služieb povinný opätovne predložiť raz ročne do 31. januára príslušného kalendárneho roka, ak má v úmysle poskytovať služby počas príslušného roka.

Pred prvým poskytnutím služby je poskytovateľ služieb povinný predložiť

  1. úradne osvedčenú kópiu dokladu o odbornej kvalifikácii,
  2. doklad o oprávnení poskytovať služby rovnakého druhu vydaný oprávneným orgánom v štáte pôvodu a doklad o tom, že poskytovanie služieb nie je poskytovateľovi obmedzené alebo zakázané,
  3. úradne osvedčenú a preloženú kópiu dokladu o vykonaní praxe podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona,
  4. kópiu dokladu totožnosti,
  5. iný doklad.

Pri zmene skutočností preukazovaných uvedenými dokladmi je poskytovateľ služieb povinný do ôsmich dní písomne oznámiť zmenu a doložiť ju dokladom preukazujúcim uskutočnenú zmenu.

Na účely zabránenia poškodeniu zdravia alebo bezpečnosti príjemcu služieb príslušný orgán preskúma odbornú kvalifikáciu poskytovateľa služieb pred prvým poskytnutím služby, ak ide o regulované povolanie, ktoré môže mať nepriaznivé následky na chránené záujmy uvedené v § 23 ods. 5 zákona. \Podľa tohto ustanovenia pri rozhodovaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa príslušný orgán Slovenskej republiky riadi verejným záujmom a záujmami fyzických osôb a právnických osôb, ktoré by mohli byť porušené výkonom regulovaného povolania osobami s nedostatočnou odbornou kvalifikáciou a ktoré sú chránené osobitnými predpismi upravujúcimi podmienky výkonu regulovaného povolania. Týmito chránenými záujmami sú najmä ochrana bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia.\ Na regulované povolanie lekára so základnou odbornou prípravou, špecializovaného lekára, zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, farmaceuta, sestry alebo pôrodnej asistentky sa toto ustanovenie nevzťahuje.

Príslušný orgán vydá rozhodnutie o výsledku preskúmania podľa § 5 ods. 1 zákona poskytovateľovi služieb do jedného mesiaca od prijatia vyhlásenia s dokladmi požadovanými podľa § 4 zákona. V odôvodnených prípadoch môže príslušný orgán určiť dlhšiu lehotu, nie však dlhšiu ako dva mesiace. Príslušný orgán o tom upovedomí poskytovateľa služieb spolu s dôvodom predĺženia lehoty najneskôr do 15 dní odo dňa prijatia vyhlásenia poskytovateľa služieb. Ak poskytovateľ služieb nepredloží požadované doklady podľa § 4 zákona, príslušný orgán konanie preruší a vyzve poskytovateľa služieb na doplnenie chýbajúcich dokladov alebo odstránenie nedostatkov podania v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Ak poskytovateľ služieb nepredloží požadované doklady alebo neodstráni nedostatky v tejto tridsaťdňovej lehote, príslušný orgán konanie zastaví. Ak príslušný orgán zistí, že by výkon regulovaného povolania mal nepriaznivé následky na chránené záujmy uvedené v § 23 ods. 5 zákona, vydá rozhodnutie, v ktorom nepovolí poskytovateľovi služieb vykonávať regulované povolanie na území Slovenskej republiky. Ak je rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služieb a odbornou kvalifikáciou, ktorá je potrebná na vylúčenie ohrozenia chránených záujmov uvedených v § 23 ods. 5 zákona, poskytovateľ služieb vykoná skúšku spôsobilosti podľa tohto zákona. Konanie skúšky a jej vyhodnotenie sa musí vykonať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona. Ak príslušný orgán nekoná v lehotách podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (jeden mesiac, najviac dva mesiace), poskytovateľ služieb môže službu poskytovať. Príslušný orgán postupuje pri preskúmavaní odbornej spôsobilosti poskytovateľa služieb, ako je uvedené vyššie, ak osobitný predpis \Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z.z., zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, Zákonník práce.\ neustanovuje inak.

Príslušný orgán je oprávnený preskúmať odbornú kvalifikáciu a spôsobilosť poskytovateľa služieb, jeho bezúhonnosť, zákonnosť oprávnenia poskytovať v štáte pôvodu, ako aj neexistenciu disciplinárnych a trestnoprávnych sankcií súvisiacich s poskytovanými službami. Na tento účel si príslušný orgán môže vyžiadať potrebné informácie od príslušného orgánu štátu pôvodu. Príslušné orgány poskytujú, požadujú alebo prijímajú informácie v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov na účely zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podľa osobitného predpisu. \Napríklad § 18, 19, 21 a § 25 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., § 2, 10 a 14 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, § 4 a 10 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\

top1.4 Systémy uznávania odborných kvalifikácií

Tretia, najrozsiahlejšia časť zákona o uznávaní upravuje systémy uznávania odborných kvalifikácií. Hoci je nazvaná ako „Systém uznávania odborných kvalifikácií“, v skutočnosti upravuje dva odlišné systémy uznávania odborných kvalifikácií:

  1. systém automatického uznávania odborných kvalifikácií,
  2. všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií.

Toto rozlíšenie vychádza z komunitárneho systému uznávania.

top1.4.1 Systém automatického uznávania odborných kvalifikácií (§ 8 – § 9)

Systém automatického uznávania odborných kvalifikácii je založený na systéme uznávania na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu, ktorý je upravený v kapitole III hlavy III smernice o uznávaní. Tento komunitárny systém uznávania sa vzťahuje na sedem odvetvových povolaní: lekár, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, sestra, farmaceut a architekt. Zákon o uznávaní upravuje v rámci systému automatického uznávania iba päť z týchto povolaní (lekár, zubný lekár, farmaceut, zdravotná sestra a pôrodná asistentka). Povolania veterinárny lekár a architekt sú upravené v osobitných predpisoch.

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o uznávaní sa automatické uznávanie odborných kvalifikácií a dokladov o vzdelaní vzťahuje len na občanov členských štátov, z dôvodu existencie zosúladených študijných programov výlučne v týchto štátoch. Z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o uznávaní vyplýva, že ak je žiadateľ občanom tretieho štátu, nepoužije sa systém automatického uznávania, ale všeobecný systém uznávania. Systém automatického uznávania sa však podľa komunitárnej úpravy musí vzťahovať nielen na občanov členských štátov, ale aj na ďalšie oprávnené osoby podľa vyššie uvedených smerníc.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o uznávaní ministerstvo školstva uzná doklad o vzdelaní vydaný v členskom štáte na výkon príslušného zdravotníckeho povolania, ak doklad

  1. je uvedený v prílohe č. 4 zákona,
  2. nie je uvedený v prílohe č. 4 zákona, ale je doplnený dokladom príslušného orgánu členského štátu, že sa považuje za doklad rovnocenný s dokladmi uvedenými v prílohe č. 4 zákona,
  3. nie je uvedený v prílohe č. 4 zákona, ale je doplnený dokladom o uznaní tohto dokladu o vzdelaní príslušným orgánom iného členského štátu, ako je členský štát, ktorý doklad o vzdelaní vydal, alebo
  4. nie je uvedený v prílohe č. 4 zákona, ale žiadateľ splnil minimálne požiadavky na odbornú prípravu alebo odbornú činnosť uvedené v osobitnom predpise. \§ 33 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 109a zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\

Príloha č. 4 zákona o uznávaní obsahuje zoznam dokladov o vzdelaní, ktoré môžu absolventi zosúladených študijných programov získať, spolu s nadobudnutými právami občanov členských štátov. Citované ustanovenie umožňuje uznať v rámci tohto systému automatického uznávania aj doklady, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 4 zákona o uznávaní, avšak musí ísť o doklady, ktoré boli vydané v členskom štáte. Ak ide o doklady vydané v treťom štáte, použije sa aj v prípade uvedených piatich zdravotníckych povolaní všeobecný systém uznávania.

Do systému automatického uznávania je zaradené aj uznávanie dokladov o vysokoškolskom vzdelaní tretieho stupňa. Takéto doklady nadobudnuté v členskom štáte na vysokej škole uznanej členským štátom uzná ministerstvo školstva automaticky (§ 9 zákona o uznávaní). V tomto prípade štátna príslušnosť žiadateľa nie je rozhodujúca, musí však ísť o doklad vydaný v členskom štáte.

top1.4.2 Všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií (§ 10 – § 18) a kompenzačné mechanizmy (§ 19 – § 21)

Všeobecný systém uznávania kvalifikácií sa týka povolaní, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania alebo nie sú splnené minimálne požiadavky na odbornú prípravu alebo odbornú činnosť (§ 10 zákona). Na rozdiel od systému automatického uznávania sa v rámci všeobecného systému uznávania vychádza z porovnania kvalifikácie žiadateľa a požiadaviek členského štátu na výkon regulovaného povolania, pričom sa overuje splnenie podmienok podľa osobitného predpisu. \Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.\

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o uznávaní ustanovenie § 10 zákona o uznávaní definuje základný postup pri uznávaní podľa všeobecného systému uznávania. Vzhľadom na to, že v prípade všeobecného systému uznávania neexistujú zosúladené študijné programy, musí dôjsť k porovnávaniu získanej kvalifikácie a minimálnej kvalifikačnej požiadavky daného členského štátu pri výkone regulovaného povolania.

V ustanoveniach § 11 – § 15 zákona o uznávaní sú ustanovené podmienky uznávania podľa piatich úrovní kvalifikácie vymedzených v smernici o uznávaní a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov SR takto:

  1. kvalifikácia osvedčená dokladom o vysokoškolskom vzdelaní,
  2. kvalifikácia osvedčená dokladom o vyššom odbornom vzdelaní alebo vysokoškolskom vzdelaní,
  3. kvalifikácia osvedčená dokladom o úplnom strednom odbornom vzdelaní alebo vyššom odbornom vzdelaní,
  4. kvalifikácia osvedčená dokladom o strednom odbornom vzdelaní alebo úplnom strednom odbornom vzdelaní,
  5. kvalifikácia osvedčená dokladom o inej odbornej spôsobilosti.

Tieto ustanovenia obsahujú aj možné kompenzácie v prípade rozdielneho rozsahu jednotlivých úrovní odbornej kvalifikácie.

Uznávanie vysokoškolského vzdelania (§ 11)

Ak sa na výkon regulovaného povolania požaduje vysokoškolské vzdelanie, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady vtedy, ak

  1. je držiteľom vysokoškolského diplomu podľa § 2 písm. g) zákona, alebo
  2. vykonával príslušné regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v posledných desiatich rokoch v inom členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania, a ak má doklad o vzdelaní, ktorý bol vydaný príslušným orgánom členského štátu a potvrdzuje, že jeho držiteľ úspešne skončil aspoň trojročné denné štúdium na vysokej škole alebo aspoň trojročné denné štúdium na inej vzdelávacej ustanovizni na jej úrovni zriadenej podľa právnych predpisov členského štátu, alebo aspoň trojročnému dennému štúdiu zodpovedajúce externé štúdium na vysokej škole, alebo aspoň trojročnému dennému štúdiu zodpovedajúce externé štúdium na inej vzdelávacej ustanovizni na jej úrovni zriadenej podľa právnych predpisov členského štátu, a ak je to potrebné, potvrdzuje, že jeho držiteľ skončil aj ďalšie odborné vzdelávanie, a je vydaný vzdelávacou ustanovizňou, ktorá pripravuje na výkon povolania v členskom štáte, ktorý ho vydal, alebo ktorý bol vydaný príslušným orgánom členského štátu na základe úspešného skončenia odborného vzdelávania v členskom štáte a bol uznaný príslušným orgánom tohto členského štátu za rovnocenný za predpokladu, že ostatné členské štáty a Európska komisia boli o tomto uznávaní informované.

Dva roky odbornej praxe podľa písm. b) sa nepožadujú od žiadateľa, ktorý absolvoval regulované vzdelávanie.

Uznávanie vyššieho odborného vzdelania a vysokoškolského vzdelania (§ 12)

Ak sa na výkon regulovaného povolania požaduje vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady vtedy, ak

  1. je držiteľom absolventského diplomu podľa § 2 písm. h) zákona alebo vysokoškolského diplomu podľa § 2 písm. g) zákona, alebo
  2. vykonával príslušné regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v posledných desiatich rokoch v inom členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania, a je držiteľom dokladu o vzdelaní, ktorý bol vydaný príslušným orgánom členského štátu a potvrdzuje, že jeho držiteľ úspešne skončil aspoň jednoročné denné štúdium, alebo aspoň jednoročnému dennému štúdiu zodpovedajúce externé štúdium, pričom podmienkou prijatia na toto štúdium bolo úplné stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie, ktoré je podmienkou na prijatie na vysokoškolské štúdium, a ďalšie odborné vzdelávanie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto štúdia, alebo potvrdzuje, že jeho držiteľ úspešne skončil štúdium v jednom zo študijných odborov uvedených v prílohe č. 5 zákona, \Príloha č. 5 zákona obsahuje zoznam študijných odborov s osobitnou štruktúrou v Spojenom kráľovstve, v Nemecku, v Holandsku a v Rakúsku.\ a potvrdzuje, že jeho držiteľ bol pripravený na výkon príslušného povolania, alebo bol vydaný príslušným orgánom členského štátu na základe úspešného skončenia odborného vzdelávania v členskom štáte a bol uznaný príslušným orgánom tohto členského štátu za rovnocenný za predpokladu, že ostatné členské štáty a Európska komisia boli o tomto uznávaní informované.

Dva roky odbornej praxe podľa písm. b) sa nepožadujú od žiadateľa, ktorý absolvoval regulované vzdelávanie, a od žiadateľa, ktorý je držiteľom absolventského diplomu alebo vysokoškolského diplomu a ktorý chce vykonávať také povolanie v Slovenskej republike, na ktorého výkon sa v Slovenskej republike požaduje taký diplom alebo absolvovanie jedného zo študijných odborov uvedených v prílohách č. 3 a 5 zákona.

Ak sa na výkon príslušného regulovaného povolania požaduje absolvovanie viac ako štvorročného vysokoškolského vzdelávania, v takom prípade sa na uznávanie dokladov o vzdelaní nevzťahuje § 12 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona [nevyžaduje sa absolventský diplom podľa § 2 písm. h) zákona]

Uznávanie vyššieho odborného vzdelania, ak má žiadateľ úplné stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie (§ 13)

Ak sa na výkon regulovaného povolania požaduje vyššie odborné vzdelanie, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady vtedy, ak

  1. je držiteľom vysvedčenia požadovaného v inom členskom štáte na výkon tohto povolania na jeho území a ak bolo toto vysvedčenie vydané v tom členskom štáte, alebo
  2. vykonával príslušné regulované povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas dvoch rokov v posledných desiatich rokoch v inom členskom štáte, ktorý nereguluje prístup k výkonu tohto povolania, a ak je držiteľom dokladu o vzdelaní, ktorý bol vydaný príslušným orgánom členského štátu a potvrdzuje, že jeho držiteľ po štúdiu na strednej škole absolvoval iné odborné vzdelávanie ako štúdium uvedené v písmene a), pričom neoddeliteľnou časťou tohto štúdia mohla byť aj praktická príprava, alebo potvrdzuje, že jeho držiteľ po odbornom štúdiu na strednej škole absolvoval, ak sa to požaduje, takéto odborné vzdelávanie, alebo po odbornom štúdiu na strednej škole absolvoval, ak sa to požaduje, praktickú prípravu, ktorá je neoddeliteľnou časťou tohto odborného vzdelávania na strednej škole odborného zamerania vrátane prípravy na strednom odbornom učilišti, a potvrdzuje, že jeho držiteľ bol pripravený na výkon tohto povolania.

Uznávanie úplného stredného odborného vzdelania alebo stredného odborného vzdelania (§ 14)

Ak sa na výkon regulovaného povolania požaduje úplné stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady, ak

  1. je držiteľom absolventského diplomu požadovaného v inom členskom štáte na výkon tohto povolania na jeho území alebo vysokoškolského diplomu požadovaného v inom členskom štáte na výkon tohto povolania na jeho území, alebo vysvedčenia požadovaného v inom členskom štáte na výkon tohto povolania na jeho území a ak taký doklad bol vydaný v členskom štáte, alebo
  2. vykonával príslušné povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu dva roky počas posledných desiatich rokov v inom členskom štáte, ktorý prístup k výkonu tohto povolania nereguluje, a ak je držiteľom dokladu o vzdelaní, ktorý bol vydaný príslušným orgánom členského štátu a potvrdzuje, že jeho držiteľ úspešne skončil iné štúdium ako štúdium podľa písmena a) trvajúce aspoň jeden rok, pričom podmienkou prijatia na toto štúdium bolo úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie alebo stredné vzdelanie, ktoré je podmienkou na prijatie na vysokoškolské štúdium, a ďalšie odborné vzdelávanie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto štúdia, alebo potvrdzuje, že jeho držiteľ po štúdiu na strednej škole absolvoval iné odborné vzdelávanie ako štúdium uvedené v písmene a), pričom neoddeliteľnou časťou tohto štúdia mohla byť aj praktická príprava, alebo potvrdzuje, že jeho držiteľ po odbornom štúdiu na strednej škole skončil, ak sa to požaduje, takéto odborné vzdelávanie alebo absolvoval praktickú prípravu, ktorá je neoddeliteľnou časťou tohto odborného vzdelávania na strednej škole odborného zamerania vrátane učňovskej prípravy, a potvrdzuje, že jeho držiteľ bol pripravený na výkon tohto povolania, alebo bol vydaný príslušným orgánom členského štátu, ak ho ten vydal na základe úspešného skončenia odborného vzdelávania v členskom štáte a ak bol uznaný príslušným orgánom tohto členského štátu za rovnocenný za predpokladu, že ostatné členské štáty a Európska komisia boli o tomto uznávaní informované,
  3. nemá žiadny doklad o vzdelaní, ale vykonával dané povolanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu počas troch po sebe nasledujúcich rokov v inom členskom štáte, ktorý prístup k výkonu tohto povolania nereguluje.

Uznávanie inej odbornej kvalifikácie (§ 15)

Ak sa na výkon regulovaného povolania požaduje iná odborná kvalifikácia, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady, ak

  1. je držiteľom osvedčenia o odbornej kvalifikácii požadovaného v inom členskom štáte na výkon tohto povolania na jeho území a ak také osvedčenie bolo vydané v členskom štáte, alebo
  2. predloží iné doklady potvrdzujúce jeho kvalifikáciu vydané v iných členských štátoch.

Uvedené doklady uvedené musia obsahovať najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa rovnaké záruky, aké sú požadované podľa osobitných predpisov. \Napríklad zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\

Ak sa na výkon regulovaného povolania požadujú iba doklady o úplnom strednom vzdelaní alebo základnom vzdelaní, žiadateľ spĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady vtedy, ak je držiteľom rovnakého dokladu o vzdelaní vydaného príslušným orgánom členského štátu.

Uznávanie stupňa vzdelania (§ 16)

Ak sa na výkon regulovaného povolania, funkcie alebo na účely platového zaradenia požaduje určitý stupeň dosiahnutého vzdelania bez ustanoveného odborného zamerania, \Napríklad § 5 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon zrušený zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\ o uznaní stupňa dosiahnutého vzdelania rozhoduje ministerstvo školstva podľa § 23 zákona, ktorý upravuje postup ministerstva školstva pri uznávaní odbornej kvalifikácie.

Podľa dôvodovej správy k § 16 návrhu zákona o uznávaní uznávanie stupňa vzdelania bez uvedenia zamerania kvalifikácie je dôležité v prípade regulovaných povolaní, kde sa nevyžaduje presné zameranie odbornej kvalifikácie, iba úroveň dosiahnutého vzdelania. Napríklad výkon štátnej služby je regulovaným povolaním, hoci zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe presne nešpecifikuje odbornú kvalifikáciu, ktorá je priradená k jednotlivým zaradeniam zamestnancov štátnej služby.

Uznávanie iných dokladov a osvedčení (§ 17)

Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa výpis z registra trestov alebo doklad o tom, že nebol na jeho majetok vyhlásený konkurz alebo že mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo že nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, považujú sa za postačujúce doklady vydané príslušnými orgánmi v členskom štáte pôvodu alebo v domovskom členskom štáte žiadateľa, ktoré osvedčujú požadované skutočnosti.

Ak príslušné orgány členských štátov nevydávajú uvedené doklady, tieto doklady sa nahrádzajú čestným vyhlásením alebo prísahou, ktoré žiadateľ urobil pred príslušným orgánom, alebo tam, kde to nie je možné, pred notárom alebo iným príslušným orgánom členského štátu pôvodu alebo domovského členského štátu žiadateľa. Ak je čestné vyhlásenie alebo prísaha v rozpore so svedomím alebo s náboženským vyznaním žiadateľa, príslušný orgán určí tejto osobe inú vhodnú a zodpovedajúcu náhradnú formu na osvedčenie vyžadovanej skutočnosti.

Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na prácu, tento orgán uzná za postačujúci doklad, ktorý osvedčuje telesné a duševné zdravie žiadateľa, vydaný v členskom štáte pôvodu alebo v domovskom členskom štáte. Ak členský štát pôvodu alebo domovský členský štát nemá ustanovené také požiadavky na osobu, ktorá chce vykonávať dané povolanie, príslušný orgán žiadateľovi uzná osvedčenie vydané príslušným orgánom v tomto štáte zodpovedajúce osvedčeniu, ktoré sa požaduje v Slovenskej republike.

Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa doklad o jeho finančnom zabezpečení, uzná za rovnocenný s týmto dokladom doklad vydaný bankami členského štátu pôvodu alebo domovského členského štátu.

Ak príslušný orgán vyžaduje od žiadateľa doklad o poistení zo zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, uzná za rovnocenný s týmto dokladom doklad vydaný poisťovňami členského štátu pôvodu alebo domovského členského štátu žiadateľa.

Uvedené doklady a osvedčenia nesmú byť staršie ako tri mesiace odo dňa ich vydania.

Rovnaké zaobchádzanie s kvalifikáciou (§ 18)

Doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu získanú v členskom štáte sa považuje za doklad rovnocenný s dokladom o odbornej kvalifikácii získanej v Slovenskej republike. Občania členských štátov, ktorým príslušný orgán uznal odbornú kvalifikáciu podľa tohto zákona, majú na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike rovnaké právo ako osoby, ktoré získali príslušnú odbornú kvalifikáciu v Slovenskej republike. Regulované povolanie vykonávané v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu sa považuje za rovnaké regulované povolanie v Slovenskej republike, ak sú príslušné činnosti porovnateľné.

Podľa dôvodovej správy k § 18 návrhu zákona o uznávaní tento paragraf preberá pojem rovnakého posudzovania kvalifikácie, ktoré sa uvádza už v smerniciach 89/48/EHS a 92/51/EHS, ale definuje ho presnejšie. Ustanovenie sa týka odbornej prípravy, ktorá prebieha „paralelne“ so „štandardnou“ odbornou prípravou a ktorú dotknutý členský štát považuje za rovnocennú, a staršej odbornej kvalifikácie, na ktorú sa vzťahujú nadobudnuté práva na národnej úrovni. Pojem rovnakého zaobchádzania rovnako platí aj pre klasifikáciu podľa jednej z úrovní uvedených v zákone, ktorá môže mať vplyv na prechod k ďalšej najvyššej úrovni.

V súvislosti s vymedzením okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje zásada rovnocennosti dokladov o odbornej kvalifikácii, je potrebné uviesť, že podľa komunitárnej úpravy sa táto zásada nevzťahuje len na občanov členských štátov, ako je uvedené v citovanom ustanovení § 18 zákona o uznávaní, ale aj na občanov tretích štátov, pokiaľ sú oprávnenými osobami podľa príslušných smerníc.

Kompenzačné mechanizmy (§ 19)

Ustanovenie § 19 zákona o uznávaní obsahuje základnú úpravu kompenzačných mechanizmov, ktoré predstavujú náhradné opatrenia na doplnenie alebo vyrovnávanie rozdielov v odbornej príprave. Vykonávajú sa vo forme

  1. adaptačného obdobia alebo
  2. skúšky spôsobilosti.

Príslušný orgán uloží kompenzačné mechanizmy, ak sú podstatné rozdiely v trvaní alebo v obsahu odbornej prípravy alebo žiadateľ absolvoval aspoň o jeden rok kratšie štúdium, než je požadované v Slovenskej republike, a nepreukázal znalosti získané odbornou praxou doplňujúce alebo vyrovnávajúce tieto podstatné rozdiely. Okrem dokladov o vzdelaní možno od žiadateľa požadovať

  1. doklad osvedčujúci ukončenie adaptačného obdobia v dĺžke najviac tri roky alebo
  2. doklad osvedčujúci zloženie skúšky spôsobilosti.

Uznaná škola, ktorá uskutočňuje obdobné vzdelávanie na území Slovenskej republiky, posúdi na požiadanie príslušného orgánu pre potreby uloženia kompenzačného mechanizmu obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností a vo svojom posudku uvedie

  1. vedomosti a zručnosti, ktoré má žiadateľ preukázať v adaptačnom období, a odporúčanú dĺžku adaptačného obdobia v ustanovenom týždennom pracovnom čase, pričom zohľadní aj jeho osobné predpoklady a skutočnosť, že v inom členskom štáte ide o kvalifikovaného pracovníka,
  2. základné vedomosti a zručnosti na výkon príslušných pracovných činností, ktoré má žiadateľ preukázať skúškou spôsobilosti, a odporúčaný termín vykonania skúšky spôsobilosti, pričom zohľadní aj jeho osobné predpoklady a skutočnosť, že v inom členskom štáte ide o kvalifikovaného pracovníka.

Žiadateľ má právo vybrať si formu kompenzačného mechanizmu; nemožno od neho požadovať vykonanie oboch foriem zároveň.

Vykonanie skúšky spôsobilosti a absolvovanie adaptačného obdobia (§ 20)

Vykonanie skúšky spôsobilosti zabezpečujú príslušné orgány v spolupráci s ďalšími orgánmi, profesijnými organizáciami, komorami a vzdelávacími ustanovizňami alebo s inými inštitúciami ustanovenými týmto zákonom, ktoré uskutočňujú vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie kvalifikovaných príslušníkov daného povolania. Skúška spôsobilosti sa vykonáva pred komisiou, ktorej predsedu a štyroch členov vymenúva štatutárny orgán príslušného orgánu.

Príslušné orgány alebo ministerstvo školstva určia, ktoré vyučovacie predmety nie sú obsiahnuté v doklade o vzdelaní žiadateľa, pričom sa sústredia iba na vyučovacie predmety zásadného významu na výkon príslušného regulovaného povolania. Skúška spôsobilosti môže zahŕňať aj právne predpisy Slovenskej republiky vrátane pravidiel etického správania ustanovených na výkon príslušného regulovaného povolania. Skúška spôsobilosti má písomnú, ústnu a praktickú časť.

Príslušné orgány určia požiadavky na adaptačné obdobie žiadateľa, ktoré zohľadnia jeho osobné predpoklady a skutočnosť, že ide o kvalifikovaného príslušníka povolania z iného členského štátu. Splnenie požiadaviek adaptačného obdobia vyhodnotia príslušné orgány v spolupráci s profesijnými organizáciami a komorami. Súčasťou adaptačného obdobia môže byť aj ďalšie odborné vzdelávanie.

Upustenie od kompenzačných mechanizmov na základe spoločných platforiem (§ 21)

Spoločné platformy sú sústavou požiadaviek na odbornú kvalifikáciu, ktorými je možné kompenzovať podstatné rozdiely v trvaní alebo obsahu odbornej prípravy na regulované povolanie. Podstatné rozdiely sa definujú porovnaním trvania a obsahu odbornej prípravy najmenej v dvoch tretinách členských štátov vrátane členských štátov, v ktorých dané povolanie je regulované.

Spoločné platformy môže Európskej komisii predložiť príslušný orgán, komora alebo iná profesijná organizácia. Ak príslušný orgán zistí, že uvedené požiadavky neposkytujú záruky kompenzácie vzdelania, informuje o tom Európsku komisiu. V prípade spoločných platforiem pre regulované povolanie príslušný orgán kompenzačné mechanizmy neuplatní a vydá rozhodnutie podľa § 24 zákona.

Podľa dôvodovej správy k § 21 návrhu zákona o uznávaní toto ustanovenie definuje spoločné platformy ako opravný nástroj na kompenzáciu vzdelania bez vykonania skúšky spôsobilosti alebo adaptačného obdobia. Spoločné platformy umožňujú vnímať dané regulované povolanie ako sektorové povolanie so zosúladeným študijným programom. V súčasnosti neexistujú žiadne spoločné platformy na kompenzáciu vzdelania v prípade vybraného regulovaného povolania.

1.4.3Uznávanie na základe odbornej praxe (§ 22)

Uznávanie na základe odbornej praxe, ktoré je upravené v § 22 zákona o uznávaní, predstavuje samostatný komunitárny systém uznávania, ktorý je upravený v kapitole II hlavy III smernice o uznávaní, avšak v zákone o uznávaní je systematicky zaradený ako súčasť všeobecného systému uznávania. Na uznávanie na základe odbornej praxe sa však zákon o uznávaní vzťahuje, len pokiaľ ide o uznávanie dokladov o vzdelaní; odbornú prax uznáva v konaní o uznaní odbornej spôsobilosti príslušný orgán podľa živnostenského zákona (§ 1 ods. 4 zákona o uznávaní).

Podľa § 22 zákona o uznávaní, ak je v Slovenskej republike prístup k niektorej z odborných činností uvedených v prílohe č. 6 zákona alebo výkon týchto činností podmienený všeobecnými alebo odbornými vedomosťami, predchádzajúci výkon tejto činnosti je uznaný za ďalej uvedených podmienok.

Pre činnosti uvedené v zozname I prílohy č. 6 zákona \Napríklad činnosti v oblasti výroby textilu, chemického priemyslu, ropného priemyslu, elektrotechniky, stavebníctva a výroby nápojov.\ sa príslušná činnosť musela vykonávať

  1. počas šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, alebo
  2. počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením z členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo
  3. počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením z členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo
  4. počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak žiadateľ môže preukázať, že vykonával príslušnú činnosť ako zamestnanec najmenej päť rokov, alebo
  5. počas piatich po sebe nasledujúcich rokov vo vedúcej pozícii, z čoho najmenej tri roky mal technické povinnosti a zodpovednosť za najmenej jedno oddelenie spoločnosti, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením z členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné.

Pre činnosti uvedené v zozname II prílohy č. 6 zákona \Napríklad činnosti v oblasti rybolovu, výroby dopravných zariadení, komunikácií a poštových služieb.\ sa príslušná činnosť musela vykonávať

  1. počas piatich po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, alebo
  2. počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ preukáže, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo
  3. počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako osoba manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo
  4. počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako osoba manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že vykonával príslušnú činnosť ako zamestnanec najmenej päť rokov, alebo
  5. počas piatich po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej tri roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo
  6. počas šiestich po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť trvajúcou najmenej dva roky, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné.

Pre činnosti uvedené v zozname III prílohy č. 6 zákona \Napríklad činnosti samostatne zárobkovo činných osôb vo veľkoobchode (s určitými výnimkami), rôzne druhy činností sprostredkovateľov, činnosti v oblasti maloobchodu a činnosti bánk a iných finančných inštitúcií, hotelov, reštaurácií, knižníc a múzeí.\ sa príslušná činnosť musela predtým vykonávať

  1. počas troch po sebe nasledujúcich rokov buď ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako osoba manažér, alebo
  2. počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť, čo doloží osvedčením členského štátu, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné, alebo
  3. počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako manažér, ak žiadateľ môže preukázať, že vykonával príslušnú činnosť ako zamestnanec najmenej tri roky, alebo
  4. počas troch po sebe nasledujúcich rokov ako zamestnanec, ak žiadateľ môže preukázať, že prešiel predchádzajúcou odbornou prípravou na príslušnú činnosť, čo doloží osvedčením, ktoré príslušný orgán posúdi ako platné.

Činnosť podľa § 22 odseku 1 písm. a) a d), odseku 2 písm. a) a d) a odseku 3 písm. a) a c) sa nesmela skončiť viac než 10 rokov predo dňom, keď príslušná osoba predložila príslušnému orgánu úplnú žiadosť podľa § 23 zákona.

top1.5 Postup pri uznávaní odbornej kvalifikácie (§ 23 – § 30)

Ustanovenia § 23 – § 30 zákona o uznávaní upravujú postup príslušného orgánu pri uznávaní odbornej kvalifikácie.

Žiadosť o uznanie odbornej kvalifikácie (§ 23)

Podľa § 23 zákona o uznávaní konanie o uznaní odbornej kvalifikácie sa začína odo dňa podania písomnej žiadosti spolu s prílohami. Písomná žiadosť obsahuje

  1. meno a priezvisko žiadateľa,
  2. adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
  3. názov regulovaného povolania, na účely ktorého žiadateľ žiada o uznanie odbornej kvalifikácie,
  4. informáciu o tom, či bude žiadateľ žiadať o uznanie dokladu o špecializácii, a \§ 36 a 37 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\
  5. podpis žiadateľa.

Prílohou k žiadosti sú najmä

  1. kópia dokladu totožnosti,
  2. osvedčené kópie dokladov o vzdelaní, \§ 57 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 397/2000 Z.z.\
  3. výpis o absolvovaných predmetoch a vykonaných skúškach, ak sa vyžadujú,
  4. osvedčenie o charaktere a dĺžke praxe vydané príslušným orgánom štátu pôvodu, ak sa vyžaduje,
  5. pri dokladoch o vzdelaní získaných v tretích štátoch overenie pravosti podpisov a odtlačku pečiatky školy na origináloch dokladov o vzdelaní orgánom štátu pôvodu príslušným na jeho overenie, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak,
  6. doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu, \Príloha zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov Sadzobník správnych poplatkov, I. časť, Všeobecná správa, Položka 2, písm. e) a h).\
  7. iné doklady podľa § 17 zákona. \Výpis z registra trestov; doklad o tom, že na majetok žiadateľa nebol vyhlásený konkurz alebo že mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo že nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, resp. čestné vyhlásenie alebo prísaha alebo osvedčenie vyžadovanej skutočnosti v náhradnej forme; osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na prácu; doklad o finančnom zabezpečení žiadateľa; doklad o poistení zo zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.\

Žiadateľ je povinný predložiť osvedčený preklad dokladov do štátneho jazyka Slovenskej republiky \Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.\ (ďalej len „štátny jazyk“).

Príslušný orgán posúdi žiadosť do 30 dní. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, príslušný orgán konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov alebo odstránenie nedostatkov žiadosti v lehote do 30 dní od doručenia výzvy.

Pri rozhodovaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa príslušný orgán Slovenskej republiky riadi verejným záujmom a záujmami fyzických osôb a právnických osôb, ktoré by mohli byť porušené výkonom regulovaného povolania osobami s nedostatočnou odbornou kvalifikáciou a ktoré sú chránené osobitnými predpismi upravujúcimi podmienky výkonu regulovaného povolania. Týmito chránenými záujmami sú najmä ochrana bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia.

Vydávanie rozhodnutí (§ 24)

Ak osobitný predpis neustanovuje príslušný orgán na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní, je príslušným orgánom ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vydá žiadateľovi rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní v lehote do dvoch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti podľa § 23 zákona.

Rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie vydáva žiadateľovi

  1. ministerstvo školstva ako príslušný orgán pre pedagogických zamestnancov v lehote do troch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti podľa § 22 ods. 4 zákona (činnosti uvedené v zozname III prílohy č. 6 zákona),
  2. príslušný orgán podľa osobitného predpisu \Napríklad zákon č. 39/2007 Z.z., zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\ v lehote do troch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti podľa § 23 zákona vrátane lehoty do dvoch mesiacov, v ktorej rozhoduje ministerstvo školstva alebo príslušný orgán podľa osobitného predpisu.

Príslušný orgán vydá rozhodnutie o

  1. uznaní alebo
  2. zamietnutí.

Súčasťou rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie je informácia o platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, ktoré upravujú verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, zdravotnú starostlivosť vrátane etiky výkonu príslušného regulovaného povolania.

V rozhodnutí o zamietnutí príslušný orgán informuje žiadateľa aj o možných kompenzačných mechanizmoch, a to najmä o

  1. požadovanej dĺžke adaptačného obdobia vrátane dĺžky ďalšieho vzdelávania, ktoré je jeho súčasťou,
  2. odborných oblastiach, ktoré budú zahrnuté do skúšky spôsobilosti.

Na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní a na rozhodovanie o uznaní odborných kvalifikácií ministerstvom školstva alebo príslušnými orgánmi sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, \Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\ ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Vydávanie iných dokladov (§ 25)

Občanom členských štátov, ktorí chcú vykonávať regulované povolanie v inom členskom štáte a ktorí začali štúdium na území Slovenskej republiky pred 1. májom 2004 alebo získali vzdelanie na území Slovenskej republiky, ako aj na území Slovenskej republiky a Českej republiky ako súčasti iných štátnych útvarov pred 1. januárom 1993, vydá príslušný orgán podľa § 2 písm. d) zákona na ich žiadosť \Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\

  1. potvrdenie o tom, či je príslušné povolanie v Slovenskej republike regulované povolanie vrátane informácie o všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý upravuje výkon príslušného povolania v Slovenskej republike, a či občan spĺňa kvalifikačné predpoklady na jeho výkon,
  2. potvrdenie o dĺžke, obsahu a stupni dosiahnutého vzdelania na území Slovenskej republiky.

K žiadosti žiadateľ prikladá príslušnému orgánu najmä tieto doklady:

  1. originál alebo úradne osvedčenú kópiu dokladov o vzdelaní, ktoré boli vydané v Slovenskej republike, ako aj na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky ako súčasti iných štátnych útvarov pred 1. januárom 1993,
  2. potvrdenie o praxi nadobudnutej v Slovenskej republike, ako aj na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky ako súčasti iných štátnych útvarov pred 1. januárom 1993, ktoré obsahuje informáciu o dĺžke, obsahu a forme výkonu tohto povolania, ako aj informáciu o tom, v akom postavení žiadateľ príslušnú činnosť vykonával,
  3. kópiu dokladu totožnosti a
  4. iné doklady podľa § 17 zákona.

Používanie titulov (§ 26)

Žiadateľ, ktorý splnil podmienky na vykonávanie regulovaného povolania v Slovenskej republike, používa profesijný titul alebo označenie povolania podľa osobitného predpisu, \Napríklad zákon č. 39/2007 Z.z., zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\ ktoré zodpovedá tomuto povolaniu v Slovenskej republike.

Žiadateľ, ktorý splnil podmienky na vykonávanie regulovaného povolania v Slovenskej republike, používa svoj akademický titul a jeho skratku, ktorý mu bol priznaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu pôvodu, a to v jazyku tohto štátu. Príslušný orgán môže požadovať, aby si za svojím akademickým titulom uvádzal názov a miesto inštitúcie alebo skúšobnej komisie, ktorá tento akademický titul priznala.

Ak je v Slovenskej republike povolanie regulované komorou alebo inou organizáciou, žiadateľ používa profesijný titul alebo označenie povolania priznávané touto komorou alebo inou organizáciou iba na základe registrácie alebo členstva. Ak komora alebo iná organizácia podmieňuje členstvo splnením kvalifikačných predpokladov určených zákonom, môže ich požadovať od žiadateľa, ktorý je držiteľom dokladov o vzdelaní podľa tohto zákona, iba v súlade s týmto zákonom.

Poskytovateľ služieb pri poskytovaní služby používa profesijný titul členského štátu pôvodu; ak profesijný titul v členskom štáte pôvodu neexistuje, uvádza sa nadobudnutá odborná kvalifikácia.

Po preskúmaní odbornej kvalifikácie podľa § 6 ods. 1 až 6 zákona poskytovateľ služieb pri poskytovaní služby používa profesijný titul alebo označenie povolania, ktoré zodpovedá tomuto povolaniu v Slovenskej republike.

Podľa dôvodovej správy k § 26 návrhu zákona o uznávaní je potrebné poskytnúť možnosť používania titulov, ktoré boli žiadateľom udelené v štáte pôvodu, z dôvodu zabránenia „turizmu uznávania“ a tým spojenému získavaniu cudzích titulov a zámene niektorých profesijných a akademických titulov s inými, ktoré oprávňujú žiadateľa na výkon inej odbornej činnosti, alebo na inej úrovni.

Ovládanie štátneho jazyka (§ 27)

Žiadateľ je povinný ovládať štátny jazyk v rozsahu potrebnom na výkon predmetného regulovaného povolania. Ovládanie štátneho jazyka môže byť overené trojčlennou komisiou v odôvodnených prípadoch, ktorú vymenúva príslušný orgán. Predseda komisie je absolventom študijného odboru alebo študijného programu so zameraním na slovenský jazyk na vysokej škole. Ďalší dvaja členovia komisie sú odborníci z predmetného regulovaného povolania.

Ovládanie štátneho jazyka žiadateľom sa overuje

  1. rozhovorom, v ktorom sa kladú žiadateľovi otázky týkajúce sa jeho osoby a jemu blízkych osôb, otázky všeobecného charakteru a otázky týkajúce sa výkonu jeho regulovaného povolania,
  2. hlasným prečítaním náhodne vybraného článku z tlače alebo z odborného časopisu v štátnom jazyku obsahujúceho aspoň 1 000 slov, ktorý sa žiadateľovi odovzdá bezprostredne predtým, než ho prečíta,
  3. rozhovorom o obsahu prečítaného článku podľa písmena b) a
  4. vyznačením správnych odpovedí v teste, ktorý obsahuje najmenej 25 a najviac 50 otázok týkajúcich sa základnej slovnej zásoby štátneho jazyka a slovnej zásoby štátneho jazyka potrebnej na výkon jeho regulovaného povolania v časovom limite najmenej 80 minút a najviac 120 minút.

Na rozhodovanie komisie je potrebná účasť všetkých členov komisie. Uznesenie komisie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasujú najmenej dvaja členovia komisie. O priebehu a výsledku overovania ovládania štátneho jazyka žiadateľom sa vyhotovuje zápisnica v deň overovania ovládania štátneho jazyka. Zápisnicu podpisujú všetci členovia komisie. Zápisnica obsahuje

  1. meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia žiadateľa a adresu jeho pobytu,
  2. meno, priezvisko a funkciu každého člena komisie,
  3. hodnotenie každého člena komisie, či žiadateľ preukázal alebo nepreukázal ovládanie štátneho jazyka a odôvodnenie tohto hodnotenia na základe výsledkov žiadateľa podľa § 27 ods. 3 písm. a) až d) zákona (rozhovor, hlasné prečítanie náhodne vybraného článku, rozhovor o jeho obsahu a vyznačenie správnych odpovedí v teste),
  4. prijaté uznesenie komisie na základe hodnotenia podľa písmena c),
  5. miesto, dátum a podpisy členov komisie.

K zápisnici sa pripojí článok z tlače alebo z odborného časopisu a test podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona.

Na základe uznesenia komisie vydá príslušný orgán žiadateľovi rozhodnutie o ovládaní štátneho jazyka na výkon predmetného regulovaného povolania.

Ovládanie štátneho jazyka sa overuje týmto postupom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Úlohy ministerstva školstva v oblasti uznávania odborných kvalifikácií (§ 28)

Ministerstvo školstva

  1. vypracúva koncepcie a návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúce sa oblasti uznávania odborných kvalifikácií,
  2. rozhoduje o uznaní odbornej kvalifikácie pedagogických zamestnancov,
  3. rozhoduje o uznaní dokladov o vzdelaní podľa tohto zákona,
  4. zabezpečuje vykonanie skúšok spôsobilosti a adaptačného obdobia pedagogických zamestnancov,
  5. vykonáva funkciu kontaktného miesta pre fyzické osoby, ktorí majú záujem vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike, a to najmä poskytovaním informácií o možnostiach a podmienkach uznania ich odbornej kvalifikácie v Slovenskej republike,
  6. vykonáva funkciu národného koordinátora pre uznávanie odbornej kvalifikácie koordinovaním činnosti príslušných orgánov podľa tohto zákona v Slovenskej republike, zastupovaním Slovenskej republiky vo vzťahu k príslušným orgánom Európskej komisie, pripravovaním pravidelných správ o vykonaných rozhodnutiach vo veci uznávania dokladov o vzdelaní občanov členských štátov na účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike podľa tohto zákona pre Európsku komisiu a zabezpečovaním publikovania stanovísk k otázkam uznávania, ktoré vydá Európska komisia,
  7. poskytuje texty všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky týkajúce sa oblasti uznávania odborných kvalifikácií členským štátom a Európskej komisii,
  8. posudzuje doklady o vzdelaní v oblasti akademického uznávania dokladov o vzdelaní,
  9. rozhoduje o uznaní odbornej kvalifikácie na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry,
  10. rozhoduje o uznaní kvalifikačných predpokladov na vykonávanie funkcií vysokoškolských učiteľov.

Administratívna spolupráca (§ 29)

Príslušné orgány poskytujú, požadujú alebo prijímajú informácie v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov na účely poskytnutia, zistenia a overovania skutočností rozhodných na vydanie rozhodnutí podľa § 6, 16 a 24 zákona alebo v záujme koordinácie spoločného postupu členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií.

Predmetom administratívnej spolupráce sú najmä informácie

  1. o spoločnom postupe príslušných orgánov členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií,
  2. či poskytovateľ služieb splnil všetky podmienky ustanovené právnymi predpismi členského štátu pôvodu na výkon povolania,
  3. slúžiace na overenie pravosti dokladu o odbornej kvalifikácii a dokladov podľa § 17 zákona,
  4. či sú vzdelanie a odborná príprava regulovaným vzdelávaním,
  5. či je predmetná činnosť v členskom štáte pôvodu regulovanou odbornou činnosťou,
  6. či bol žiadateľ právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v súvislosti s výkonom povolania a
  7. o ďalších skutočnostiach rozhodných na vydanie rozhodnutia.

V prípade odôvodnených pochybností, ak doklad o vzdelaní vydal príslušný orgán členského štátu a jeho súčasťou je odborná príprava celá alebo čiastočne absolvovaná v zariadení zriadenom na území členského štátu podľa právnych predpisov tohto členského štátu, príslušný orgán v Slovenskej republike preverí u príslušného orgánu daného členského štátu, v ktorom sa doklad vydal, či

  1. bol kurz odbornej prípravy absolvovaný v zariadení, ktoré poskytlo odbornú prípravu, uznanom príslušným orgánom zariadením v členskom štáte pôvodu,
  2. doklad o vzdelaní zodpovedá dokladu, ktorý by sa vydal, ak by sa tento kurz v celom rozsahu absolvoval v členskom štáte pôvodu,
  3. tento doklad o odbornej kvalifikácii dáva na území iného členského štátu tie isté profesijné práva ako v štáte, v ktorom sa doklad vydal.

Príslušný orgán môže od príslušného orgánu iného členského štátu požadovať informácie, ak vyčerpal vlastné prostriedky informácií, ktoré mohol v danom prípade využiť.

Ak príslušný orgán iného členského štátu neposkytne požadovanú informáciu včas, aby bolo možné vydať rozhodnutie v lehote podľa § 6, 16 alebo 24 zákona, príslušný orgán rozhodne na základe dostupných podkladov a informácií.

Podávanie správ (§ 30)

Príslušné orgány predkladajú ministerstvu školstva každoročne k 31. decembru kalendárneho roka správu o rozhodnutiach vo veci uznávania odborných kvalifikácií občanov členských štátov na účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike. Správu predkladajú pre potreby vypracovania pravidelných správ Slovenskej republiky pre Európsku komisiu o uznávaní odborných kvalifikácií občanov členských štátov.

top2 Uznávanie odbornej kvalifikácie podľa jednotlivých povolaní

Ako už bolo uvedené, uznanie odbornej kvalifikácie migranta je potrebné iba v prípade, ak chce vykonávať v SR regulované povolanie, t.j. povolanie, ktorého výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov podľa osobitných predpisov [§ 2 písm. b) zákona o uznávaní]. Ak chce migrant vykonávať povolanie, ktoré nie je v SR regulovaným povolaním, uznanie jeho odbornej kvalifikácie nie je potrebné.

Zákon o uznávaní predstavuje všeobecnú úpravu uznávania odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolania. Na uznávanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu niektorých regulovaných povolaní sa však vzťahujú osobitné predpisy (napr. zákon o advokácii, zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, zákon o veterinárnej starostlivosti). Uznávanie dokladov o špecializácii a certifikátov zdravotníckych pracovníkov potrebných na vykonávanie zdravotníckeho povolania je tiež upravené osobitným predpisom (zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“). Zákon o uznávaní sa tiež nevzťahuje na uznávanie odborných činností samostatne zárobkovo činných osôb a sprostredkovateľov v oblasti obchodu a distribúcie toxických výrobkov a činnosti poisťovacích agentov a maklérov a na uznávanie odbornej praxe, ktoré je upravené v živnostenskom zákone. Rozsah právnych predpisov, ktoré je potrebné aplikovať v procese uznávania odbornej kvalifikácie, teda závisí od toho, o ktoré konkrétne regulované povolanie ide.

top2.1 Zdravotnícke povolania

Uznávanie odbornej kvalifikácie na účely piatich zdravotníckych povolaní (lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka a farmaceut) je v prípade dokladov vydaných v členskom štáte založené na automatickom uznávaní dokladov na základe na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a zosúladenia študijných programov v členských štátoch. Toto uznávanie vychádza v prvom rade z automatického uznávania dokladov uvedených v prílohe č. 4 zákona o uznávaní. V prípade, ak ide o doklad vydaný v členskom štáte, ktorý v tejto prílohe nie je uvedený, zákon o uznávaní zakotvuje jeho automatické uznanie, ak ide o rovnocenný doklad alebo doklad uznaný iným členským štátom alebo v prípade, ak žiadateľ splnil minimálne požiadavky na odbornú prípravu alebo odbornú činnosť uvedené v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1 zákona o uznávaní]. Automatické uznanie však neprichádza do úvahy v prípade, ak ide o doklad vydaný v treťom štáte. Tento systém automatického uznávania sa tiež nepoužije, ak je žiadateľ štátnym príslušníkom tretieho štátu (§ 8 ods. 2 zákona o uznávaní). V týchto prípadoch sa použije všeobecný systém uznávania založený na komparácii dosiahnutej a požadovanej odbornej kvalifikácie a prípadných kompenzačných mechanizmoch. Doklady migrantov z tretích štátov na účely výkonu uvedených zdravotníckych povolaní sa teda posudzujú individuálne v rámci všeobecného systému uznávania.

Pokiaľ ide o uznávanie dokladov o špecializácii a certifikátov zdravotníckych pracovníkov, toto je upravené zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Doklady o špecializácii vydané zahraničnými školami alebo inými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu, ako aj certifikáty, ktoré nemajú charakter dokladu o špecializácii, vydané zahraničnými školami alebo inými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu, uznáva ministerstvo zdravotníctva (§ 35 ods. 2 a 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).

Ak ide o doklad o špecializácii vydaný v členskom štáte, ministerstvo zdravotníctva ho uzná, ak je uvedený v prílohe č. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, alebo ak je rovnocenný, alebo boli splnené ďalšie kompenzačné podmienky uvedené v § 36 ods. 1 tohto zákona. Ak ministerstvo zdravotníctva nemôže uznať doklad o špecializácii, podľa toho, ktorú podmienku žiadateľ nespĺňa, mu ministerstvo zdravotníctva buď umožní výber medzi adaptačným obdobím alebo skúškou spôsobilosti (§ 36 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), alebo mu výslovne určí jedno z týchto kompenzačných opatrení (§ 36 ods. 3 a 4 tohto zákona).

Ak ide o doklad o špecializácii vydaný v treťom štáte, ministerstvo zdravotníctva ho uzná, ak žiadateľ doložil doklad o vykonávaní príslušných špecializovaných pracovných činností najmenej tri roky na území členského štátu, ktorý mu takýto doklad o špecializácii uznal (§ 36 ods. 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Ministerstvo zdravotníctva však uzná doklad o špecializácii, ktorý získal žiadateľ v treťom štáte, aj keď žiadateľ nespĺňa uvedenú podmienku, ak žiadateľ po preskúmaní obsahu a rozsahu získaných odborných vedomostí a zručností Slovenskou zdravotníckou univerzitou v Bratislave alebo inou vzdelávacou ustanovizňou uskutočňujúcou rovnaký alebo príbuzný akreditovaný špecializačný študijný program splnil požiadavky ustanovené na získanie príslušnej špecializácie na území Slovenskej republiky (§ 36 ods. 11 tohto zákona).

Podľa § 37 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti žiadosť o uznanie dokladu o špecializácii sa podáva v písomnej forme, pričom žiadateľ k nej doloží

  1. právoplatné rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní (§ 35 ods. 1) alebo doklad o odbornej spôsobilosti získaný na území Slovenskej republiky,
  2. doklad o špecializácii (§ 35 ods. 2),
  3. iné doklady, ak sa vyžadujú podľa § 36,
  4. úradne osvedčený preklad dokladov uvedených v písmenách b) a c) do štátneho jazyka,
  5. fotokópiu dokladu preukazujúceho totožnosť a rodinný príslušník občana členského štátu aj doklad potvrdzujúci, že je rodinným príslušníkom občana členského štátu s pobytom na území Slovenskej republiky.

Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o uznaní dokladov o špecializácii vydaných v členskom štáte do troch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti a o uznaní dokladov o špecializácii vydaných v treťom štáte do štyroch mesiacov od doručenia žiadosti. Súčasťou rozhodnutia o uznaní dokladu o špecializácii je informácia o platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, ktoré upravujú verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, zdravotnú starostlivosť vrátane etiky výkonu zdravotníckeho povolania (§ 37 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Súčasťou rozhodnutia o uznaní dokladu o špecializácii je aj rozhodnutie o práve používať profesijný titul viažuci sa na príslušnú špecializáciu alebo certifikát alebo jeho skratku (§ 37 ods. 6 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).

Ministerstvo zdravotníctva po posúdení Slovenskou zdravotníckou univerzitou v Bratislave alebo inou vzdelávacou ustanovizňou uskutočňujúcou rovnaký alebo príbuzný akreditovaný certifikačný študijný program uzná certifikát, ktorý získal žiadateľ v inom štáte, za rovnocenný s certifikátom vydaným v Slovenskej republike, ak je určený pre zdravotníckeho pracovníka (§ 37a ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).

Podľa § 37a ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti žiadosť o uznanie certifikátu sa podáva v písomnej forme. K žiadosti žiadateľ doloží

  1. úradne osvedčenú fotokópiu certifikátu,
  2. úradne osvedčený preklad certifikátu do štátneho jazyka,
  3. iné doklady, ak sa vyžadujú na posúdenie podľa odseku 1,
  4. fotokópiu dokladu preukazujúceho totožnosť.

Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o uznaní certifikátu do štyroch mesiacov odo dňa doručenia kompletnej žiadosti (§ 37a ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).

top2.2 Veterinárny lekár

Uznávanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolania veterinárny lekár upravuje zákon č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súkromných veterinárnych lekároch“).

Okrem súkromných veterinárnych lekárov, ktorí sú občanmi iného členského štátu vykonávajú svoju činnosť v SR dočasne a príležitostne podľa § 23 ods. 5 zákona o súkromných veterinárnych lekároch, musí byť každý súkromný veterinárny lekár zapísaný do registra súkromných veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „register“) vedeného Komorou veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „komora“) v zmysle § 2 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch.

Jednou z podmienok zápisu do registra je odborná spôsobilosť žiadateľa na vykonávanie súkromných veterinárnych činností [§ 2 ods. 3 písm. b) zákona o súkromných veterinárnych lekároch]. Podľa § 2 ods. 4 zákona o súkromných veterinárnych lekároch odborne spôsobilým na vykonávanie súkromných veterinárnych činností je ten veterinárny lekár, ktorý spĺňa podmienky podľa § 23a zákona o súkromných veterinárnych lekároch. Toto ustanovenie zakotvuje na účely uznávania odbornej kvalifikácie rozlišovacie kritérium štátnej príslušnosti. Je teda rozhodujúce, či je žiadateľ občanom členského štátu alebo občanom tretej krajiny.

Občan členského štátu alebo občan tretej krajiny môže vykonávať odborné veterinárne činnosti, ak:

  1. skončil vysokoškolské štúdium druhého stupňa v odbore všeobecné veterinárske lekárstvo alebo v odbore hygiena potravín Univerzity veterinárskeho lekárstva v Slovenskej republike, ktorého obsah je v súlade s prílohou č. 1 tohto zákona (§ 23a ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch),
  2. skončil najmenej päťročné denné teoretické a praktické vysokoškolské štúdium veterinárneho lekárstva v členskom štáte, ktorého obsah je v súlade s prílohou č. 1 tohto zákona, a je držiteľom diplomu, certifikátu alebo iného dokladu o vzdelaní uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona (§ 23a ods. 2 zákona o súkromných veterinárnych lekároch),
  3. skončil vysokoškolské štúdium veterinárneho lekárstva v tretej krajine a je držiteľom diplomu, ktorý je uznaný podľa zákona o uznávaní (§ 23a ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch).

Na rozdiel od občana členského štátu však občan tretej krajiny navyše musí mať povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a môže vykonávať iba súkromné veterinárne činnosti [§ 23a ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) zákona o súkromných veterinárnych lekároch].

Podľa § 23a ods. 4 zákona o súkromných veterinárnych lekároch doklady o vzdelaní veterinárnych lekárov, ktorí majú záujem vykonávať štátne veterinárne činnosti, uznáva Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „štátna veterinárna a potravinová správa“) a doklady o vzdelaní veterinárnych lekárov, ktorí majú záujem vykonávať súkromné veterinárne činnosti alebo majú záujem byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere, uznáva komora najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti a predloženia dokladov.

Ustanovenia § 23a ods. 5 až 15 zákona o súkromných veterinárnych lekároch obsahujú osobitné ustanovenia týkajúce sa odbornej kvalifikácie žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky uvedené v prílohách č. 1 a 2 zákona a umožňujú im výkon veterinárnych činností po splnení osobitných podmienok, avšak vzťahujú sa len na občanov členských štátov.

Podľa § 23a ods. 19 zákona o súkromných veterinárnych lekároch veterinárny lekár, občan členského štátu, ktorý splnil podmienky na vykonávanie odborných veterinárnych činností v Slovenskej republike, používa svoj akademický titul a jeho skratku.

Podľa § 23a ods. 20 zákona o súkromných veterinárnych lekároch veterinárny lekár, občan iného členského štátu, je povinný preukázať ovládanie štátneho jazyka v rozsahu potrebnom na výkon veterinárnej činnosti podľa § 27 zákona o uznávaní.

Súhrnne možno konštatovať, že migranti z tretích štátov môžu vykonávať len súkromné veterinárne činnosti (nie štátne veterinárne činnosti), ak majú povolenie na pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, a ak získali vzdelanie:

  1. v Slovenskej republike,
  2. v inom členskom štáte alebo
  3. v tretej krajine, ak ich doklad o vzdelaní bol uznaný komorou podľa zákona o uznávaní.

top2.3 Architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier

Uznávanie odborných kvalifikácií na účely výkonu regulovaného povolania architekt je upravené zákonom č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o autorizovaných architektoch“). Pokiaľ nie je ustanovené inak, tento sa vzťahuje na občanov členských štátov. Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia (§ 1 ods. 2 zákona o autorizovaných architektoch).

Regulovanými povolaniami podľa tohto zákona sú povolania architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier (§ 1 ods. 5 zákona o autorizovaných architektoch). Tento zákon však upravuje iba uznávanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolania architekt. Na uznávanie dokladov o vzdelaní krajinných architektov, ktoré vydali vysoké školy neposkytujúce vzdelanie v architektúre, a na uznávanie dokladov o vzdelaní stavebných inžinierov sa vzťahuje zákon o uznávaní (§ 16 ods. 9 zákona o autorizovaných architektoch).

Na výkon týchto regulovaných povolaní sa vyžaduje zápis do príslušného zoznamu (zoznam autorizovaných architektov, zoznam autorizovaných krajinných architektov, zoznam autorizovaných stavebných inžinierov) alebo registra (register hosťujúcich architektov, register hosťujúcich krajinných architektov, register hosťujúcich stavebných inžinierov) podľa § 3 ods. 1 až 6 zákona o autorizovaných architektoch.

Podľa § 3 ods. 7 zákona o autorizovaných architektoch regulované povolania podľa tohto zákona možno vykonávať:

  1. sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (ďalej len „slobodné povolanie“),
  2. v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako jej zamestnanec, spoločník a konateľ (ďalej len „zamestnanec“).

Poskytovanie služieb v rámci výkonu týchto regulovaných povolaní nie je živnosťou (§ 3 ods. 9 zákona o autorizovaných architektoch).

Zápis do príslušného zoznamu sa uskutočňuje na základe autorizácie, ktorou je podľa § 2 zákona rozhodnutie o zapísaní žiadateľa do zoznamu na základe

  1. získania odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona, alebo
  2. uznania odbornej kvalifikácie získanej v domovskom členskom štáte.

Jednou z podmienok zapísania do príslušného zoznamu je, že žiadateľ musí byť občanom členského štátu [§ 15 ods. 1 písm. a) prvý bod a § 15 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona]. Komora rozhodne o zapísaní architekta do troch mesiacov odo dňa, keď je žiadosť úplná, a ak ide o krajinného architekta alebo o stavebného inžiniera, do štyroch mesiacov odo dňa, keď je žiadosť úplná (§ 15 ods. 2 zákona).

Pokiaľ ide o zápis do príslušného registra, tento je tiež podmienený požiadavkou, že žiadateľ musí byť občanom členského štátu [§15a ods. 1 písm. a) prvý bod zákona]. Komora zapíše uchádzača do registra do jedného mesiaca odo dňa, keď je žiadosť o zapísanie do registra úplná (§15a ods. 2 zákona).

Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a automaticky uzná doklad o vzdelaní uvedený v prílohe č. 2 alebo v prílohe č. 3, ako aj iné doklady za podmienok uvedených v § 16 ods. 1 až 4 zákona o autorizovaných architektoch. Toto uznávanie sa týka dokladov vydaných v členských štátoch.

Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná aj doklad o vzdelaní v odbore architektúra vydaný vzdelávacím zariadením v nečlenskom štáte, ak je doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že uznal tento doklad na základe splnenia minimálnych požiadaviek na architektonické vzdelanie podľa § 15 ods. 6 a že jeho držiteľ má najmenej trojročnú odbornú prax v členskom štáte, ktorý uznal tento doklad o vzdelaní (§ 15 ods. 5 zákona o autorizovaných architektoch).

Ustanovenie § 16c zákona o autorizovaných architektoch upravuje podrobnosti uznávania odbornej kvalifikácie na účely zápisu do príslušných zoznamov a uplatňovania kompenzačného opatrenia vo forme autorizačnej skúšky podľa § 21 tohto zákona, avšak vzhľadom na to, že zápis do zoznamu je podmienený požiadavkou, aby bol žiadateľ občanom členského štátu, toto ustanovenie je relevantné len pre žiadateľov, ktorí sú občanmi členského štátu.

Súhrnne možno skonštatovať, že migrant z tretieho štátu nemôže vykonávať regulované povolanie architekt, ani regulované povolania krajinný architekt a stavebný inžinier, pretože nespĺňa požiadavku štátnej príslušnosti členského štátu, ktorou je podmienený zápis do príslušných zoznamov a registrov.

top2.4 Advokát

Uznávanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu regulovaného povolania advokát upravuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Na výkon povolania advokát sa vyžaduje zápis do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (ďalej len „komora“).

Zápis do zoznamu advokátov nie je podmienený kritériom štátnej príslušnosti žiadateľa o zápis, avšak žiadateľ musí okrem iného preukázať, že získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou [§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii]. Ďalšou dôležitou podmienkou je, že žiadateľ musel získať najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient [§ 3 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii]. To znamená, že výkon povolania advokát je v zásade podmienený predchádzajúcim výkonom iného regulovaného povolania – advokátsky koncipient – na výkon ktorého sa tiež vyžaduje, aby žiadateľ absolvoval vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo mal uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou [§ 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii]. Ďalším kvalifikačným predpokladom je zloženie advokátskej skúšky [§ 3 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii]. Absolvovanie praxe advokátskeho koncipienta a zloženie advokátskej skúšky sa nevyžaduje v prípade docentov a profesorov vysokých škôl odbore právo, ak spĺňajú ostatné zákonné podmienky (§ 3 ods. 2 zákona o advokácii).

Ak by chcel teda migrant, ktorý získal vzdelanie v zahraničí, vykonávať povolanie advokát v SR, musel by jeho doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou byť uznaný v SR a musel by získať trojročnú prax ako advokátky koncipient. V prípade, ak by šlo o zahraničného docenta alebo profesora vysokej školy v odbore právo, nemusel by absolvovať prax ako advokátsky koncipient, ale musel by mať uznaný nielen doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, ale musel by mať uznaný aj svoj akademický titul profesor alebo docent v SR.

Na základe komunitárnej právnej úpravy sú však občania členských štátov Európskej únie alebo iných zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore oprávnení pôsobiť na území SR ako euroadvokáti. Podmienkou je, aby boli oprávnení poskytovať právne služby samostatne na základe profesijného označenia uvedeného v prílohe č. 1 zákona o advokácii [§ 30 písm. a) zákona o advokácii]. Advokáti z členských štátov sú teda oprávnení pôsobiť na území SR ako euroadvokáti na základe ich oprávnenia vykonávať advokátske povolanie v štáte pôvodu.

Euroadvokát môže na území SR pôsobiť ako

  1. hosťujúci euroadvokát, ak poskytuje právne služby na území SR dočasne alebo príležitostne [§ 30 písm. b) zákona o advokácii], alebo
  2. usadený euroadvokát, ak poskytuje právne služby na území SR sústavne a je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedeného komorou [§ 30 písm. c) zákona o advokácii].

Hosťujúci euroadvokát je viazaný všetkými povinnosťami advokáta podľa slovenských predpisov, avšak je zároveň viazaný predpismi svojho štátu registrácie (§ 31 ods. 3 zákona o advokácii). Ustanovenia tohto zákona, osobitných predpisov a predpisov komory sa však pri poskytovaní právnych služieb hosťujúcim euroadvokátom nepoužijú, ak to vzhľadom na skutočnosť, že ide o dočasné a príležitostné poskytovanie právnych služieb, nie je rozumné požadovať (§ 31 ods. 4 zákona o advokácii).

Oprávnenia hosťujúceho euroadvokáta sú však v porovnaní s advokátom značne obmedzené. Hosťujúci euroadvokát:

  1. nemôže spisovať listiny o prevodoch nehnuteľností (§ 31 ods. 2 zákona o advokácii),
  2. pri zastupovaní účastníka konania v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci a obhajobe obvineného v trestnom konaní je povinný spolupracovať s advokátom zapísaným do zoznamu advokátov; inak nie je oprávnený účastníka konania alebo obvineného zastupovať ako advokát (§ 32 zákona o advokácii),
  3. nemá právo hlasovať na konferencii advokátov ani právo byť volený do orgánov komory (§ 34 zákona o advokácii),
  4. pri poskytovaní právnych služieb používa profesijné označenie vyjadrené v úradnom jazyku štátu registrácie (§ 36 zákona o advokácii),
  5. nemôže byť účastníkom združenia podľa § 13, spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti podľa § 14 ani spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 15 zákona o advokácii (§ 37 zákona o advokácii).

Usadený euroadvokát je na rozdiel od hosťujúceho advokáta zapísaný do zoznamu usadených euroadvokátov, ktorý vedie komora. Podmienkami zápisu do tohto zoznamu podľa § 39 ods. 1 zákona o advokácii je:

  1. občianstvo členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
  2. oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne v štáte registrácie pod niektorým z profesijných označení uvedených v prílohe č. 1,
  3. poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na území Slovenskej republiky.

Rovnako ako hosťujúci euroadvokát, usadený euroadvokát

  1. je povinný dodržiavať povinnosti advokáta podľa zákona o advokácii, osobitných predpisov a predpisov komory; tým nie je dotknutá jeho povinnosť dodržiavať právne predpisy štátu registrácie (§ 38 ods. 2 zákona o advokácii),
  2. používa profesijné označenie štátu registrácie vyjadrené v úradnom jazyku štátu registrácie (§ 42 zákona o advokácii),
  3. nemá právo byť volený do orgánov komory (§ 43 zákona o advokácii).

Usadený euroadvokát však nie je viazaný ostatnými obmedzeniami hosťujúceho euroadvokáta, na rozdiel od hosťujúceho advokáta má právo zúčastniť sa na konferencii advokátov a hlasovať o všetkých základných otázkach advokátov (§ 43 zákona o advokácii). Tiež môže byť členom združenia podľa § 13, spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti podľa § 14 alebo spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 15 zákona o advokácii (§ 44 zákona o advokácii). \V súčasnosti je v zozname SAK zapísaných 140 usadených euroadvokátov (zdroj: www.sak.sk).\

Na základe komunitárnej úpravy zákon o advokácii poskytuje advokátom z iných členských štátov možnosť úplnej integrácie do advokátskeho povolania. Prvým spôsobom, ktorý je založený na smernici č. 98/5/ES, je zápis usadeného euroadvokáta, ktorý na počas troch rokov poskytoval bez podstatného prerušenia na území SR právne služby v oblasti právneho poriadku SR, do zoznamu advokátov po zložení sľub do rúk predsedu komory (§ 4 ods. 1 zákona o advokácii). Komora navyše upustí od splnenia podmienky poskytovania právnych služieb v oblasti právneho poriadku SR, ak žiadateľ o zápis preukáže v pohovore pred trojčlennou komisiou vymenovanou predsedom komory, že ako usadený euroadvokát bol efektívne a pravidelne činný v oblasti právneho poriadku SR a že je schopný vykonávať túto činnosť naďalej, pričom sa prihliadne na účasť usadeného euroadvokáta na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách o právnom poriadku SR (§ 4 ods. 5 zákona o advokácii).

Druhým spôsobom integrácie advokáta, ktorý je občanom členského štátu EÚ alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, do slovenského advokátskeho povolania, je jeho zápis do zoznamu advokátov, ak v súlade s § 5 ods. 1 zákona o advokácii

  1. splnil podmienku odborného vzdelania a praxe ustanovenej v tomto štáte na získanie oprávnenia vykonávať advokáciu samostatne na základe profesijného označenia uvedeného v prílohe č. 1,
  2. zložil skúšku spôsobilosti,
  3. zložil sľub do rúk predsedu komory.

Skúška spôsobilosti je skúška zameraná na posúdenie odborných vedomostí euroadvokáta o znalosti právneho poriadku SR a predpisov komory a vykonáva sa v slovenskom jazyku (§ 5 ods. 3 zákona o advokácii).

Uvedený druhý spôsob teda umožňuje advokátovi, ktorý je oprávnený vykonávať advokátske povolanie vo svojom štáte pôvodu a zloží skúšku spôsobilosti, ktorá prestavuje kompenzačné opatrenie, aby sa okamžite, teda bez požiadavky trojročnej praxe euroadvokáta na území SR, stal plnohodnotným advokátom.

Zákon o advokácii umožňuje, aby sa občan členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorý je oprávnený v štáte registrácie poskytovať právne služby samostatne a bez obmedzenia, zapísal do zoznamu zahraničných advokátov vedeného komorou a pôsobil na území SR ako zahraničný advokát [§ 30 písm. d) zákona o advokácii]. \V súčasnosti je v zozname SAK zapísaných 140 usadených euroadvokátov (zdroj: www.sak.sk).\

Ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o advokácii podmieňuje zápis do zoznamu zahraničných advokátov splnením týchto podmienok:

  1. občianstvo členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,
  2. oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne a bez obmedzenia v štáte registrácie,
  3. poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na území Slovenskej republiky,
  4. splnenie podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. a), e) až h) zákona o advokácii, t.j. žiadateľ musí byť plne spôsobilý na právne úkony, bezúhonný, nemôže mať právoplatne uložené disciplinárne opatrenie a nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti ani vykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

Pôsobenie zahraničného advokáta na území SR je založené na požiadavke vzájomnosti. Pred vykonaním prvého zápisu zahraničného advokáta do zoznamu zahraničných advokátov zisťuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na návrh komory alebo žiadateľa o zápis do zoznamu zahraničných advokátov, či sú odstránené všetky prekážky v štáte registrácie brániace advokátovi zo Slovenskej republiky poskytovať právne služby na území štátu registrácie. Ak ministerstvo zistí, že v niektorom zo štátov registrácie sú prekážky, ktoré neumožňujú advokátovi zo Slovenskej republiky poskytovať právne služby na území štátu registrácie, komora počas trvania týchto prekážok odoprie vykonať zápis zahraničného advokáta do zoznamu zahraničných advokátov vedeného komorou. Ak ministerstvo zistí, že v niektorom zo štátov registrácie sú prekážky, ktoré neumožňujú advokátovi zo Slovenskej republiky poskytovať právne služby na území štátu registrácie, oznámi komore tieto skutočnosti a komora pozastaví zahraničnému advokátovi počas trvania týchto prekážok poskytovanie právnych služieb na území Slovenskej republiky (§ 46 zákona o advokácii).

Na činnosť zahraničného advokáta sa vzťahujú značné obmedzenia. Z výkonu advokácie zahraničného advokáta je vylúčené zastupovanie účastníka konania v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, obhajoba obvineného v trestnom konaní a správa majetku klientom (§ 47 ods. 1 zákona o advokácii).

Rovnako ako hosťujúci euroadvokát a usadený euroadvokát, aj zahraničný advokát je povinný dodržiavať povinnosti advokáta podľa zákona o advokácii, osobitných predpisov a podľa predpisov komory a zároveň je povinný dodržiavať právne predpisy štátu registrácie (§ 47 ods. 2 zákona o advokácii) a pri poskytovaní právnych služieb používa profesijné označenie štátu registrácie vyjadrené v úradnom jazyku štátu registrácie (§ 42 zákona o advokácii v spojení s § 49 zákona o advokácii).

Rovnako ako usadený euroadvokát, zahraničný advokát nemá právo byť volený do orgánov komory, ale môže sa zúčastniť na konferencii advokátov a hlasovať o všetkých základných otázkach advokátov (§ 43 zákona o advokácii v spojení s § 49 zákona o advokácii). Zahraničný advokát tiež môže byť členom združenia podľa § 13, spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti podľa § 14 alebo spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 15 (§ 44 zákona o advokácii v spojení s § 49 zákona o advokácii).

Zákon o advokácii tiež umožňuje, aby sa občan členského štátu Svetovej obchodnej organizácie, ktorý je oprávnený v štáte registrácie poskytovať právne služby samostatne a bez obmedzenia, zapísal do zoznamu medzinárodných advokátov vedeného komorou a pôsobil na území SR ako medzinárodný advokát [§ 30 písm. e) zákona o advokácii].

Podľa § 53 ods. 2 zákona o advokácii, žiadateľ o zápis do zoznamu medzinárodných advokátov:

  1. musí spĺňať podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. a), e) až h) zákona o advokácii, t.j. žiadateľ musí byť plne spôsobilý na právne úkony, bezúhonný, nemôže mať právoplatne uložené disciplinárne opatrenie a nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti ani vykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania,
  2. musí byť oprávnený poskytovať právne služby samostatne a bez obmedzenia a tieto služby poskytoval v štáte registrácie aspoň počas troch rokov,
  3. musí byť bezúhonný v štáte registrácie a nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie príslušnou komorou v štáte registrácie,
  4. musí mať uzavretú poistnú zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu z výkonu advokácie s poisťovňou, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky,
  5. musí zložiť sľub do rúk predsedu komory (§ 53 ods. 1 zákona o advokácii).

Rovnako ako pôsobenie zahraničného advokáta, aj pôsobenie medzinárodného advokáta na území SR je založené na podmienke vzájomnosti. Pred vykonaním prvého zápisu medzinárodného advokáta do zoznamu medzinárodných advokátov zisťuje ministerstvo spravodlivosti na návrh komory alebo žiadateľa o zápis do zoznamu medzinárodných advokátov, či sú odstránené všetky prekážky v štáte registrácie brániace advokátovi zo Slovenskej republiky poskytovať právne služby na území štátu registrácie. Ak ministerstvo zistí, že v niektorom zo štátov registrácie sú prekážky, ktoré neumožňujú advokátovi zo Slovenskej republiky poskytovať právne služby na území štátu registrácie, komora počas trvania týchto prekážok odoprie vykonať zápis medzinárodného advokáta do zoznamu medzinárodných advokátov vedeného komorou. Ak ministerstvo zistí, že v niektorom zo štátov registrácie sú prekážky, ktoré neumožňujú advokátovi zo Slovenskej republiky poskytovať právne služby na území štátu registrácie, oznámi komore tieto skutočnosti a komora pozastaví medzinárodnému advokátovi počas trvania týchto prekážok poskytovanie právnych služieb na území Slovenskej republiky (§ 50 zákona o advokácii).

Rovnako ako zahraničný advokát, medzinárodný advokát je povinný dodržiavať povinnosti advokáta podľa zákona o advokácii, osobitných predpisov a podľa predpisov komory, pričom tým nie je dotknutá jeho povinnosť dodržiavať právne predpisy štátu registrácie (§ 51 ods. 3 zákona o advokácii). Z výkonu advokácie medzinárodného advokáta je tiež vylúčené zastupovanie účastníka konania v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, obhajoba obvineného v trestnom konaní a správa majetku klientov (§ 52 zákona o advokácii). Na rozdiel od zahraničného advokáta je však oprávnenie medzinárodného advokáta obmedzené iba na poskytovanie právnych služieb v právnom poriadku štátu registrácie a v medzinárodnom práve (§ 51 ods. 1 zákona o advokácii).

Rovnako ako zahraničný advokát, aj medzinárodný advokát pri poskytovaní právnych služieb používa profesijné označenie štátu registrácie vyjadrené v úradnom jazyku štátu registrácie (§ 42 zákona o advokácii v spojení s § 54 zákona o advokácii).

Rovnako ako zahraničný advokát, ani medzinárodný advokát nemá právo byť volený do orgánov komory, ale môže sa zúčastniť na konferencii advokátov a hlasovať o všetkých základných otázkach advokátov (§ 43 zákona o advokácii v spojení s § 54 zákona o advokácii). Medzinárodný advokát tiež môže byť členom združenia podľa § 13, spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti podľa § 14 alebo spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 15 (§ 44 zákona o advokácii v spojení s § 54 zákona o advokácii). Medzinárodný advokát však nemôže zamestnávať advokátskeho koncipienta (§ 55 zákona o advokácii).

Súhrnne možno konštatovať, že podstatné výhody, ktoré vyplývajú z transpozície komunitárnych smerníc do slovenského zákona o advokácii, sa vzťahujú len na štátnych príslušníkov členských štátov. Napriek tomu môže migrant z tretieho štátu vykonávať advokátske povolanie v SR, ak má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou a splnil podmienku trojročnej praxe advokátskeho koncipienta, alebo je profesorom alebo docentom vysokej školy v odbore právo a tento akademický titul mu bol uznaný. Okrem toho, migrant z tretieho štátu, ktorý je členským štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu, môže pôsobiť na území SR ako zahraničný advokát a migrant z tretieho štátu, ktorý je členským štátom Svetovej obchodnej organizácie, môže pôsobiť na území SR ako medzinárodný advokát, a to bez akéhokoľvek uznania odbornej kvalifikácie, pokiaľ spĺňa kvalifikačné predpoklady vo svojom štáte pôvodu a pokiaľ je splnená podmienka vzájomnosti. Rozsah oprávnení zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta je však v porovnaní s advokátom značne obmedzený.

top2.5 Živnostenské podnikanie

Mnoho regulovaných povolaní je upravených živnostenským zákonom. Ustanovenie § 2 živnostenského zákona vymedzuje živnosť ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Ustanovenie § 3 živnostenského zákona obsahuje zoznam činností, ktoré nie sú živnosťou. Sú to napríklad činnosti pri výkone povolaní advokátov, notárov, psychológov, veterinárnych lekárov, autorizovaných architektov, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk, ako aj mnohé ďalšie činnosti. Živnosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti podľa § 2 živnostenského zákona, ale je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 3 živnostenského zákona). Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom (§ 4 ods. 1 živnostenského zákona). Prevádzkovanie garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá je živnosťou, ak sú splnené podmienky podľa § 4 ods. 1 živnostenského zákona alebo ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti (§ 4 ods. 2 živnostenského zákona).

Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“); povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len „koncesia“) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom (§ 5 ods. 1 živnostenského zákona).

Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „zahraničná osoba“) môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou fyzickou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky a slovenskou právnickou osobou právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (§ 5 ods. 3 živnostenského zákona). Bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 4 živnostenského zákona).

Práva ustanovené živnostenským zákonom sa zaručujú rovnako všetkým osobám v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia (§ 5a ods. 1 živnostenského zákona). Osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom (§ 5a ods. 2 živnostenského zákona). Živnostenský úrad nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že táto uplatňuje svoje práva vyplývajúce z tohto zákona (§ 5a ods. 3 živnostenského zákona).

Na prevádzkovanie živnosti sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok, ako aj osobitných podmienok, ak ich zákon pre konkrétnu živnosť ustanovuje.

Podľa § 6 ods. 1 živnostenského zákona sú všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami:

  1. dosiahnutie veku 18 rokov,
  2. spôsobilosť na právne úkony,
  3. bezúhonnosť,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa živnostenského zákona alebo osobitných predpisov, ak ju živnostenský zákon vyžaduje (§ 7 ods. 1 živnostenského zákona).

Na výkon činností uvedených v prílohe č. 4 živnostenského zákona (napr. vodoinštalatérstvo, pánske, dámske a detské kaderníctvo) sa vyžaduje osobitná odborná spôsobilosť, ktorou sa rozume súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov (§ 7a ods. 1 živnostenského zákona).

Podľa § 9 živnostenského zákona sa živnosti delia na:

  1. ohlasovacie, ktoré pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na základe ohlásenia,
  2. koncesované, ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie.

Podľa § 10 ods. 1 živnostenského zákona oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské oprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj:

  1. pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46 živnostenského zákona,
  2. pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.

V prípade fyzických osôb s bydliskom v inom štáte, ako je členský štát EÚ alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vzniká živnostenské oprávnenie až dňom zápisu do obchodného registra (§ 10 ods. 5 živnostenského zákona v spojení s § 10 ods. 3 živnostenského zákona a § 21 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka).

Ohlasovacie živnosti sa podľa § 19 živnostenského zákona delia na:

  1. remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,
  2. viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,
  3. voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.

Remeselné živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 1 živnostenského zákona (§ 20 živnostenského zákona). Remeselnou živnosťou je napríklad stolárstvo, kamenárstvo, murárstvo, podlahárstvo, tesárstvo a mäsiarstvo.

Odborná spôsobilosť na prevádzkovanie remeselnej živnosti sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru (§ 21 živnostenského zákona). Tieto doklady sa môžu nahradiť za podmienok ustanovených v § 22 živnostenského zákona inými dokladmi o vzdelaní, vykonaní praxe alebo vykonaní kvalifikačnej skúšky.

Viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona (§ 23 živnostenského zákona). Viazanou živnosťou je napríklad očná optika, vyučovanie v odbore cudzích jazykov, prekladateľské a tlmočnícke služby, vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb a prevádzkovanie cestovnej kancelárie.

Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou (§ 24 živnostenského zákona).

Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona. Voľnou živnosťou je napríklad textilná výroba, keramická výroba, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, počítačové služby, administratívne služby, čistiace a upratovacie služby a reklamné a marketingové služby.

Na prevádzkovanie voľných živností musia byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje (§ 25 ods. 1 a 2 živnostenského zákona). Voľné živnosti teda nie sú regulovaným povolaním v zmysle § 2 písm. b) zákona o uznávaní.

Koncesované živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 3 živnostenského zákona (§ 26 živnostenského zákona). Koncesovanou živnosťou je napríklad vývoj a výroba zbraní alebo streliva, zasielateľstvo a zmenárne.

Odborná spôsobilosť pre koncesované živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 3 zákona alebo ustanovená touto prílohou (§ 27 ods. 1 živnostenského zákona). Osobitnou podmienkou prevádzkovania koncesovanej živnosti je aj spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov (§ 27 ods. 2 živnostenského zákona). Živnostenský úrad môže podnikateľovi uložiť podmienky prevádzkovania živnosti. Najmä je oprávnený vymedziť prevádzkovanie živnosti určitým územím z dôvodu verejného záujmu, prípadne udeliť koncesiu na dobu určitú (§ 27 ods. 3 živnostenského zákona).

Kto hodlá prevádzkovať ohlasovaciu živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad v sídle kraja podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť živnostenského úradu v sídle kraja sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby (§ 45 ods. 1 živnostenského zákona). To isté platí pre podanie žiadosti o vydanie koncesie (§ 50 ods. 1 živnostenského zákona).

Náležitosti ohlásenia živnosti, iné údaje k ohláseniu a náležitosti žiadosti o koncesiu, s osobitnou úpravou týkajúcou sa zahraničných osôb, sú uvedené v §§ 45 až 50 živnostenského zákona. Pre zahraničné osoby je okrem iného dôležité ustanovenie § 45 ods. 6 živnostenského zákona, podľa ktorého ak v § 66f nie je ustanovené inak, pre fyzické osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, sa za výpis z registra trestov považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je fyzická osoba štátnym príslušníkom, alebo krajiny, v ktorej sa fyzická osoba preukázateľne zdržovala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov; ak sa taký doklad v uvedených krajinách nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace a musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Ak z výpisu z registra trestov nemožno zistiť charakter odsúdenia za trestný čin, jeho prílohou musí byť aj právoplatný rozsudok s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Živnostenský zákon obsahuje osobitné ustanovenia pre osoby spoločenstva, ktorými sa rozumejú fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu (členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie) a právnické osoby založené podľa práva členského štátu, ktoré majú sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území členského štátu. Ustanovenie § 66f živnostenského zákona obsahuje osobitnú právnu úpravu preukazovania bezúhonnosti osôb spoločenstva, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi SR. Ustanovenia § 66g a nasl. živnostenského zákona obsahujú osobitnú právnu úpravu preukazovania odbornej spôsobilosti osôb spoločenstva. Osoby spoločenstva môžu preukázať odbornú spôsobilosť aj rozhodnutím o uznaní odbornej praxe aleborozhodnutím o uznaní odbornej kvalifikácie. uznaní odbornej praxe rozhoduje Ministerstvo vnútra SR v konaní podľa § 66h živnostenského zákona. O uznaní odbornej kvalifikácie rozhoduje Ministerstvo vnútra SR v konaní podľa § 66m živnostenského zákona. Tieto ustanovenia sa však nevzťahujú na migrantov z tretích štátov.

Ak chce migrant z tretieho štátu prevádzkovať živnosť na území SR, je rozhodujúce, či má na území SR trvalý pobyt. Ak áno, bude sa považovať za slovenskú fyzickú osobu (§ 5 ods. 3 živnostenského zákona). Ak ide o migranta z tretieho štátu, ktorý na území SR nemá trvalý pobyt, bude sa považovať za zahraničnú osobu. Pokiaľ migrant nemá bydlisko na území členského štátu EÚ alebo členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, môže na území SR prevádzkovať živnosť iba po zápise do obchodného registra (§ 10 ods. 5 živnostenského zákona v spojení s § 10 ods. 3 živnostenského zákona a § 21 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka).

Pokiaľ chce migrant z tretieho štátu prevádzkovať na území SR voľnú živnosť, uznanie jeho odbornej kvalifikácie nie je potrebné, pretože preukázanie takejto kvalifikácie sa nevyžaduje. Uznanie odbornej kvalifikácie migranta z tretieho štátu je však potrebné, ak chce prevádzkovať remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť, na účely splnenia osobitných podmienok stanovených pre konkrétnu živnosť.

V prípade remeselných živností sa vyžaduje preukázanie odbornej spôsobilosti výučným listom alebo iným dokladom o vzdelaní, prípadne dokladom o praxi v danom alebo príbuznom odbore. Na uznávanie dokladov o vzdelaní sa vzťahuje zákon o uznávaní (§ 1 ods. 4 zákona o uznávaní). Pokiaľ ide o uznávanie dokladov o praxi, osobitné ustanovenia živnostenského zákona o uznávaní odbornej praxe a odbornej kvalifikácie (§ 66g a nasl. živnostenského zákona) sa nevzťahujú na štátnych príslušníkov tretích štátov, a preto splnenie požiadavky odbornej praxe migrantov z tretích štátov posudzujú živnostenské úrady individuálne bez akejkoľvek garancie jej uznania. To isté platí aj pre posudzovanie odbornej praxe na účely prevádzkovania viazaných a koncesovaných živností. Podmienkou prevádzkovania viazaných a koncesovaných živností je však najčastejšie určité vzdelanie, kvalifikácia alebo oprávnenie podľa osobitného predpisu (napr. preukaz odbornej spôsobilosti podľa stavebného zákona, osvedčenie na výkon činnosti stavbyvedúceho podľa zákona o autorizovaných architektoch). Aj v týchto prípadoch sa na uznávanie dokladov o vzdelaní vzťahuje zákon o uznávaní a splnenie požiadavky odbornej praxe posudzujú živnostenské úrady individuálne.

where can i buy propecia in uk köp kamagra billigt buy adobe indesign cs4 serial number adobe acrobat pro mac discount buy cymbalta online australia buy robaxin canada where to buy erythromycin eye ointment where can i buy lasix in uk buy ketoconazole cream uk kamagra oral jelly in holland buy cetirizine dihydrochloride uk cialis sygesikringen danmark can you buy prevacid in canada can you buy nizoral cream over the counter where to buy nizoral shampoo 1